Archív článkov

Prinášame druhú časť úryvkov zo scenára filmu, ktorý mal premiéru dvadsiateho septembra v Bratislave. Jeho pôvodný pracovný názov bol Roaming. Anglické sloveso „to roam“ má okrem významu známeho z mobilnej komunikácie aj ďalšie významy: cestovanie pre zábavu; potulovanie bez konkrétneho cieľa; premiestňovanie v priestore. Réžisérovi Martinovi Repkovi sa istý čas zdalo, že...

Prechod spoločnosti od klasiky k hypermoderne sa neuskutočňuje všade podľa predstáv hypermodernistov. Nové, často nepochopiteľné až zvrátené trendy síce zachvacujú podnikavcov, a to aj vo sfére kultúry, ale poctivo vypiplané tradície, ktoré sme dlhé roky budovali, sa akosi nechacú poddať a vymykajú sa zo súčasného balastu žijúc si ďalej po svojom. Zoskupeniam, ktoré si...

Najprv som sa bála. Potrebovala som peniaze a o prácu som nechcela prísť. Keď ma tam Aneta zobrala po prvýkrát. Do suterénu malého divadla v bočnej ulici. Do kabaretného štúdia, nad ktorým visela drevená tabuľa. Natretá vrstvou popraskanej farby ako starý rybársky čln. Ako ploty dedinských domov, v ktorých už nikto mladý nebýva. A starci nemajú silu natierať ploty. Vraj to bolo...

Povedz mi, Daniel, na túto konferenciu, alebo na ktorúkoľvek farmaceutickú konferenciu, na ktorej si sa v minulosti zúčastnil, si sa prihlásil len a len preto, aby si počúval prednášky o nových liekoch, zapisoval si do notesíka štatistické údaje a prekresľoval vyfasovanými fixkami grafy... Skočím mu do reči. Ale ja to myslím vážne. Keby sa ti to stalo doma a prasklo by to, tak...

Muž na druhý deň ráno zistí, že má doškriabaný celý chrbát. V myšlienkach sa prenesie späť do premilovanej noci. Zavrie oči a celé si to znovu a znovu premieta. Pri bližšom skúmaní v zrkadle zisťuje, že nejde o náhodné škrabance, ale o systém znakov a symbolov udávajúci miesto budúceho stretnutia. Na chrbte má vlastne mapu. Večer čo večer chodí na dané miesto a po pár dňoch...

Slovensko zachvátila vlna protipotratovej kampane. Nie prvýkrát a ani poslednýkrát. Spôsob, akým táto kampaň prebieha, si zasluhuje nie kvapku, ale vedro vitriolu. Čo vedro – niekoľko vedier! Nebudem sa ja však teraz zapodievať tým, či naturalistické (alebo hyperrealistické?) vyobrazenie z maternice čerstvo vyškrabnutého plodu (podľa mňa ide o gumenú atrapu namočenú do kečupu...

Potešila ma seriózna reakcia Mníchovčana Roberta Bayera na môj príspevok o problémoch inscenovania opery. Prezrádza fundovanosť, no vo viacerých bodoch sa s ňou nemôžem stotožniť. Predovšetkým – tak ako o kvalite inscenácie nevypovedá „bučanie“ publika, tak o nej nič nehovorí ani frenetický potlesk. Okrem toho štyristoročná história opery vôbec nepotvrdzuje, že bola vždy...

Zahraničné autorky, ktorých básne vám predstavujeme, ale aj mnoho ďalších, si budete môcť vypočuť naživo na Medzinárodnom festivale poézie Ars poetica 26. až 30. septembra v Bratislave. Bohdana Matijaš (1982) je poetka, redaktorka vydavateľstva a časopisu Krytyka a kyjevská korešpondentka Ukrajinského žurnálu v Prahe. Píše recenzie, pracuje na svojom doktoráte z literárnej...

V tomto dynamickom príbehu nebude pre teba miesto. Tak si to sľubujem, keď vystupujem na letisku v Reykjaviku. Až keď stojím pri páse s batožinou a nedočkavo z nej nespúšťam oči, uvedomím si, že to opäť sľubujem najmä tebe. A že som opäť nedočkavá. Sadnem si na drevenú lavičku. Ako už viem, na Islande je všetko drevené. Nie také drevené, ako by sme si to predstavovali. Nie také...

