Reklama
Reklama

Tanec okolo pečeného prasiatka

Počet zobrazení: 2565

Ľudovít Pobožný sa zapísal do histórie ako panovník, ktorého poslušnosť pápežskému stolcu bola všeobecne známa. Milostivo teda Svätá stolica prehliadala aj jeho skutky, ktoré nesvedčili o jeho úprimnej zbožnosti. Hneď na začiatku svojho panovania, len tak pre istotu, dal vypichnúť oči svojmu synovcovi, pretože by ho mohol niekedy v budúcnosti ohrozovať na tróne. Ako píše Dieter Breuers vo svojej knihe Na hradech, klášterech, v podhradí (Brána 2007), zákrok trval pridlho, obeť sa vzpierala a nôž nešikovného „chirurga“, prenikol až do mozgu a mladíka usmrtil. Po tomto svojom bezbožnom skutku sa nejaký čas kajal v kláštore, no len čo sa vymodlil zo svojho hriechu, považoval za potrebné prevychovať všetkých svojich  poddaných, ktorých zdedil po Karolovi Veľkom, na bohabojných a poslušných veriacich. Takých, čo si vždy budú ctiť  jeho vôľu a prikázania cirkvi svätej. Aby sa tak stalo, dal pozatvárať všetkých svojich nevlastných bratov a prikázal zničiť všetky „pohanské knihy“, ktoré tak prácne zhromaždil jeho otec. Bolo to prvé veľké spaľovanie kníh v Európe. Oheň zničil takmer všetky vynikajúce grécke i rímske diela, ako aj severogermánske ságy, na ktorých si Karol Veľký zvlášť zakladal. Niečo sa však predsa len zachránilo, a ako píše autor spomínanej knihy, zaslúžil sa o to istý opát v starom kláštore, Hrabanus Maurus.

Mohli by sme si pri tejto príležitosti  zauvažovať aj o užitočnosti niektorých diel, no keďže históriu tvoria aj staré príbehy, v každom z nich možno nájsť aj nejaký odkaz do našich čias. Takým by mohol byť aj príbeh z ľudového eposu – O upečenom prasati. Oživil ho pre nás Dieter Breuers. V krátkosti z neho vyberám: Gréci sa usadili okolo veľkého stola, na ktorom ležal nádherne vypečený a voňavý divočiak. Načať ho a povyberať si najkrajšie kúsky mohol ako prvý iba najväčší hrdina – taký bol zvyk. A tak si bolo potrebné v prvom rade vyjasniť, kto je tým najväčším hrdinom. Najviac si na túto pozíciu nárokoval Cet, všeobecne považovaný za veľkého bojovníka. Ozvalo sa síce niekoľko iných bojovníkov, no ich zásluhy a skutky sa nevyrovnali Cetovej veľkosti. Až dovtedy, pokiaľ sa neozval Conall. Ja by som nezaspal ani jeden deň, ak by som nezabil niektorého tvojho ozbrojenca, vmietol mu do očí. Aby o tom presvedčil aj ostatných, vhodil pred nich useknutú hlavu veľkého bojovníka – Cetovho brata. Cet sa stiahol a ako prvý začal hodovať Conall.

Aký by mohol byť z tohto príbehu odkaz pre dnešného čitateľa? V prvom rade si všimnime to veľké, nádherne upečené a voňavé prasiatko, ktoré by sme si pri troške fantázie mohli predstaviť ako naše Slovensko. Potom si spočítajme, koľko labužníkov sa už teraz olizuje a prehĺta slinky pri predstave, že by si mohli z neho poodkrajovať tie najkrajšie kúsky. Stačí iba vyhrať voľby a víťazom bude takáto  hostina dopriata. Preto tie sľuby, intrigy a útoky, preto tie výroky o vlastnej nenahraditeľnosti, múdrosti a šikovnosti našich politikov, bez ktorej sa vysoká politika nezaobíde. Celkom dobre si viem predstaviť niektorých našich politikov, ako v starej gréckej zbroji a s oštepmi v rukách tancujú okolo toho prasiatka víťazné tance. Vystihlo by ich to lepšie, ako nafúkane balóniky. No a pre tých ostatných ešte stále platí Jesenského – Pred voľbami sľuby, potom prázdne huby.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy