A ako AIDS
Do nového tisícročia vstúpilo ľudstvo poznačené viacerými problémami a fenoménmi, ktoré môžu ohroziť jeho existenciu, alebo skomplikovať jeho ďalší vývoj. Našim čitateľom ich postupne v abecednom poradí priblížime seriálom článkov pod súhrnným názvom Mementá milénia.
"Ak preventívne metódy liečby AIDS, s vakcínami alebo bez nich, nebudú úspešné, môžeme v 21. storočí očakávať to najhoršie," varoval pred vstupom do nového tisícročia riaditeľ amerického Národného úradu zdravia Anthony Fauci. "To, čo sa začalo ako pár prípadov zistených medzi homosexuálmi v Spojených štátoch, sa stalo planetárnou pandémiou takých rozmerov, že sa jednoznačne zaraďuje k najničivejším mikrobiálnym epidémiam v dejinách ľudstva," dodal Fauci a mnohí odborníci sa s jeho slovami úplne stotožňujú.
Vírus, ktorý do dneška spôsobil oficiálne smrť vyše 20 miliónom ľudí (neoficiálne odhady sú však vyššie), má svoj pôvod v dávnejšej dobe, než sa predpokladalo. Podľa výsledkov výskumov univerzity v nemeckom Heidelbergu sa vírus SIV (opičia podoba ľudského vírusu HIV spôsobujúceho AIDS) objavil najmenej pred 600 rokmi a asi pred 150 rokmi mutoval SIV na HIV. V 18. storočí prišiel so vznikom francúzskych, belgických a britských kolónií do Afriky sprievodný jav - nútená práca, ničenie dedín, rozklad kultúry. Uzavreté kmeňové spoločenstvá sa konfrontovali s výzvami európskej civilizácie, no mnohé zvyky si domorodci ponechali. Medziiným aj konzumáciu opičieho mäsa, ktorá je v subsaharskej Afrike bežná. K prenosu vírusu z opice na človeka došlo údajne práve pri konzumácii opičieho mäsa.
Na vine je šimpanz
Popri prvom variante ponúkajú vedci aj náhradný: Africký dedinčan pri love poranil šimpanza, no zviera ho pohrýzlo a on sa cez ranu nakazil opičou krvou s vírusom SIV (Simian Immunodeficiency Virus). Neskôr domorodca naverbovali na stavbu železnice, kde trpel nedostatkom jedla a jeho imunitný systém sa oslabil. Vírus SIV v jeho tele zmutoval na HIV. Možno predpokladať, že domorodec nachádzal občas útechu v niektorej z táborových prostitútok. Zomrel zrejme na nediagnostikovanú zhubnú chorobu, ako po ňom i viacerí ďalší. Tento scenár predložený Jamesom Moorom z Kalifornskej univerzity v San Diegu a Bette Korberovou z národného laboratória v Los Alamos, by podľa viacerých expertov mohol byť celkom pravdepodobný. Oba spomínané spôsoby nákazy však predpokladajú, že za rozšírením nákazy stojí šimpanz
Medzinárodný tím vedcov vedený doktorkou Beatrice Hahnovou z Alabamskej univerzity v Birmingame teóriu o pôvode vírusu potvrdil pred dvoma rokmi na základe analýzy krvi a tkaniva laboratórnej šimpanzice Marilyn. V tele opice druhu Pan troglodytes troglodytes žijúcej najmä v západnej rovníkovej Afrike odhalili vedci vírus totožný s vírusom HIV-1. Samotní šimpanzi, ktorí majú s ľuďmi identický genetický základ, pritom chorobou AIDS netrpia, takže teraz treba vypátrať, vďaka čomu dokážu vírusu vzdorovať. Pripomeňme si tiež, že prvé zaregistrované úmrtie na AIDS sa oficiálne datuje v roku 1959 v oblasti Bantu na území dnešného Konga, teda práve v domove uvedeného primáta.
Vírus ďalej mutuje
Vráťme sa však na začiatok minulého storočia, do čias, keď sa v Afrike klčovali džungle, zakladali plantáže, menili sa lovecké praktiky a obyvateľstvo sa nútene presídľovalo. S kolonizátormi prichádzala aj európska medicína, ktorá sa snažila vykoreniť rozšírené kiahne a spavú chorobu. Metódy doktorov a ich pomocníkov však boli veľmi nehygienické. Ako uvádza James Moore, v jednom prípade v roku 1910 použili lekári bez sterilizácie šesť injekčných striekačiek na odobratie vzoriek krvi od 90 tisíc ľudí. Civilizačný rozklad a nevhodné lekárske postupy tak prispeli značným dielom ku vzniku epidémie, ktorá dosiahla dnešné rozmery.
S pomocou špeciálnych počítačov sa americkým vedcom podarilo na základe matematicko-štatistických modelov vypočítať, že prvý človek na zemeguli sa nakazil vírusom HIV asi v roku 1930. Odvtedy HIV za pomerne krátky čas zmutoval do najmenej desiatich rôznych línií, z ktorých každá môže mať odlišnú imunitnú reakciu. V Európe a Ázii je rozšírený predovšetkým základný vírus HIV-1, zatiaľ čo v Afrike prevláda HIV-2. Vo Fínsku sa vyskytol nový druh vírusu, ktorý vznikol spojením dvoch podskupín už známych typov v tele jednej nakazenej osoby. Dotyčný bol teda zrejme nakazený dvakrát a vždy iným druhom vírusu.
