Básnické zveličenie dovolené

"Medzi ľudskými spoločenstvami ako etnikami, ktoré hovoria rôznymi jazykmi a majú inú kultúrnu tradíciu, sú rozdiely a v každodennom živote nesporne dochádza k tisícom drobných konfliktov, ku kolíziám. Ak moc nechá ľudí na pokoji, každodenné konflikty sa ďalej nerozširujú.
Počet zobrazení: 1037

"Medzi ľudskými spoločenstvami ako etnikami, ktoré hovoria rôznymi jazykmi a majú inú kultúrnu tradíciu, sú rozdiely a v každodennom živote nesporne dochádza k tisícom drobných konfliktov, ku kolíziám. Ak moc nechá ľudí na pokoji, každodenné konflikty sa ďalej nerozširujú. Ak sa však tieto otázky pozdvihnú na štátnopolitickú úroveň, ak sa etnikami zaoberajú osobitné zákony, ak sa na riešenie etnických otázok zakladajú osobitné ministerstvá a špeciálne vládne úrady, potom sa problémy, domnievam sa, znásobia," píše v jednej zo svojich esejí vydaných pod spoločným názvom O národe, etniku a štáte maďarský politológ a sociológ Csaba Gombár.

Vydavateľstvo Kalligram v roku 2000 práve týmto autorom rozšírilo svoju edíciu OS, doteraz plnú zvučných mien významných politológov, sociológov, filozofov - esejistov, aby svojim čitateľom ponúklo nielen Gombárov pohľad na modernizujúcu sa vnútropolitickú situáciu v Maďarsku, etnizáciu spoločnosti, či unifikujúcu sa Európu v roku 1997, ale aj nenápadný a inšpiračný príklad pre Slovensko dnešných dní.

Etnické otázky nepatria do politiky

Keďže knihu publikovali v Maďarsku ešte v roku 1997, slovenskí čitatelia, ktorým sa dostala do rúk o tri roky neskôr, poznajú už odpovede na niektoré postrehy, ašpirácie, otázky týkajúce sa vtedajšej vnútropolitickej situácie v Maďarsku, jeho integračných ambícií. Autor orientuje pozornosť na tendenciu pretláčania etnických otázok do politiky spoločnosti. Nenamieta, aby etniká disponovali najrozličnejšími organizáciami, nechce ich zánik, je však za inštitucionálne fungujúce záujmové či samosprávne združenia etnických menšín. Etatizáciu riešenia etnických otázok a prenos naozaj existujúcich vážnych problémov do sféry štátnej politiky nepokladá za účelné. Argumentuje, že takýmto spôsobom sa len rozširujú trecie plochy možných konfliktov, keďže osoby v pozícii etnickej väčšiny rovnako právom žiadajú a môžu požadovať uplatňovanie etnokratického riadiaceho princípu.

Na podporu svojich tvrdení sa Gombár odvoláva na množstvo autorov maďarskej, najmä však európskej proveniencie celého staroveku, novoveku i súčasnosti. S mnohými polemizuje, súhlasí, vo svojich argumentoch vychádza či nadväzuje na ich tvrdenia. Tézu Istvána Schletta o depolitizácii nielen otázky národnostných menšín, ale aj národnej otázky, pokladá za východiskový bod svojich tvrdení. Zároveň si však uvedomuje, že deetatizácia národnej a národnostnej otázky je zároveň vždy vlastná aj "odnárodnenému" štátu. O maďarskej politickej situácii sa vyjadruje ako o predmodernej, pretože jej túžby sa, najmä po roku 1989, napoly upierajú na Západ, no proti svojej vôli sa aj v čase modernity ocitá vo východoeurópskych konštrukciách (ako to charakterizoval I. Bibó). V porovnaní so štúdiami Zygmunta Baumanna, Tibora Dessewfyho, Judith Bodnárovej, Andrása Szántoa, o postmoderne hovoria Péter Balassa, Ákos Szilágyi, András Lányi, Endre Bojtár, Debre Friedmann, Michael Hechter, Nran K. Denzin, Paula Englandova, Ferenc Fehér, Václav Bělohradský, ktorých autor pokladá za základný inšpiračný zdroj. Etnizujúci pohľad na spoločnosť mu poskytli Benedict Anderson, Fernand Braudel a Eugen Weber. Problematiku globalizácie a EÚ zase Saskia Sassenová a Ralf Dahrendorf. Otázkou číslo 1 a zároveň základným pojmom autorových úvah je oblasť suverenity štátu. V mnohom sa nechal inšpirovať tvorcami pojmu Jeanom Bodin, Thomasom Hobbesom a Hugom Grotiusom.

