História (14)

Povedz mi, Daniel, na túto konferenciu, alebo na ktorúkoľvek farmaceutickú konferenciu, na ktorej si sa v minulosti zúčastnil, si sa prihlásil len a len preto, aby si počúval prednášky o nových liekoch, zapisoval si do notesíka štatistické údaje a prekresľoval vyfasovanými fixkami grafy... Skočím mu do reči. Ale ja to myslím vážne. Keby sa ti to stalo doma a prasklo by to, tak je po váženom občanovi... rozvod, nezvolia ťa za poslanca, klientela klesne, niet na hypotéky, amen, koniec tma... Nie, priateľ môj ľúbezný, ty si sa prihlásil a zúčastnil len a len preto, aby si pretiahol čo najviac reperiek, doktoriek, sestričiek, čašníčok, recepčných, pomocného personálu, brigádničiek, sprievodkýň... Ku koncu vety ledva ledva zadržiavam smiech. Najsmutnejšie alebo najveselšie, záleží na tom, z akého uhla sa celá kauza nasvieti, bolo, že mal pravdu. Teda skoro. Predsa len tam bol aj iný dôvod. Bol som šťastný, že môžem, raz za čas vypadnúť z Bratislavy, dostať sa zo začarovaného cyklu nočných služieb, nočných flámov a najmä víkendových samôt. Vždy som sa radšej snažil vyhnúť osamelým víkendom v prenajatom jednoizbáku, pod hlavnou stanicou tým, že som zobral veľkú službu. Nie vždy to však bolo možné. Nie vždy sa dalo vyhnúť sobote ráno, respektíve sobote po prebudení, a nedeli večer, najhorším momentom samotárskeho nažívania. Rýchlo zaháňam depresívne myšlienky, takže môj kolega si ani len nevšimol tieň, ktorý mi preletel úsmevom. Tak salam alejkum! Pokoj aj s tebou, brat môj! Večer už len sledujem, ktorá z nich pôjde prvá. Hakim sa celkom správne rozhodne pre Krv a mlieko, keďže reperka (mimochodom, večer má už aj meno, volá sa Natália), ako domáca, môže zostať v zálohe. Na trhu s kongresovou turistikou sa zjavuje nový produkt a ako sa zdá, testovať sa bude na nás. Niekto si povedal, že by bolo zaujímavé spojiť dve zdanlivo diametrálne odlišné profesné skupiny a umiestniť ich v ďalšej priestorovej utópii. V Grazi okrem našej konferencie prebieha aj Art Fair, a tak si ten niekto prenajme rozostavanú letiskovú halu, zinkasuje od jedných aj od druhých a potom ich do nej naženie. Dnes sa cení kreativita. Načo sú komu opulentné večere v drahých reštauráciách pod hradom? Tam nech si spokojne trávia dôchodcovia, ktorým po večeri padne vhod prechádzka. Kto je však zvedavý na vopred vykalkulovanú romantiku? Sme vitálni a dynamickí, tak potrebujeme stavenisko s lešením a zvyškami cementového prachu v elektrizujúcom vzduchu. Po strope ustavične šľahajú lasery, dunivú hudbu občas prerušia motory štartujúcich lietadiel, ale čo je podstatné, výskyt barov a „stolov s pohostením“ (od kaviáru až po štajerskú kyslú polievku, ktorá mala zrejme zastupovať miestne špeciality) zhruba zodpovedá výskytu „reštauračných zariadení“ na Michalskej ulici. Kolegovia, či už starší alebo tí mladší, lejú do seba litre alkoholu a umelci za nimi vôbec nezaostávajú. Možno práve takto vyzerá koniec sveta. Opitý, v rozostavanej letiskovej hale so stovkami podobných nešťastníkov, ktorí ani nevedia prečo sa na tomto mieste vyskytli a čo je horšie, ani