Luboš Kropáček (1939) orientalista a afrikanista, profesor na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity je autorom viacerých kníh o islame. V posledných rokoch vydal knihy Duchovní cesty islámu (1992, 1998), Islámsky fundamentalismus (1996), Blízky východ na přelomu tisíciletí (1999), Islám a Západ – historická paměť a současná krize (2002). Literární noviny s ním hovorili o...

V registri vašej knihy Teória spravodlivosti (A Theory of Justice) heslo náboženstvo nenájdeme. Ak sa však pozrieme do vašich ostatných prác, či už to je Politický liberalizmus (Political Liberalism) alebo „Prepracovaná myšlienka verejného rozumu“ („The Idea of Public Reason Revisited“), zistíme, že náboženstvo sa stalo, ak nie ústrednou, tak aspoň jednou z vašich hlavných tém...

Rozšírenie vírusu HIV v mestách Juhoafrickej republiky patrí medzi najväčšie na svete. Stovky ľudí sa denne nakazia vírusom HIV, väčšina v chudobných, často nebezpečných prímestských komunitách s nahromadenými plechovkami a betónovými chatrčami. Dnes už takmer každý Juhoafričan vie, ako sa choroba prenáša a ako jej možno predchádzať. Tajomstvom zostáva, prečo jej tak veľa ľudí...

Odídu: blesky a hromy, šok a strach. Prach, popol, oheň, dym, piesok, krv a kopa prachu sa presunú za kulisy. Javisko však zostáva obsadené. Otázka položená pri dvíhaní opony nebola zodpovedaná. Prečo sme šli do vojny? Ak sa skutočne nenájdu zbrane hromadného ničenia, otázka sa bude ozývať čoraz nástojčivejšie. Aj keď sa nejaké zbrane v Iraku nájdu, je pravdepodobné, že...

Od roku 2000 realizovalo Národné osvetové centrum niekoľko zaujímavých výskumov týkajúcich sa postojov slovenskej verejnosti k NATO. Pre diskusiu o Severoatlantickej aliancii bude iste zaujímavé zhrnúť základné trendy, ktoré z týchto výskumov vyplývajú. Aká bola podpora vstupu? Všeobecne sa dá povedať, že podpora sa dlhodobo pohybuje na úrovni okolo 50 percent. Pod vplyvom...

Máj 2003 Západ je hlboko rozdelený, a to dvojnásobne, medzi Atlantikom a medzi Európanmi. Emócie, ktoré nedávne diplomatické a vojenské udalosti vyniesli na povrch, sú stále intenzívne. Ale Američania a Európania a ľudia v ďalších častiach sveta majú veľký záujem, aby sa dnešné rany zacelili. Keď USA a Európa pracujú spoločne, väčšinu globálnych výziev zvládnu ľahšie. Našťastie...

Na začiatku studenej vojny bolo bežnou stručnou odpoveďou na otázku „Prečo NATO?“: „Udržať Rusov vonku, Američanov vnútri a Nemcov pod kontrolou.“ V roku 1990 bolo akékoľvek nebezpečenstvo tretieho návratu nemeckej agresie už dlho minulosťou a rovnako pád Varšavskej zmluvy znamenal, že ruská hrozba pre Európu bola prekonaná. Potreba udržať Američanov vnútri však poskytovala...

Na štyroch stranách tejto prílohy Slova prinášame pokračovanie projektu združenia Fair Analyses a týždenníka Slovo zameraného na aktualizáciu diskusie o vstupe Slovenska do NATO. Téma naoko neaktuálna, veď o všetkom sa už rozhodlo... No akoby tu zostávala pachuť z niečoho nedopovedaného: kritici členstva v NATO sformovaní okolo nedávnej petičnej iniciatívy prišli so snahou...

Kľúčový problém povahy transatlantických vzťahov je otázkou, ktorá nás bude dlhodobo sprevádzať. Z tohto hľadiska nie je iste bez zaujímavosti pripomenúť základné predstavy o osude Západu, ktoré po konci studenej vojny silno zarezonovali na oboch stranách Atlantiku. Tri eseje, následne tri vydané knihy autorov Francisa Fukuyamu, Sammuela Huntingtona a Rogera Kagana rozdeľuje...

Ronald Asmus – odborník na americko-európske vzťahy so zameraním na strednú, východnú a severnú Európu. Pracoval ako analytik v think-tanku RAND, neskôr ako poradca námestníka ministerky zahraničných vecí Madeleine Albrightovej zodpovedný za rozširovanie NATO. Bol spoluatorom článku Budovanie nového NATO, ktorý po uverejnení v časopise Foreign Affairs v roku 1993 zásadným...

Uvedené trendy sa doteraz obmedzovali len na enklávy predstavované jednotlivými národnými spoločenstvami a ich štátnymi útvarmi. Dnes ide o vybalansovanie týchto vzťahov na globálnej úrovni. Aby mohol tento proces triumfovať v celoplanetárnom meradle, je potrebné, aby boli odstránené všetky pretrvávajúce prekážky. Jednou z nich je aj človek. Žijeme v hybridnej spoločnosti...

Opäť raz zaznamenávame určité seizmické pohyby v základoch našej kultúry. To, že strácame rovnováhu a že nám padajú kufre na hlavu, nemusí hneď znamenať vykoľajenie vlaku. Môže to byť len heglovanie („Hegelovanie“) na výhybke, ktorá nás vychyľuje na trať s inými parametrami. Každé takéto prelaďovanie na iný civilizačný mód zápasí s problémom nadbytku udalostí a deficitu...