Premiéra tohto filmu je naplánovaná na dvadsiateho septembra v Bratislave. Pôvodný, pracovný názov scenára bol Roaming. Toto anglické slovo, presnejšie jeho koreň „roam“, má okrem významu známeho z mobilnej komunikácie aj ďalšie významy: cestovanie pre zábavu; potulovanie bez konkrétneho cieľa; premiestňovanie v priestore. Réžisérovi Martinovi Repkovi sa istý čas zdalo, že...

Bolo raz jedno dievča s očami rôznych farieb – s očami zvláštnymi, ktoré sa stále menili. Boli vraj modré, ale nikdy nie úplne. Boli vraj ako dúha, menili sa... Ľudia vraveli, že pri pohľade na dievča sa mohol človek v hĺbke jej očí prepadnúť. Mala oči oceánov, mala oči morí, zelenomodré, zvláštne. To dievča zvyklo stáť na jednom mieste a zvyklo sa pozerať pred seba – uprene...

Drsňák je od prvej scény drsný film. Miriam Polischka (Jenny Elvers-Elbertzhagen) sa s pôžitkom kúpe vo vani, v luxusnej kúpeľni v luxusnom dome v luxusnej berlínskej štvrti. Vtedy prichádza jej priateľ/milenec/partner s ultimátom, že má tri týždne na to, aby sa s ňou v posteli opať prestal nudiť: Veď on je ten, kto pracuje a nosí domov peniaze, kým ona sa len vyvaľuje a fajčí...

Nemám rád televíziu. Ani televízor. Ale vlastním jeden, nejaký. Nejako. Prijímač. Nejako sa u mňa ocitol. Keď ho zapnem, zvyčajne nie pre reklamu či spravodajstvo. Ach, spravodajstvo. Nedávno som sa v dennej tlači dočítal, že spravodajstvo v STV je v rozklade. Aj dennú tlač si už kupujem čím ďalej, tým menej. A keď si ju kúpim, tak nie pre reklamu či spravodajstvo. A najmä nie...

Pamätám sa, že do redakcie Smeny aj Smeny na nedeľu chodieval Anton Podstraský so svojimi fotografiami pravidelne, a my sme ich zavše uverejňovali, ešte keď sa venoval dokumentárnej fotografii filmovej tvorby. Jedny z novín, ktorých redakcie obchádzal a ponúkal svoje nemilosrdné postrehy zo života tých najzaznávanejších, keď už bol po prevrate „na voľnej nohe“ o jeho smrti...

V pondelok 21. augusta o 16:37 som dostal od priateľa esemesku. Tonko zomrel. Na niekoľko sekúnd sa všetko zastavilo. Zaliali ma spomienky. Tonko, Anton Podstraský, bol možno najlepším slovenským fotografom ulice svojej generácie. Človek, ktorý žil okamihom. Zrastený s robotníckymi vrstvami vychutnával ľudského ducha. Zameriaval svoj objektív na tých obyčajných, ponižovaných a...

V civilizovaných operných krajinách západnej Európy je diskusia o tom, ako inscenovať opery, živá od začiatku osemdesiatych rokov. Vtedy napríklad Frankfurtská opera za éry Michaela Giehlena ponúkla také interpretácie diel klasického operného repertoáru, že vyhnali operných fanúšikov na barikády a zisky hudobných nakladateľstiev do astronomických výšok. Spor nesmiernych...

Dnes sa často hovorí o „novej funkcii umenia, ktoré sa už dávno zrieklo napodobňujúcich konvencií, popretŕhalo zväzujúce putá s predmetnou realitou a rezignovalo aj na metafyzické spôsoby reflexie sveta či mesianistické ambície“. To je však hlboká nepravda, ak máme na mysli umenie fungujúce v súčasnej spoločnosti (ponúkané a konzumované) a nielen tvorbu istej časti súčasného...

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984