Pokus o definíciu suverenity

Kniha pozostáva zo siedmych, na sebe nezávislých častí, tematicky a zameraním však zjednotenými troma základnými pojmami: "národom", "etnikom" a "štátom". Gombár síce hovorí o maďarskej situácii, často sa však dovoláva všeobecnej platnosti v celej východoeurópskej oblasti. Prvá kapitola nesie názov Zatarasovanie a je akýmsi úvodom do autorom prezentovanej problematiky. V druhej kapitole Etnizácia nášho pohľadu na spoločnosť sa k nastolenej otázke etnickej koncepcie vyjadruje v šiestich preňho dôležitých bodoch, ktoré ďalej rozvíja. Tretia kapitola Etniká sveta, separujte sa! svojim veľavýznamným "heslom" začína časť, kde Gombár prezentuje etnizujúci pohľad, ktorý začína v chápaní spoločnosti prevládať. O etnizujúcej sa koncepcii spoločnosti hovorí v stati nazvanej Stavajme pevné ploty?, prednáške, ktorá odznela vo februári 1995 vo viedenskom Institut für Menschen. V kapitole Meditácie o štáte pokračuje maďarský politológ vo svojich úvahách v hľadaní súvislosti slov "štát a politika", pričom jeho interpretačný návrat do histórie a do dejín teórie štátu je viac ako osožný. V kapitole nazvanej Kým nám spadla do lona, bola anachronická hovorí autor o suverenite, o pre a proti integračných snáh. V poslednej kapitole Cudzie vlajky v našich výsostných vodách sa pokúša o formuláciu vlastnej pracovnej hypotézy - definície suverenity.

Čo sa skrýva za suverenitou

Základným pojmom i otázkou je u Gombára oblasť suverenity štátu. Fakt suverenity bol luxusom západnej polovice Európy, a predovšetkým veľmocí. Či už máme na mysli národnú, alebo národnoštátnu suverenitu, z hľadiska štátnych útvarov utvorených či už v akčnom rádiu habsburskej, tureckej, ruskej ríše a po roku 1945 Sovietskeho zväzu, bola suverenita len fiktívnym, hmlistým obrazom túžob východoeurópskych krajín.

Maďarsko sa stalo suverénnym štátom až po roku 1989. No len čo ju získalo, začal byť naň vyvíjaný nátlak, aby sa jej v duchu medzinárodných integrácií vzdalo. Integrácia na úkor straty štátnej suverenity možno neznamená úplný zánik doteraz známeho, čiže národného štátu, určite však neznamená likvidáciu jadra suverenity. V rámci hraníc integrácie vzniknú nové veľmocenské fóra rozhodovania. Totiž ako vznik štátu, tak i vznik integrácií sú si veľmi podobné - ide o strach z anarchie, bezvládia, o túžbu po mieri a bezpečnosti.

V súčasnej diskusii o suverenite krajiny nie je jasné, či hovoríme o suverenite maďarského národného štátu, suverenite národa, alebo o suverenite krajiny tvorenej maďarskými občanmi. Podľa Gombára je národný štát iba jednou periódou vývinu štátu. Druhí však môžu pokladať za subjekt suverenity niečo iné.

Gombár súhlasí, čo aj na viacerých miestach zdôrazňuje, s existenciou národných hnutí, národných a národnostných strán, avšak pochybuje, že adekvátnou formou uplatnenia ich záujmov by mala byť ich vlastná politická strana, zväz, združenie. Súhlasím s jeho tvrdením a vidím istú paralelu so situáciou na Slovensku, že ak nejaká otázka národnostnej menšiny nadobudne stranícku formu, ak sa posunie na štátnopolitickú úroveň, stáva sa nevyriešiteľnou.

Zastáva požiadavku, aby sa štát dištancoval od národnostných a menšinových problémov, lebo ich riešenie nie je jeho úlohou. V každodennom spolužití viacerých etník je množstvo trecích plôch, ktoré sa jednoducho nedajú odstrániť. Aby neboli, je potrebná autonómia - miestna, keď treba - regionálna samostatnosť, kde by sa tieto trecie plochy vylúčili, pretože práve o ne a na nich je založené fungovanie a opodstatnenosť národných či národnostných strán v politike. Definitívne riešenie neexistuje, ale "môže fungovať demokratický priestor pohybu prostredníctvom uplatňovania práv individuálnej slobody, vo forme samoorganizovania, i keď dôsledkom by mali byť miestne autonómie, čo v tejto súvislosti znamená, že štát so svojou regulujúcou a riadiacou funkciou opustí pole etnických konfliktov".

