Nóbl lúzer

Drsňák je od prvej scény drsný film. Miriam Polischka (Jenny Elvers-Elbertzhagen) sa s pôžitkom kúpe vo vani, v luxusnej kúpeľni v luxusnom dome v luxusnej berlínskej štvrti. Vtedy prichádza jej priateľ/milenec/partner s ultimátom, že má tri týždne na to, aby sa s ňou v posteli opať prestal nudiť: Veď on je ten, kto pracuje a nosí domov peniaze, kým ona sa len vyvaľuje a fajčí v jeho vani a jej syn si na jeho dévédé-prehrávači púšťa dévédéčka kúpené za jeho peniaze. Matka po hádke odchádza aj so synom Michaelom (David Kross) z luxusného života na predmestie. A už cestou tam si musí od syna požičať na taxík. Peniaze, ktoré dostal od svojho nevlastného otca k narodeninám. Divák predpokladá, čo sa bude diať. Michael, o ktorom všetci vedia, z akej štvrte sa prisťahoval, je okamžite obeťou šikanovania a ochranu mu poskytne len skupina rovesníkov, ktorých životy lavírujú na hrane zákona. Michaelova matka sa zaplieta do neperspektívnych vzťahov, jej milenci kradnú Michaelovi peniaze, ktoré mu ostali po vylúpení domu svojho bývalého nevlastného otca a o lup sa podelil s kamarátmi. Prvá polovica filmu je síce divácky atraktívna a vzhľadom na prostredie primerane drsná, ale nesnaží sa tému zľahčiť ani zbytočne nehľadá senzáciu. Predsa len sa však zdá, že film nemá čím prekvapiť. Divák predpokladá, ako sa bude ďalej vyvíjať, čo sa udeje aj ako skončí: Niekoľko násilníckych scén, Michael ako obeť znepriateleného gangu sa podriadi pravidlám podsvetia, z matky sa može stať alkoholička alebo prostitútka, Michael sa može dostať do väzenia. Všetko sa naozaj vyvíja podľa tohto scenára. Michaela pred nepriateľmi ochráni distingvovane vyzerajúci muž, doma mu ponúkne nielen jedlo, ale aj pocit, že niekam patrí a nemá sa čoho báť, ba ponúkne mu prácu, ktorá mu na čas vráti ilúziu strateného komfortu. Michael nosí zákazníkom drogy, najprv nevinnú marihuanu, matke klame, že si zarába brigádou, chodí v teniskách ako kedysi a s i podom v ušiach, náhle sa cíti nadradený nad svojich úbohých kamarátov, stavia sa, zdanlivo, na vlastné nohy. Tu niekde sa film láme. Dostáva celkom inú príchuť, prekvapuje, vyráža dych. Neprezradím pointu. Ale presne vo chvíli, keď je divák presvedčený, že vie, čo sa stane, stane sa niečo iné. Od začiatku sa zdá, že film ukazuje najmä, ako ľahko sa aj „slušný človek” dostane na šikmú plochu. Michael je predsa dieťa z bohatej rodiny, doteraz býval v luxusnej štvrti, predpokladáme, že chodil do školy, v ktorej sa kamarátil so synmi a dcérami z tzv. dobrých rodín, aj vo filme posobí spôsobne, vychovane, ukradnuté peniaze si šetrí (na rozdiel od kumpánov, ktorí sa do biedy – materiálnej, ale najmä sociálnej – už narodili a ktorí svoj lup minú ešte cestou domov na alkohol, kým Michael je jediný, ktorý upozorňuje, že nemajú čo jesť), dohovára matke. Je príkladom „dobrého chlapca“ a divák predpokladá, že tzv. hlavná myšlienka filmu je, že aj „dobrý chlapec“ sa ľahko dostane do ťažkostí, ak sa dostane do zlej spoločnosti. Niežeby to nebola pravda, ale takáto výpoveď posobí trochu prvoplánovo. Všetci to predsa vieme, prinajmenšom my všetci, ktorí sme si v nedeľu večer zašli do Auparku na ne-mainstreamový film. Zdá sa mi, že „vtipom“ filmu je skôr to, že Michael sa ani v drsnom prostredí nestane „drsňákom“. Aj keď predáva drogy, robí svoju prácu zodpovedne, akoby brigádoval v advokátskej kancelárii. S peniazmi zarobenými distribúciou marihuany zaobchádza svedomito, akoby ich dostal do daru od starých rodičov. A ešte aj do problémov sa dostane najmä preto, že chce ušetriť a namiesto taxíkom sa vezie v metre. Michael sa dopustí zločinu, ale film sa nepomýli: Michael nerobí kotrmelec, ktorý by bol síce efektný, ale málo uveriteľný. Nestane sa z neho výrastok rovnocenný s tými, čo v prostredí, ktoré je preňho nové, strávili celý život. Film má evidentne sociálny podtón a hovorí o spoločenských rozdieloch, o priepastiach medzi spoločenskými triedami a o tom, ako ľahko sa možno pokĺznuť. Ale spomínané priepasti vykresľuje ešte hlbšie, ako si divák na začiatku dokáže predstaviť. Michael ostáva „nóbl lúzerom“. Na začiatku sa divák baví. Na konci odchádza otrasený. Drsňák (Knallhart, Nemecko, 2006, 98 minút) Réžia: Detlev Buck Scenár: Zoran Drvenkar, Gregor Tessnow Hrajú: David Kross, Jenny Elvers-Elbertzhagen, Erhan Emre, Oktay Özdemir Nemecko, 98 minút