K legalite prezidentkinho podania vo veci ústavnosti predmetu referenda

Posledná nezrovnalosť podania prezidentky je v tom, že jej návrh nie je v súlade ani s literou zákona.
Počet zobrazení: 8469

 Rozhodnutie Ústavného súdu SR, že predmet navrhovaného referenda o skrátení volebného obdobia poslancov je protiústavný, je zlou správou pre demokraciu a občanov nášho štátu. Ešte horšou správou pre občanov a demokraciu je tvrdenie ÚS, že „podstatou protiústavnosti predmetu referenda“ je jeho rozpor s čl.1 odsek 1 ústavy (III.4, bod 164). Rozpor nachádza v tom, že podľa uvedeného článku ústavy sú princípy demokracie a právneho štátu rovnocenné, ale predmet referenda je v rozpore s touto ich rovnosťou. Prečo? Pretože realizáciou referenda „by bez legitímneho dôvodu vyplývajúceho z ústavy došlo k úplnému popretiu princípu všeobecnosti právnych noriem, ktorý je dôležitou súčasťou právneho štátu“. (III.3.5, bod 131). Uvedený záver ÚS vyvodzuje z premís, z ktorých jedna je zjavne nesprávna. Úsudok vychádza z gramatického vzťahu oboch princípov, ktorý je v ústavnom texte vyjadrený spojkou „a“, čo vyvoláva dojem ich rovnocennosti. Rovnocennosti uvedených princípov však odporuje čl. 2 odsek 1 ústavy, kde sa tvrdí, že „štátna moc pochádza od občanov“, t. j. aj moc „všeobecných právnych noriem“ ako aj princíp právneho štátu. Štátna moc spolu s princípom právneho štátu pochádzajú z demokraticky vyjadrenej vôle občanov a tak oba uvedené princípy nemôžu byť rovnocenné. Princíp právneho štátu je zjavne odvodený a podriadený princípu demokracie, t. j. demokratickej vôle väčšiny občanov. Ústavný súd tak svojím nekorektným postupom dospel k rozhodnutiu, ktorým nadradil moc štátnej mašinérie, vo svojej podstate moc štátnych úradníkov, či už volených alebo nevolených, nad moc vôle pochádzajúcej z ľudu. Pri svojom rozhodnutí zabudol, že aj jeho moc pochádza z moci vôle občanov a týmto „pozabudnutím“ v rozpore s ústavou nadradil moc práva nad mocou pochádzajúcou z ľudu.

refeprez843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Pri podrobnom čítaní a posudzovaní argumentov obsiahnutých v náleze ÚS sa čitateľ oboznámi s viacerými ďalšími prekvapeniami či už z oblasti logiky, politiky alebo práva. V predloženom príspevku chcem obrátiť pozornosť čitateľov k návrhu prezidentky na začatie konania pred ÚS o súlade predmetu referenda s ústavou. Ústavný súd svojím uznesením č. k. PL ÚS 7/2021-38 z 26. mája 2021 „prijal návrh v celom rozsahu na ďalšie konanie“ (I.1) a tak jej podanie nadobudlo formu príčiny konania pred ÚS vo veci predmetu referenda. V príspevku mi nepôjde o posudzovanie všetkých aspektov podania, ale najmä o posúdenie tých aspektov, ktoré mali podaniu poskytnúť všetky legálne náležitosti vyžadované zákonom nutné pre jeho akceptáciu.

Podanie navrhovateľky má celkovo 17 strán. Z hľadiska svojho obsahu je rozčlenené na úvodnú časť, po ktorej nasleduje obsahové jadro podania a záver, ktorý tvorí návrh rozhodnutia pre ÚS.

Začnime pohľadom na vlastný obsah podania, ktorý prezentuje pochybnosti navrhovateľky o ústavnosti predmetu referenda rozčleneného do piatich okruhov a 35 bodov. Aby pochybnosti navrhovateľky neostali len v abstraktnej, nekonkrétnej podobe, tak navrhovateľka musela svoje pochybnosti pretaviť do konkrétnych argumentov či námietok voči ústavnosti referenda opierajúcich sa najmä o znenie ústavy, judikatúru ÚS alebo rôzne teoretické interpretácie ústavy. Výsledok je ten, že jednotlivé okruhy navrhovateľka síce nazýva pochybnosťami, ale z hľadiska ich vecnej stránky sú to samé jednostranné námietky či argumentácie proti ústavnosti predmetu referenda. Na uvedenom základe je výraz pochybnosti použitý vo funkcii nadpisu piatich okruhov mätúci, lebo z obsahovej stránky je každý okruh súborom námietok proti ústavnosti predmetu referenda. Je nesporné, že tak ako to požaduje čl. 125b odsek 2 ústavy, návrh na rozhodnutie o súlade predmetu referenda s ústavou podáva prezidentka „ak má pochybnosti, či predmet referenda ... je v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom“. To znamená, že pochybnosti o ústavnosti predmetu referenda sú tu motívom či príčinou podania návrhu na ÚS, ale samotné pochybnosti musia mať svoj konkrétny obsah, ktorého adekvátnou formou sú tomu zodpovedajúce námietky proti predmetu referenda.