Všetko sa krúti okolo etnickej dimenzie

Keďže autora v prvom rade zaujímajú interpretácie stupňujúcej sa etnizácie maďarskej spoločenskej koncepcie, faktor etnickej i národnej identity pokladá za relatívne protirečivý a najmä nebezpečný jav. Poukazuje na fakt, že verejní činitelia v rámci povinného demokratického bontónu, založeného na tolerancii a empatii, sa mu verejne prispôsobujú, pričom prax je úplne iná. Takáto etnická koncepcia v duchu demokracie vedie v určitých prípadoch ku kultúrnemu a politickému separatizmu.

Modernizáciu nemožno vylúčiť - v krajinách tvoriacich jadro modernizácie miesto triednej politiky obsadzuje v čoraz väčšej miere fenomén, ktorý Ferenc Fehér a Ágnes Hellerová nazývajú biopolitikou - politický prejav postmoderny. Čiže "denne pertraktované otázky politiky sa v rastúcej miere týkajú konfliktov rás a etník, problémov medzi pohlaviami a nevyriešených ekologických otázok a hrozieb vyplývajúcich zo znečisťovania životného prostredia".

Postmoderná politika nie je výlučne americký fenomén, jej symptómy nachádzame aj v Maďarsku (ako hovoria o nich F. Fehér a Á. Hellerová). Gombár neakceptuje stanovisko Z. Baumana, pretože dôsledky nevyriešených ekologických problémov sa týkajú každého, takže s nimi súvisiace obavy a pochybnosti a ich čoraz výraznejšie uvedomované pôsobenie na každodenné správanie a spôsob života sa ani zďaleka neredukujú na jedinú spoločenskú skupinu - inteligenciu - školenú elitu, ako to uvádza Bauman.

V Maďarsku, podobne ako na Balkáne a v širokých východoeurópskych priestoroch, sa vynorila otázka etnokracie (politickými prostriedkami zabezpečené uplatňovanie záujmov väčšinového národa, etnika) ako svojrázna zásada a prax mocenskej štruktúry. Autor konštatuje, že práve v dôsledku množiacich sa etnických konfliktov, a s cieľom ich riešenia, sa začína na štátnopolitickej úrovni spolu s ňou uplatňovať etnopolitika. Nevyjadruje kritiku modernity, ale pokúša sa o prezentovanie jej prítomnosti prostredníctvom príbehov, ktoré možno usporiadať v rámci jednej dimenzie - dimenzie etnickej: "V bežnej reči sa menšina čoraz viac stáva synonymom menšinového bytia etnického významu"... V medzinárodnom spoločenstve je už sto rokov zakorenený predsudok, že Maďari sú nacionalisti a že majú neustále spory so svojimi národnosťami".

Maďarsko štátom maďarských občanov

Autor si uvedomuje, že formuluje veci odlišne, v rozpore s prevládajúcou mienkou: "Maďarský štát je štátom maďarských občanov, a nie maďarského etnika. Neprihováram sa za to, aby boli etnické menšiny asimilované, alebo sa asimilovali, som iba za zabezpečenie práv nielen etnických, ale všetkých menšín. Uskutočnenie tohto cieľa - a v tom je práve jadro polemiky - vidím v právnej rovnosti, politickej slobode, individuálnych právach, v slobode prejavu, organizovania, zhromažďovania, budovania inštitúcií, ktorých výsledkom je zriadenie rozličných autonómií, a nie v štátnych príspevkoch, ktoré ignorujú individuálnu slobodu a etnické spoločenstvá privilegizujú vo forme pozitívnej diskriminácie."

Kolektívna právna subjektivita sa v historickom vývine prejavuje ako právo na odlišnosť, právo na identitu. Ak toto právo zostane na lokálnej, regionálnej, či etnoregionálnej úrovni, nie sú žiadne problémy. Ale v momente, keď sa etnický princíp stane štátotvorným a vo forme práv etnických spoločenstiev sa koncipujú štátotvorné požiadavky, možno očakávať, že etnické konflikty v krajine sa zmenia na trvalú vojnu.

