Odlišní ruskí sedemdesiatnici

Svoju sedemdesiatku onedlho oslávi (nar. 2. 3. 1931) Michail Sergejevič Gorbačov. Prvý a zároveň posledný prezident Sovietskeho zväzu. Mesiac pred ním - v nemocnici - oslávil sedemdesiatiny (nar. 1. 2. 1931) prvý prezident Ruskej federácie Boris Nikolajevič Jeľcin.
Počet zobrazení: 1088

Svoju sedemdesiatku onedlho oslávi (nar. 2. 3. 1931) Michail Sergejevič Gorbačov. Prvý a zároveň posledný prezident Sovietskeho zväzu. Mesiac pred ním - v nemocnici - oslávil sedemdesiatiny (nar. 1. 2. 1931) prvý prezident Ruskej federácie Boris Nikolajevič Jeľcin.

Čo spája týchto mužov pred zrkadlom histórie? Okrem toho, že patrili k špičke sovietskych komunistov (M. Gorbačov vstúpil do KSSZ ako 21-ročný mladík v roku 1952, kým B. Jeľcin v roku 1961, teda ako zrelý tridsiatnik....) a boli vládcami Kremľa, zrejme nič. A predsa ich mená patrili, patria a asi budú naďalej nezmazateľne patriť ku koloritu novodobých dejín Ruska. Samozrejme, že na objektívne historické zhodnotenie vlády M. Gorbačova a B. Jeľcina pretieklo Volgou ešte málo vody, lenže pochopenie ich historickej úlohy aj tak nie je jednoduchá záležitosť. Je to zložité aj pre Rusov, nieto ešte pre nás, v Európe.

Rozbíjač a reformátor

Väčšina Rusov je presvedčená, že M. Gorbačov rozbil "Sojuz nerušimij". Po prijatí zákona o symboloch Ruskej federácie, keď sa sovietska hymna stala hymnou nezávislého Ruska, je o tejto skutočnosti ešte viac presvedčená. Nakoniec mu to dali voliči v prezidentských voľbách jasne najavo. Medzi nami, čo to bola za veľmoc, ktorá vydržala len 70 rokov? Ríše, ak boli skutočne ríšami, obyčajne vydržali dlhšie! Gorbačov ale dokázal niečo iné. V zložitých domácich podmienkach nechápania pojmov a medzinárodného chladu presadil, že demokracia má zmysel aj v priestore Eurázie. Spravil tak bodku za epochou, ktorá sa spolu s jej aktérmi ocitla v slepej uličke.

A čo cár Boris? Mnohí vravia, že bol prezidentom reformátorom. Aj Petra I. označovali (a označujú) historici za cára reformátora, ktorý vybúral okno do Európy. Pritom na konci jeho vlády boli základné ekonomické parametre (a taktiež demografické) horšie, než v čase vlády jeho otca Alekseja Michajloviča. Výsledkom vládnutia Petra I. bol 40-ročný ruský regres. B. Jeľcin už nevládol v krajine s dlhými radami na základné potraviny, napriek tomu si k prezidentovaniu dopomohol prihrávkou z ofsajdu. K základnej výbave jeho vládnutia patrí nielen antikomunizmus, no tiež násilie. Tanky strieľajúce na parlament a vojna v Čečensku majú mínusové znamienka. Nie za Gorbačova, ale za Jeľcina sa súčasťou slovníka žurnalistov a politológov stala kategória "banditský štát". Rok po jeho absencii na kresle prezidenta má len 9 percent Rusov pozitívny vzťah k svojmu bývalému prezidentovi, ktorý v kruhu svojej bohatej (vďaka "banditskému štátu") rodiny naďalej sníva o moci.

Kultúrnosť a výpredaj

Súboj medzi Ruskom B. Jeľcina a Ruskom M. Gorbačova sa skončil 12. decembra 1991 dohodou o likvidácii Sovietskeho zväzu. Týmto aktom sa novoformujúca ruská elita a moc zbavila Gorbačova, perestrojky, posledných ohnísk starého "sovietskeho" centra a už jej nič nebránilo v ceste k získaniu rozprávkového bohatstva na úkor svojej vlastnej krajiny. Veľkých mužov novodobej histórie Ruska naozaj nič nespájalo, boli v neustálom kontrapunkte. Oheň a voda. Kultúrnosť, pochopenie reality a progres verzus výpredaj kultúrnosti, poníženie vlastného národa, či legalizované zlodejstvo. Jediné, čo ich spojilo, bolo nechcené dedičstvo. Tam, kde M. Gorbačov skončil so starou realitou, nastúpil B. Jeľcin s tvorbou reality novej. Nový prezident má pritom plné ruky práce s touto novou realitou. Ide o ťažký batoh, ktorý musí Vladimír Putin niesť.

Pomyselný súboj sedemdesiatnikov o miesto v učebniciach histórie nenápadne pokračuje. Jeden exprezident, bez milovanej Raisy a bez beztrestnosti. Druhý s podlomeným zdravím, postupne kriminalizovanými spolupracovníkmi, krásnymi vnukmi, láskou k vodke a doživotnou imunitou. Je dobré ľuďom (aj vládcom Kremľa) odpúšťať ich chyby, omyly, ale na ich zásluhy by sa nemalo zabúdať. Obaja - M. Gorbačov a B. Jeľcin skutočne patrili ku koloritu nepochopiteľného 20. storočia.

Autor (1959) je politológ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984