Výraz pochybnosť bežne znamená, že v určitej veci nevieme zaujať jednoznačný postoj, pretože k tomu nemáme dostatok argumentov. Navrhovateľka však vo svojom podaní artikulovala len námietky voči ústavnosti, t. j. argumentovala len v prospech neústavnosti referenda. Žiadne opačné argumenty, ktoré by boli v prospech ústavnosti predmetu referenda, a ktoré by demonštrovali, že navrhovateľka skutočne pochybuje o tom, či je predmet referenda v súlade alebo nesúlade s ústavou, neuviedla. Takže z vecnej, t. j. obsahovej stránky podania plynie, že navrhovateľka neartikulovala svoju všeobecnú pochybnosť o predmete referenda, ale vyjadrila len jednostrannú pochybnosť o ústavnosti referenda konkretizovanú do 35 bodov rozmanitých námietok.  

Uvedený aspekt prezidentkinho podania však nie je len čisto jazykovou záležitosťou, akou by sa mohol na prvý pohľad zdať. Prezidentkina hra na „pochybovanie“ má svoju dohru v záverečnej časti podania, t. j. v návrhu rozhodnutia. V časti VI. odseku b podania nenavrhuje ÚS prijať konkrétny návrh uznesenia vo veci ústavnosti predmetu referenda, pretože k takémuto vlastnému návrhu uznesenia sa pre svoju predstieranú hru na „pochybovanie“ o tom, či je predmet referenda v súlade s ústavou alebo nie, nedopracovala. Ústavnému súdu navrhuje uznesenie, ktoré má tzv. alternatívnu formu, t. j. navrhuje dve uznesenia. V jednom ÚS navrhuje, aby vyslovil súlad predmetu referenda s ústavou a v druhom, aby vyslovil nesúlad predmetu referenda s ústavou. Ako sa možno dočítať v náleze ÚS časť I. bod 3, ústavný súd daný návrh akceptoval, t. j. akceptoval jej hru na „pochybovanie“.  

Na základe vyššie uvedenej analýzy obsahu podania je zjavné, že alternatívny návrh rozhodnutia ÚS je v rozpore s obsahom podania. Podanie je čo do svojho obsahu formuláciou rozmanitých námietok proti ústavnosti predmetu referenda, ale v záverečnej časti, tam kde by sa mal obsah dokumentu pretaviť do návrhu pre ÚS, sa zrazu navrhuje alternatíva, ktorá je zjavne v rozpore s obsahom dokumentu. Návrh prezidentky, na základe obsahu podania, mal znieť jednoznačne v prospech nesúladu predmetu referenda s ústavou. Jej alternatívny návrh, aby ÚS vyslovil súlad predmetu referenda s ústavou nemá v predloženom podaní žiadnu argumentačnú oporu. Naopak, je s obsahom dokumentu v jasnom rozpore, konkrétne, prezidentkino podanie v sebe obsahuje rozpor medzi formou a obsahom. Z hľadiska formy je podanie návrhom pre ÚS, ale tento návrh nezodpovedá obsahu dokumentu.

Alternatívny návrh prezidentky však vzbudzuje námietky aj z iného hľadiska. Právnikom by malo byť známe, že logický vzťah alternatívy má viacero podôb. Najbežnejšími sú tzv. nevylučujúca a vylučujúca alternatíva či exklúzia. Ak poviem, že prší alebo sneží, tak dané tvrdenie môže byť pravdivé v prípade, že len prší, v prípade že len sneží, ale aj v prípade že prší a snaží súčasne. Je to tzv. nevylučujúca alternatíva. Vylučujúca alternatíva, ktorá by sa mala jazykovo uvádzať výrazmi „buď ... alebo“ je pravdivá len v prípadoch, ak je pravdivá vždy jedna z možností a druhá je nutne nepravdivá. Prezidentkin návrh ÚS má zjavne povahu vylučujúcej alternatívy, pretože buď je pravda, že predmet referenda je v súlade s ústavou a potom je nutne nepravda, že nie je v súlade s ústavou alebo naopak.

