Učitelia, opozícia a neposlušný premiér

Počet zobrazení: 2961

Keď sa spýtali na tlačovej besede 9. 2. novinári Martina Poliačika, kde chce zohnať peniaze, aby uspokojil požiadavky učiteľov na zvýšenie ich platov, pohotovo zareagoval – z Ficových sociálnych balíčkov. Už dlhší čas môžeme pozorovať vo vyjadreniach opozičných poslancov, ako im vadia tieto prilepšenia, ktorými si Robert Fico platí a kupuje svojich voličov. Poslanec Poliačik okrem iného poukázal na lyžiarske zájazdy školákov. Zabudol k tomu iba dodať, že pre mnohých žiakov to bolo po prvý raz v živote, čo si mohli vyskúšať jazdu na vypožičaných lyžiach a navliecť na seba lyžiarsku výstroj. Nespomenul však, že spolu so žiakmi si užívajú tieto radovánky aj učitelia, ktorí ich sprevádzajú a za platy ktorých sa tak statočne ozýva. Pán Poliačik, ale aj Vašečka a Abrhan sú veľkými gavaliermi, ktorí pred kamerami nasľubovali učiteľstvu hory doly, lebo v nich pred voľbami cítia obrovskú politickú silu, ktorú by chceli využiť vo svoj prospech. Už už som očakával, že z nich vylezie prísľub dvojnásobných platov. To najdôležitejšie však na tomto vystúpení bolo, keď Poliačik vyhlásil Ficovi politickú vojnu. Chcel ju mať, bude ju mať, vyhlásil na tlačovke tento bohatier v brnení Don Quiota, o sláve a múdrosti ktorého sa vraj už aj v nebesiach rozpráva. Len na preferenciách jeho strany to akosi nevidno. K tomuto vyhláseniu „svätej vojny“ proti Ficovi ho asi inšpiroval výrok Abrahama Lincolna – ak sú za tým ušľachtilé ciele, treba ísť aj do vojny.

Pellegrini vyhovel požiadavkám poslancov a mimoriadnu schôdzu parlamentu zvolal na štvrtok 11. februára. Už teraz si viem predstaviť, ako bude prebiehať. Vodopády špiny sa budú liať na politickú stranu Smer-SD a na hlavu jej predsedu. Od neho sa iba chce, aby poslušne sedel alebo stál a nechal sa tou špinou dlhé hodiny oblievať. Ak by aj prehovoril, na to sú v parlamente ľudia typu Hlina, Lipšic, Matovič... ktorí sa postarajú o poriadny hurhaj. Možno sa tam bude aj vyzutými topánkami po stoloch trieskať. Isté je, že tam bude viac novinárov ako poslancov. Už teraz je však každému jasné, že ak sa dostane k moci táto skupina ľudí, zo sociálnych balíčkov ostanú iba franforce. Zabudnúť bude treba na cestovanie zadarmo, na trinásty dôchodok, lacnejšiu energiu a pod. Učitelia dostanú svoje a žiakom budú príkladom, ako sa ukusujú tie najväčšie kúsky zo spoločného koláča. Bez sentimentu milí žiaci, bez sentimentu, poučia ich. Spoliehajú sa na to, že sa rýchlo zabudne na obdobie, keď boli bielymi koňmi opozície vo „svätej vojne“ proti Ficovi. Kedysi sa rozdávali trafiky legionárom, za ich zásluhy na zvrhnutí cisára pána a jeho rodiny, ktovie či sa v niektorých hlavách už neroja myšlienky aj na uzákonenie tzv „protiFicovského odboja“, do ktorého budú tí najangažovanejší zapísaní zlatými písmenami, spolu s Lipšicom, Hlinom, Matovičom... Nikto nepochybuje o tom, že sa po ich víťazstve zasa budú rozdávať trafiky a aj z obyčajného učiteľa sa stane riaditeľ školy alebo papaláš na ministerstve. Som zvedavý, či sa už uzdravil pán Matovič a v akom triku bude po parlamente pobehovať. Mám taký dojem, že mu ide o to, aby sa aj jeho triko stalo aspoň také slávne ako Budajova čapica.

Učitelia svoj štrajk pred polročnými prázdninami ukončili, vraj sú už unavení. V skutočnosti ide iba o to, aby  mali tieto prázdniny zaplatené, lebo nechápem, ako môže byť človek unavený, ak nechodí do práce. Ich štafetu vraj prebrali vysokoškolskí učitelia, takže ešte nezahodili flintu do žita. Opozícia je znova na koni a ako povedal na spomínanej tlačovke Martin Poliačik, z radov študentstva sa môže vynoriť obrovská sila, ako to bolo v prípade nežnej revolúcie. Teda revolúcia? Možno aj, lebo vysokoškoláci sú ich poslednou nádejou, ako povaliť jednofarebnú vládu, len ich treba dostať do ulíc. Čo na tom, že by sa tak stalo iba niekoľko dní pred voľbami? Normálne voľby síce bývajú testom každej civilizovanej spoločnosti, nie sú však zárukou toho, že každý krikľúň sa dostane do vlády alebo do parlamentu A potom, študenti, ak k nim pripočítame aj deti zo základných škôl, najlepšie vedia, či ich dedovia by mali aj naďalej cestovať do nemocnice a na vyšetrenia vlakmi zadarmo, čí majú dostávať vratky za plyn alebo snívať naďalej svoj sen o trinástom dôchodku.

V čase, keď sa hovorilo a písalo o farebných revolúciách, bol na návšteve vo Viedni Karel Schwarzenberg. V rakúskom Kurieri v roku 2009 vtedy vyhlásil – Príde čas, keď mladí ľudia nespokojní s výsledkami volieb vyjdú do ulíc a uchopia sa moci aj nasilu.

Snažím sa predstaviť si situáciu, keby znova vo voľbách zvíťazil Robert Fico. Rešpektovali by páni, Hlina, Poliačik, Lipšic, Matovič... výsledky volieb, alebo by vyvolali situáciu, o ktorej pred 15 rokmi hovoril knieža Schwarzenberg? Ktovie, či by nenašli podporu aj v zahraničí, kde Roberta Fica považujú mnohí za neposlušného a problematického premiéra, kvôli jeho postojom k utečencom. To by však už bola iná kapitola.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984