to len nechcú vedieť. Nakoniec sa namiesto apokalypsy odohralo zjavenie. Keď som ich uvidel stáť, zavesenú jednu do druhej pri improvizovanom barovom pultíku, najskôr som si myslel, že ide o hostesky. Punkový zjav, u jednej z nich posunutý do gotiky, ma však na chvíľku pomýlil. Žeby tvorivosť agentúry zašla až tak ďaleko? Tam, kde sú peniaze, nemá punk čo hľadať, aspoň nie vo svojich emblematických podobách. Predaj nosičov s punkovou hudbou a celý biznis založený na punku je už niečo úplne iné. Takže som dve punkové divy zaradil k Art Fairu. Myslíš, že budú mať bororo? Opýta sa, po slovensky, sestra Roberta Smitha s typickou tarantulou na hlave. Nečaká ani na odpoveď svojej peroxidovej spoločníčky a obráti sa v angličtine na barmana. Ten zaloví medzi fľaškami a čuduj sa svete, vyťahuje fľašku zdobenú fialovomodrými bobuľkami. Ukáže im ju a pýta sa, či môže byť. Peroxidová Čirokézka si zrazu nasadila okuliare a dala sa študovať etiketu. Jej výraz sa radikálne zmenil. Zrazu tu stojí mladá intelektuálka otvorená celému svetu. Slovinská. Sucho skonštatuje. Dáme? Twice. Povie Tarantula. Ja si dám s vami. Vyhŕknem, hoci borovičku, či už domácu alebo slovinskú z duše nenávidím. Zdá sa, že ma ani len nezaregistrovali. And one more. Dodá po niekoľkých sekundách. Pripíjame si. Odvážne sa napijem a predpokladám, že na tvári sa mi ani brva nepohla a neuvideli moje zhnusenie z liehoviny. Priobjednávam si džús a druhá runda je už znesiteľnejšia. Čirokézska princezná sa volá Andrea a Gotička Lucia. Obidve boli z Nových štvrtí v Kittsee, pracovali ako doktorandky v Ústave slovenskej literatúry SAV. Po tretej borovičke prišla reč na známych a ako som správne predpokladal, Miro bol na prvom mieste, Pítra poznali len ako autora. Vieš, na druhý breh chodíme, len keď musíme, raz do týždňa do ústavu a to je asi tak všetko. Nerada sa predieram davmi turistov a mimo centra nie je dôvod chodiť. V Kittsee je všetko, čo potrebujeme. Teraz je rad na mne. Tvrdý chľast mi pomúti rozum, zrazu nechcem byť z „tej druhej konferencie“. Chcem patriť do umeleckého sveta, do sveta bohémy a najhoršie je, že ani neviem prečo. Je na tom snáď niečo zlé, živiť sa ako lekár, ako liečiteľ ľudských duší? Ako šaman... ale to už hovorí borovička: Spolu s Pítrom robíme časopis o súčasnom umení. Ale? A ako sa volá? Vedela si, André, že Pítr je naša konkurencia? Nemám vymyslený názov. Jediné, na čo si spomeniem, je príbeh z filmu Nothing Hill kde sa dopletený starý mládenec, v podaní Hugh Granta, vydáva za žurnalistu z časopisu Kôň a pes. Nemôžem však povedať Kôň a pes. Neznie to ako umelecký časopis. Príliv. Vysolím. Príliv. Zopakujú skoro súčasne. My sme tiež v časopise Pravý breh, venovaný, ako ináč, umeniu z pravého brehu Dunaja. Hahaha. Hihihi. Je mi jasné, že sa červenám, a tak sa zmôžem iba na trápne konštatovanie, že raz možno príliv dosiahne aj na druhý breh. Lucia zatiaľ našmátra v kabelke mobil a horúčkovito do neho niečo ťuká. Po chvíli mi nalepí displej k tvári. Databáza všetkých časopisov. Zadaj P ako Príliv. Obidve sa chichúňajú. No dobre, dobre. Som