Autor akoby od množstva vyslovených kritických poznámok očakával správne riešenie situácie v multietnickej spoločnosti. Priznáva sa však, že správne riešenie nepozná. Pretože etnizácia spoločnosti nie je len predmodernou reakciou namierenou proti modernite, nie je prežitkom starých rasových teórií, ale novodobým chaosom kultúrnej multiidentity v narastajúcich postmoderných podmienkach.

Etnizácia politiky

Ako Csaba Gombár vo svojich textoch viackrát zdôrazňuje, uznáva existenciu etník. Iba v demokratickom zriadení môžu vyjsť najavo ich krivdy a úsilia v rámci spoločnosti. Diskusia je o tom, či tieto otázky treba riešiť zabezpečením individuálnych alebo kolektívnych práv. V tej súvislosti je podľa neho namieste otázka, či je vhodnejšia autonómna, od štátu nezávislá politika vybudovaná na individuálnych právach týkajúcich sa organizovania, zhromažďovania, spolčovania, alebo treba zoštátniť etnické otázky a etnizovať štátnu politiku. Odborníci na etnopolitiku uprednostňujú druhú alternatívu. Je totiž evidentné, že pri hľadaní riešenia sa kompetentní chcú dostať do blízkosti vlády, ktorá je v schopnosti konať zdanlivo najrýchlejšia. Preto sa aj zakladajú etnické strany, aby ich pomocou, už v rámci zákonodarstva, mohli vplývať na tvorbu zákonov zabezpečujúcich kolektívne práva, resp. konkrétnu vládnu politiku. Povýšenie etnických otázok na úroveň štátnej politiky naznačuje, že etnické organizácie (a ich prostredníctvom etnopolitici) po tom, čo získali verejnoprávny status, by nejakým spôsobom mohli participovať na štátnych financiách.

Pod etnizujúcou sa koncepciou spoločnosti autor rozumie čoraz rozšírenejšie presvedčenie, podľa ktorého sa spoločnosť skladá najmä z rozličných etnických skupín. Gombár pochybuje o účelnosti etnizujúcej sa koncepcie a o každom štátnopolitickom riešení, ktoré z nej vyplýva, a to nielen uplatňovanej v Maďarsku, ale kdekoľvek na svete. Uvádza i spochybňuje názory niekoľkých známych autorov na etnizáciu spoločenskej koncepcie v procese, keď etnikum čoraz väčšmi asimiluje z politického a vedeckého slovníka pojmy národ a rasa, ako sú napríklad Arthur Schlesinger, Patrick Moynihan, Charles Taylor, či Michael Walser.

Sny o štáte v súčasnej Európe

Emocionálny vzťah voči štátu sa pohybuje medzi dvoma krajnosťami - etatofíliou ako radosťou zo zdokonaľovania štátneho mechanizmu a etatofóbiou (jej extrémnu podobu zosobňujú anarchisti). Avšak napriek stáročia trvajúcim diskurzom o štáte nedošlo v tejto oblasti k žiadnej terminologickej dohode.

Má svetová politika svoju základnú jednotku? Gombár uvádza a akceptuje štát. Národný štát vydaný napospas globalizácii však nedokáže ochrániť drobné, rozparcelované národné ekonomiky. Dôkazom toho je, že globalizácia má popri množstve pozitív aj ničivú silu, pričom jedinou nádejou na zadržanie jej negatívnych stránok môže byť len regionálna integrácia, ktorá národnú otázku zo štátnej politiky zároveň vylučuje.

Csaba Gombár svojimi textami argumentuje proti hysterickej etnizácii, ktorá preniká do politiky štátu, a proti požiadavkám kolektívnych práv pre etnické menšiny, ktoré sú podľa neho pseudourčením. Svojimi postrehmi, ašpiráciami, skúseným a "odľahčeným" okom politológa i sociológa predostrel vlastný obraz vtedajšej vnútropolitickej situácie Maďarska a jeho integračných ambícií. Ak budete pozorne čítať jeho knihu, nájdete v nej mnohé nuansy nastolenej problematiky spolužitia etník, rozdielnej kultúrnej tradície, národného i národnostného štátu, či štátnej suverenity. Ľahkosť čítaného textu je pravdepodobne spôsobená i tým, čo autor sám konštatuje: "Básnické zveličenie je dovolené, lebo je výrazné. Vyjadruje dobre aj našu náladu a všeobecné politické ovzdušie." A tak som nadobudla dojem, akoby autor svojimi textami prezentoval vlastné sny o štáte v súčasnej Európe.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984