Aké aktivity vyviniete v rámci programu Budovanie multikulturárnej spoločnosti na Slovensku, ktorý v týchto dňoch rozbiehate?

Eduard Chmelár, prezident Inštitútu pre solidárnu spoločnosť (ISOS): Cieľom programu je zakotviť multikulturalizmus do ústavného rámca našej republiky, prijať zákonnú normu, ktorá zaviaže štát ochraňovať kultúrnu a rasovú...

Eva Dzurindová, riaditeľka Linky detskej istoty SV pre UNICEF

Rodáčka zo Žiliny. Maturovala v rodnom meste, kde absolvovala Vysokú školu dopravnú. Má aj prax ako brigádnička na železnici a dlhší čas pôsobila na riaditeľstve Železníc SR v Bratislave na Klemensovej ulici. Teraz pracovne sídli za rohom, na Grösslingovej ulici - na Slovenskom výbore pre...

Ivana Zemanová, pracovníčka ministerstva kultúry Českej republiky

Rodáčka Z Bystřice nad Pernštejnem. Po maturite putovala do Brna rozhodnutá študovať na univerzite kombináciu francúzština - ruština. Ale keďže sa taká práve v tom ročníku neotvárala, tak si k jazyku Verlaina a Préverta vybrala češtinu. Mladučká študentka sa zamilovala a to hneď trojnásobne...

V poslednom čase sa vo Švédsku a Rakúsku otvorila diskusia o tom, či nie je neutralita v čase po skončení studenej vojny zastaralá. Pod zmienený pojem sa zaraďujú neutralita vojenská a trvalá.

Vojenská neutralita je medzinárodným právom upravené postavenie štátu, ktorý sa nezúčastňuje na vojne medzi inými štátmi. Základným právom neutrálneho štátu je...

Svoju sedemdesiatku onedlho oslávi (nar. 2. 3. 1931) Michail Sergejevič Gorbačov. Prvý a zároveň posledný prezident Sovietskeho zväzu. Mesiac pred ním - v nemocnici - oslávil sedemdesiatiny (nar. 1. 2. 1931) prvý prezident Ruskej federácie Boris Nikolajevič Jeľcin.

Čo spája týchto mužov pred zrkadlom histórie? Okrem toho, že patrili k špičke sovietskych...

Juraj Trokan
Narodil sa 3. februára 1943 v Trenčianskych Tepliciach. Do roku 1960 študoval na gymnáziu v Trenčíne, neskôr po šiestich semestroch zanechal štúdium na Stavebnej fakulte v Bratislave. V roku 1970 nastúpil na prokuratúru a o osem rokov sa stal starším prokurátorom Mestskej prokuratúry v Bratislave. V roku 1990 ho zvolili za šéfa tejto prokuratúry. O rok neskôr...

Iste by bolo zaujímavé analyzovať, ako sa prejavuje informačná revolúcia na Slovensku. V predvolebnej kampani žiadna zo strán túto problematiku buď nespomínala, alebo ak áno, tak vôbec nie ako nevyhnutnú podmienku ďalšieho vývoja civilizácie.

Nová vláda síce čosi o informačnej spoločnosti povedala, ale viac-menej pokračuje v koľajách predchádzajúcej. Európska únia...

Na území SR žijú Rómovia v subetnických podskupinách slovenskej, olašskej, rumunskej, nemeckej a maďarskej viac ako 670 rokov. V slovenskej spoločnosti ako celok vytvárajú etnicko-národnostnú minoritu, ktorá je väčšinovou časťou dominantnej populácie hodnotená ako menšina s najnižším sociálnym statusom a negatívnym obrazom. O tom, že je neobľúbená, podávajú dôkazy aj doteraz...

Akoby sa svet vrátil o desať rokov späť: na francúzskej vnútropolitickej scéne sa opäť hovorí o Mauriceovi Paponovi. Hoci v procese proti nemu za porušovanie ľudských práv vyniesli rozsudok o desaťročnom treste odňatia slobody až na jar 1998, a z trestu si odpykal len 13 mesiacov, k prípadu 90-ročného väzňa sa znovu vyslovuje každý, kto vo francúzskom verejnom živote niečo...

Nové tváre, to nie je len heslo SMER-u. Komunisti v Rusku stoja pred rovnakou dilemou. Vyriešenie tejto tajničky očakávajú členovia Komunistickej strany Ruskej federácie (KSRF), jej priaznivci, aj oponenti.

Od nových tvárí závisí, ako bude fungovať systém politických vzťahov v Rusku. Komunistická strana totiž nesporne patrí medzi rozhodujúce figúrky politickej...

Až na britsko-commonwealthské výnimky sedia vodiči áut na celom svete za volantom vľavo. Má to iste mnoho dôvodov, no ja medzi ne zaraďujem aj tie, ktoré sa spomínať nezvyknú: slušnosť, zodpovednosť, solidarita a empatia. Vodič by totiž mal myslieť i na spolujazdca, respektíve na posádku vozidla, a to znamená umožniť jej nastúpiť a vystúpiť bezpečne, bez obáv, že ich zachytia...

S mimoriadnym záujmom som si prečítal reportáže Martina Krnu Bez hôr za chrbtom a Aby sme sa raz nemuseli hanbiť (SLOVO č. 49 a 50/2000). Veľmi ma mrzí, že naši súčasní politici sa tak málo zaujímajú o zahraničných Slovákov. O amerických ešte ako-tak, no aj to len zo zištných dôvodov. Ale o Slovákoch z postkomunistických režimov vôbec nie, najmenej vari o tých v Poľsku.
...