Jedna platená funkcia – a dosť!

Dostojevskij vo svojom románe Bratia Karamazovci nechal prehovoriť aj istého dôležitého človeka z vysokých policajných a politických kruhov v Paríži na tému socialistickí revolucionári: – My  vlastne zo všetkých tých socialistov, anarchistov, ateistov a revolucionárov... mnoho strachu nemáme. Sledujeme ich, zatvárame, vieme o nich takmer všetko. Medzi nimi sú však aj zvláštni ľudia - veria v Boha, sú kresťania, ale zároveň sú aj socialistami. Práve ich sa bojíme najviac, sú to hrozní ľudia. Socialistický kresťan je nebezpečnejší ako socialistický ateista...

Zaujímavý postreh z čias, keď sa Dostojevskij zaoberal hľadaním odpovede na otázku – čo spája kresťanstvo so socializmom. Keby to bolo také jednoduché, odpoveďou by mohlo byť, že kresťanom i socialistom ide o to isté – o sociálnu spravodlivosť. Bola by to však iba jedna z mnohých odpovedí, pretože v tejto dobe je to ešte zložitejšie a poprepletanejšie ako za čias Dostojevského. V socialistických stranách je v súčasnosti podľa mňa viac veriacich ako ateistov a v kresťanských stranách, hnutiach, ale aj v kostoloch nechýbajú zasa ľudia so socialistickým zmýšľaním. Veď aj Martin Luther King bol veľmi známym kresťanským socialistom. Všimol som si však, že aj dôležití kresťanskí demokrati na Slovensku začínajú preberať rétoriku sociálnych demokratov. Nie že by nemali svoje vlastné témy, no svedčí to o tom, že neodmietajú všetko, čo sa zrodilo v hlavách sociálnych demokratov. Po odchode opancierovaných „ťažkoodencov“ z tohto hnutia (Lipšic, Mikloško, Palko, Procházka...) sa so zaujímavou myšlienkou dostal k slovu ďalší „obrnenec“,  poslanec Brocka. Navrhol, aby každý, kto sedí v Národnej rade a okrem toho vykonáva nejakú dôležitú, dobre platenú funkciu, povedzme primátora, starostu, predsedu kraja, v nemocnici, v poisťovni..., sa musel vzdať jednej zo svojich funkcií. Nie je predsa možné, aby mohol niekto stíhať takú náročnú prácu poslanca a zodpovedne vykonávať iné, rovnako dôležité a dobre platené funkcie... Ak sa tak deje, vždy je to iba kvôli peniazom a špekulatívnym dôvodom.

Sto bodov pre pána Brocku, v tomto s ním súhlasím, aj keď som ho nikdy nevolil. Dokonca si myslím, že svojím vystúpením presvedčil aj pána Bašku, aby sa vzdal poslaneckého platu, pána Rašiho, aby odmietol navrhnuté zvýšenie platu primátora a stiahol ho na minimum... v každom prípade aj verejnosť je na jeho strane, pretože ju poburuje, keď sa dozvedá o podobných praktikách, našej politickej elity. Pán Brocka by sa možno urazil, ak by som ho označil za kresťanského socialistu – on je predsa kresťanský demokrat a to nie je to isté. Nedá mi však, aby som nespomenul, že aj v hlavách sociálnych demokratov, ktorí majú k socialistom najbližšie, sa rodia podobné nápady a myšlienky ako v hlavách kresťanských demokratov. Uvediem prípad zo susedného Česka: Pred predčasnými voľbami, sa predsedníctvo sociálnej demokracie a jej ústredný výkonný výbor uzniesli, že každý člen strany, ktorý sa dostane do parlamentu, musí sa vzdať niektorej svojej dôležitej a dobre platenej funkcie. Ak chce byť poslancom, nesmie vykonávať funkciu hejtmana, primátora vo veľkom meste... a pod. Predseda strany Sobotka hneď po voľbách nového parlamentu písomne vyzval všetkých hejtmanov... aby tak urobili. Ani jeden z nich doteraz neodstúpil, je to veľmi ťažké rozhodovanie odstupovať z takýchto pozícii. To isté nás čaká aj na Slovensku, ak poslanci NR SR nerozhodnú inak. Ak by však poslanec zahlasoval proti sebe, bolo by to proti jeho ľudskej prirodzenosti, povedal svojho času starý Bakunin.

Strana Smer má spolu s KDH asi dva milióny voličov rôzneho vzdelania, náboženského i politického presvedčenia. Obrovská väčšina z nich by s takýmto rozhodnutím súhlasila, nech by už pochádzal z ktoréhokoľvek košiara. Okrem nich sú tu ešte bugárovci, frešovci, sulíkovci, matovičovci... no ani títo všetci dokopy, nestačia na to, aby sa naša politická elita, na niečom dohodla. Ak by sa aj chceli dohodnúť, okamžite sa objavia výnimky... a zasa by sa nedohodli.