psychiater. Denný stacionár v Podunajských Biskupiciach. A my, že nejaký chuj, čo si vymýšľa aby bol, kurva, zaujímavý, aby na nás dve chudinky zapôsobil, aby nás ožral a potom nás obidve mohol pretiahnuť. Ukážem na čašníka, že beriem ďalšie kolo a všetko platím na znak zmieru. Gesto to bolo síce pekné, ale čašník moje peniaze nechce. Všetko je zadarmo. Veru tak, hlava opitá, hlava deravá. Čo by to bol za kongres, keby si účastníci ešte platili za svoje opice. Darmo, nie každý si môže dovoliť to, čo božský Hugh, alebo: Čo je dovolené pánovi, nie je dovolené volovi. Na perách mám úsmev od ucha k uchu. Koho by to nepobavilo, keď mu dve modelky na suchárskej konferencii nadávajú do chujov. So záujmom v hlase zareagujem na koniec vety. Akože obidve naraz? A čo nevidíš, el medico, že sme jedno telo a jedna duša. Ťahá ma Lucia za kravatu a vtlačí mi na líce čierny bozk. Zrazu cítim protiťah z ľavej strany a krvavá stopa Andreinho rúžu ostáva na druhom líci. Koleno v čiernych perforovaných pančuchách mi pritlačí penis na brucho a druhé koleno, ktoré nevidím, ale predpokladám, že je obalené nejakým svetlým latexom, mi zo zadu tlačí na moje vajíčka. Čašník sa len usmieva ako mesiačik na hnoji. Do vedľajšieho taxíka súka Hakim na mol opitú Krv a mlieko. Na chvíľu sa nám stretnú pohľady. Neviem, čo sa dá vyčítať z môjho, ale reč toho jeho je úplne jasná: Neuveriteľné. Tak si to poriadne uži. Druhé kompendium: niekoľko praktických rád pre milovníkov nežného pohlavia. 1. Miesta výskytu 1.1. Na svete je toľko vína a žien, že nie sme schopní ani ho všetko vypiť a ani ich všetky pomilovať. Avšak prečo by sme sa o to aspoň nepokúsili? 1.2. Ženy sú absolútne všade, takže sa nikdy nebráňte vycestovať aj na tie najbizarnejšie miesta. 1.3. Ak vám záleží na vašom zamestnaní, nikdy sa nesnažte realizovať sa na pracovisku. Kolegyne prenechajte svojim priateľom. Odmenou nech sú ich priateľky. 1.4. Priateľky či manželky priateľov sú tabu. 1.5. Ak sa dostanete na osamelý ostrov, nie je problém nájsť svojho Piatka. 1.6. Pre čerstvo rozvedené, rozídené či opustené ste len prestupná stanica. 1.7. Môžete byť na správnom mieste, len v nesprávnom čase. Buďte teda trpezliví. 2. Získavanie 2.1. Nebuďte pekní, buďte šarmantní. 2.1.1. Zaujímavá žena je krásna žena. 2.1.2. Krásne ženy sa získavajú najľahšie. 2.2. Vytvorte si čo najhustejšiu sieť. 2.3. Buďte permanentne zamilovaní, nikdy však nie do jednej. 2.4. Kde zlyhávajú slová, zaberú básne. 2.4.1. Naučte sa recitovať ľúbostnú poéziu domácu i v cudzej reči. 2.4.2. Ak nie ste schopní napísať dobré ľúbostné verše sami, siahnite napríklad po Jánovi Kostrovi, Jánovi Smrekovi či Michalovi Habajovi. 2.5. Nikdy nesľubujte nič, čo nemôžete splniť alebo čo nie je číra pravda. 2.6. Keď je žena ochotná sa s vami porozprávať, je ochotná sa s vami aj vyspať. 2.7. Medzi mužom a ženou neexistujú priateľstvá. Sú to len minulé, prítomné a budúce ľúbostné vzťahy. 3. Opúšťanie 3.1. Nikdy nepáľte mosty. 3.2. Buďte veľkorysí, nie však márnotratní. 3.3. Ak sa dá, nájdite za seba primeranú náhradu. (Pokračovanie v budúcom čísle)