Z logického hľadiska je zrejmé, že navrhovať riešenie pre prípad vylučujúcej alternatívy môžete len tak, že navrhnete len jedno riešenie. Navrhovať jedno aj druhé súčasne nemôže byť v danom prípade skutočným návrhom, pretože taký „návrh“ by len reprodukoval objektívne dané možnosti, ktoré tu existujú aj bez takéhoto návrhu. Ak by ste napríklad v skúšobnej komisii navrhovali študentovi hodnotenie prospel alebo neprospel, tak je zjavné, že by ste svojím návrhom vecne nič nenavrhovali. Vo vzťahu k podaniu prezidentky tak možno smelo konštatovať, že z logického hľadiska jej návrh na uznesenie ÚS nie v podstate žiadnym návrhom, pretože aj bez jej „návrhu-nenávrhu“ by ÚS musel vysloviť buď súlad alebo nesúlad predmetu referenda s ústavou. 

Na základe vyššie uvedeného sa natíska otázka, či ÚS nepochybil, keď akceptoval podanie prezidentky napriek tomu, že obsah podania nie je v súlade s jeho záverom a, navyše, podanie obsahuje návrh, ktorý z logického hľadiska nie je žiadnym návrhom. To znamená, že podanie ani po formálnej stránke neobsahuje všetky náležitosti, ktoré by malo obsahovať.

Uvedený rozpor v podaní prezidentky však nie je jediným rozporom daného podania. Prezidentka totiž v bode 8 tvrdí, že: „Žiaden skutkový a právny dôvod uvedený v tomto návrhu a ani rozhodnutie ústavného súdu o tomto návrhu však nevyjadrujú a ani nemôžu vyjadrovať skutočný postoj a názor prezidentky republiky na referendovú otázku. Z podania tohto návrhu sa teda nemôže v nijakom prípade vyvodzovať moja kladná alebo záporná odpoveď na navrhovanú referendovú otázku ani akékoľvek odporúčanie ako na túto otázku odpovedať. Tomuto východisku zodpovedá aj petit tohto návrhu, ktorý je formulovaný alternatívne.“

V danom texte navrhovateľka zdôrazňuje, že z jej podania nie je možné vyvodiť ani kladnú a ani zápornú odpoveď a ani odporúčanie ako odpovedať na navrhovanú referendovú otázku. Tejto nemožnosti vyvodiť z jej textu odpoveď na referendovú otázku vraj zodpovedá „aj petit tohto návrhu, ktorý je formulovaný alternatívne“.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že cieľom podania prezidentky nebolo odpovedať na referendovú otázku, či súhlasí so skrátením volebného obdobia poslancov alebo nie. Cieľom podania bolo rozhodnúť, či je predmet referenda v súlade s ústavou alebo nie, a to bez ohľadu na to, ako by prezidentka v danom referende hlasovala. Preto jej rečnenie o nemožnosti vyvodiť z jej postoja odpoveď na referendovú otázku je tu bezpredmetné.

Vec však „zamotáva“ jej posledná veta, v ktorej tvrdí, že vec, t. j. odpoveď na referendovú otázku, hoci nie je obsahom jej podania, napriek tomu determinuje záver podania. Okrem toho návrh podania nemôže „zodpovedať“ návrhu, ako odpovedať na referendovú otázku aj preto, že ÚS o takej veci nemôže rozhodovať. Takže ešte raz, záver podania, t. j. návrh rozhodnutia pre ÚS má „zodpovedať“ veci, ktorej skúmanie nie je obsahom ani jedného z okruhov pochybností, veci, ktorá sa v podaní vôbec nevyskytuje. Môže existovať jasnejší dôkaz o tom, že prezidentkou navrhovaná alternatíva pre ÚS neplynie zo skutočného obsahu podania a je v zjavnom rozpore s obsahom jej podania?

Posledná nezrovnalosť podania prezidentky je v tom, že jej návrh nie je v súlade ani s literou zákona. Podľa §43 odsek 1 Zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky, v ktorom sa vymedzujú všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania sa konštatuje, že návrh musí okrem iného obsahovať aj to, „akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha“. V našom prípade sa navrhovateľka prostredníctvom podania nedomáha žiadneho konkrétneho rozhodnutia, t. j. jej podanie nespĺňa literu zákona.

V závere by som chcel zdôrazniť, že v príspevku som sa sústredil len na jeden z množstva problémov obsiahnutých ako v podaní prezidentky, tak aj v náleze ÚS vo vzťahu k ústavnosti predmetu referenda. Tým nechcem povedať, že negatívny postoj prezidentky ako aj ÚS k predmetu referenda je len dielom ich negatívneho postoja k jadru celého problému, ktorým sú občania ako zdroj štátnej moci. Ich negatívny postoj k predmetu referenda ukázal, že problémy a nejasnosti sú aj v samotnej ústave, ktorá vo svojej dnešnej podobe nie je celkom pripravená akceptovať referendum o skrátení volebného obdobia, teda referendum, ktorým by občania svojou spoločnou demokratickou vôľou poslali svojich politických „služobníkov“ a ich pomocníkov do predčasného „dôchodku“.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984