Najlepšia je Austrália
Štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie porovnávajúce stav v rokoch 1995 a 2000 ukazujú, že výskyt počtu HIV-pozitívnych alebo osôb s rozvinutou chorobou AIDS sa mení. Najlepšie je na tom stále Austrália, kde za päť rokov klesol počet postihnutých z 20 000 na 15 000 osôb. Arabské krajiny zaznamenali vzostup zo 100 000 na 400 000, čo je síce v pozitívnom rebríčku druhé miesto, no daný nárast znamená pre budúcnosť varovanie. Západná Európa zaznamenala v uplynulých piatich rokoch pomerne dobré výsledky (zo 450 000 na 540 000), no východná Európa (s Ruskom a Strednou Áziou) sa v počte nakazených vyšplhala z 50 000 prípadov na 700 000.
V Severnej Amerike, kde je už po počiatočnom prudkom nástupe AIDS stav pomerne stabilizovaný, sa zvýšilo číslo infikovaných zo 750 000 na 920 000. Na juhoamerickom kontinente je situácia rozdielna - v andských krajinách nákaza ešte nie je veľmi rozšírená, no v karibskej oblasti nakazených pribúda. Celkovo sa počet prípadov zvýšil z 1,5 na 1,79 milióna. Najhoršie sú na tom Ázia a predovšetkým Afrika. Juhovýchodná a južná Ázia zaznamenala v počte nakazených skok o takmer 3 milióny (z 3,0 na 5,8) a východná Ázia až o vyše 6 miliónov (z 50 000 na 6,4 milióna). Absolútny rekord však stále drží subsaharská Afrika. Tam sa počet HIV pozitívnych alebo už trpiacich na AIDS vyšplhal z 8,5 milióna v roku 1995 na vlaňajších 25,3 milióna.
Epidémia v Rusku
V Rusku epidémia AIDS vypukla prakticky vo všetkých regiónoch a šíri sa geometrickým radom. V roku 1999 tu odhadovali 130 000 HIV-pozitívnych, zatiaľ čo vlani ich počet vyskočil na 300 000. Počet registrovaných pritom predstavuje len asi desatinu skutočne nakazených. Dosiahnutie milióna postihnutých na seba nenechá dlho čakať - časovaná bomba už zrejme vybuchla. Príkladom je uralský Jekaterinburg, ktorý sa počtom nakazených v krátkom čase dostal medzi "elitu", kam patrí Moskva, Petrohrad a Kaliningradská oblasť. Až 90 percent novonakazených v Jekaterinburgu sú ľudia do 30 rokov užívajúci drogy. Mladí vo veku od 15 do 25 rokov predstavujú v celom Rusku 85 percent nakazených. Explózia AIDS prepukla aj na Ukrajine a opäť predovšetkým medzi užívateľmi drog.
V USA už síce AIDS nepatrí k jednej z desiatich najčastejších príčin úmrtí, no počet novonakazených je veľký najmä u mládeže pod 25 rokov, medzi Afroameričanmi a tradične i homosexuálmi - až 39 percent gayov totiž uskutočňuje nechránený análny styk. V mnohých krajinách Ázie rastie nákaza HIV vďaka zvýšenému vnútrožilovému užívaniu drog, avšak veľkým problémom zostáva aj nechránený pohlavný styk s prostitútkami a medzi mužmi. Arabské krajiny s prísnymi islamskými režimami dlho označovali AIDS za problém zhýralého Západu, ale z Iránu už prenikli správy, že rast počtu nakazených medzi narkomanmi a väzňami núti úrady spustiť kampaň proti AIDS. Z ázijských krajín je najviac postihnutá India, kde je infikovaných 3,7 milióna osôb a v Číne žije s vírusom HIV asi pol milióna obyvateľov. Silno zasiahnutá je aj juhovýchodná Ázia, obzvlášť Thajsko.
Čierny tieň Afriky
Deň čo deň sa na čiernom kontinente nakazí vírusom HIV 10 500 ľudí, pričom dnes predstavuje 24 miliónov HIV-pozitívnych Afričanov dve tretiny všetkých nakazených na svete. V niektorých krajinách Afriky je HIV-pozitívny dokonca každý tretí dospelý. Mimoriadne smutným prípadom je Keňa, kde na AIDS zomiera denne 500 ľudí. Úplne sa rozpadá tamojšie školstvo - v roku 1999 zomrelo na AIDS asi 1400 učiteľov a vírusom HIV je nakazených 128 000 zo 640 000 keňských stredoškolákov. Najohrozenejšou skupinou obyvateľov subsaharskej Afriky sú však mladé ženy, ktoré sa často nedožijú ani 30 rokov. Nemožno sa potom čudovať, že z 13 miliónov sirôt, ktoré boli na svete koncom roku 2000, ich 95 percent žije v subsaharskej Afrike.
Jedným z osirotených, ktorý sám možno práve v týchto chvíľach zomiera na AIDS, je jedenásťročný Nkosi. Adoptovala si ho biela Juhoafričanka Gail Johnsonová. Chlapec, ktorému vírus HIV napadol mozgové bunky a dnes už ani nereaguje na hlas svoj náhradnej matky, vystúpil pred pol rokom na Svetovom kongrese o AIDS v juhoafrickom Durbane a vyzval ľudí, aby sa nebáli infikované deti objať a držať ich za ruky. Nkosi má šťastie, že ho má kto pri odchode zo sveta držať za ruku, no liečiť sa už nestihol. Milióny jeho rovesníkov i dospelých Afričanov nemá peniaze na to, aby liečebnou kúrou zmiernilo svoje trápenie a oddialilo smrť. Farmaceutické koncerny držia svoje patenty v trezoroch a ceny liekov v nedostupných výškach... (V priebehu desiatich minút, počas ktorých ste čítali tento článok, sa len na africkom kontinente nakazilo vírusom HIV ďalších sto ľudí.)
