kVapKa ViTriOlu

Nemám rád televíziu. Ani televízor. Ale vlastním jeden, nejaký. Nejako. Prijímač. Nejako sa u mňa ocitol. Keď ho zapnem, zvyčajne nie pre reklamu či spravodajstvo. Ach, spravodajstvo. Nedávno som sa v dennej tlači dočítal, že spravodajstvo v STV je v rozklade. Aj dennú tlač si už kupujem čím ďalej, tým menej. A keď si ju kúpim, tak nie pre reklamu či spravodajstvo. A najmä nie preto, aby som si tam prečítal, že spravodajstvo je v rozklade. Pretože podľa mňa každá civilizácia, ak dosiahne vo svojom vývine taký stupeň, v ktorom začne byť závislá od spravodajstva a reklamy, je vlastne v rozklade. Ale vráťme sa k dennej tlači. V článku, ktorý sa volal Spravodajstvo STV je v rozklade, som sa dočítal, že súčasný riaditeľ Slovenskej televízie, Radim Hreha povedal: „Možno príde akýsi nový začiatok a o tri roky budeme mať BBC vo vrecku. Táto epizóda ma nijako nerozhodí. Takéto momenty zvyknú zomknúť zdravé jadro.“ Nový začiatok? Ale naozaj len: možno. Ešteže nie naisto. Nový začiatok? Už zase? A o tri roky strčíme BBC do vrecka? A v BBC sa nikto nebojí? Prípadne: aj BBC je asi v rozklade, takže môžeme očakávať, že sa stadiaľ niekto (pre)uchýli do Slovenskej televízie. Že ho, Hrehu Radima, epizóda táto nijako nerozhodí? A koho to už zaujíma? Či pána riaditeľa niečo rozhodí alebo či pán niečo rozchodí? Čudujem sa len, že dáva takéto infantilné, velikášske, doslova až frajerské vyhlásenia. Veď to nie sú slová či vety, ktoré by opúšťali ústa zrelého, dospelého a možno aj ako-tak vzdelaného bývalého zamestnanca autoservisu. Či áno? Takýto má mať rečový prejav dospelý človek? Na Slovensku možno áno: veď táto perla v srdci Európy je domovinou neobmedzených obmedzení a obmedzencov. Hravosť, invencia, absurdita, nevyspytateľnosť. Skrátka: dadaizmus v praxi. Len škoda, že čas tak letí. A že medzitým a mimochodom sa tu úplne zbytočne zoderie niekoľko generácií. Premrhaný čas, premrhané životy – ako z ruských veľkorománov. Á propos Rusko. Na to sa bude treba špeciálne pripraviť, pretože, ak ma predtucha neklame, cár Putin už chystá dajakú tú budúcnosť pre minulé sovietske satelity, v ktorých už zločinecké gangy vysedávajúce v laviciach potemkinovských parlamentov striehnu na svoju príležitosť, na okamih, keď sa budú môcť porátať s každým prejavom kritickej slobodomyseľnosti. Nepochybujem o tom, že na slovenskej pôde (a aj na slovenskom pôjde) sa nájde dosť rýchlokvasených imitátorov a naslovovzatých mičurinov, ktorí z ruského modelu vypestujú, vyčíria len to najlepšie. A nepochybujem ani o tom, že Hreha a jeho „televízia“ budú mať na tomto záhradníckom (či záhradkárskom?) capom experimente leví (alebo ľavý?) podiel. Takže: len pekne do toho, súdruhovia, pokračujte v pilnom podpilovaní konára pod sebou a pod tými, ktorí vás (zatiaľ ešte) nosia na pleciach!