Reklama
Reklama

Ako prekonať rozdiely

Máj 2003 Západ je hlboko rozdelený, a to dvojnásobne, medzi Atlantikom a medzi Európanmi. Emócie, ktoré nedávne diplomatické a vojenské udalosti vyniesli na povrch, sú stále intenzívne. Ale Američania a Európania a ľudia v ďalších častiach sveta majú veľký záujem, aby sa dnešné rany zacelili.
Počet zobrazení: 940
nato_4-m.jpg

Máj 2003 Západ je hlboko rozdelený, a to dvojnásobne, medzi Atlantikom a medzi Európanmi. Emócie, ktoré nedávne diplomatické a vojenské udalosti vyniesli na povrch, sú stále intenzívne. Ale Američania a Európania a ľudia v ďalších častiach sveta majú veľký záujem, aby sa dnešné rany zacelili. Keď USA a Európa pracujú spoločne, väčšinu globálnych výziev zvládnu ľahšie. Našťastie napriek rozdielom medzi nami, je tu stále veľa toho, čo Európanov a Američanov spája. Teraz nastal čas, aby skončili provokácie a začalo sa pracovať na spoločnej agende. Odmietame politiku odplaty — či už to znamená „trestať“ tých, ktorí nesúhlasia s USA a jeho spojencami, alebo odmietať tvorivo sa zúčastniť na rekonštrukcii Iraku. Žiadna stratégia nie je životaschopná a každá môže prehĺbiť rozdiely. Náprava transatlantických vzťahov nie je nemožnou úlohou, mnohí z nás majú podobné záujmy. Svoju súčasnú pozornosť by sme mali sústrediť na vytváranie spoločných stratégií. Týka sa to nielen povojnového Iraku, Izraela, Palestíny, Iránu, ale aj boja proti terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia (ZHN). Mali by sme tiež lepšie spolupracovať na strednodobých výzvach, ako sú rozvoj svetového obchodu a globálne otepľovanie. Ak môžeme pracovať spoločne na týchto problémoch, skôr dosiahneme pozitívne výsledky, rovnako ako aj oživenie ducha transatlantických vzťahov. Irak V posledných týždňoch bol Irak problémom, ktorý najväčšmi rozdeľoval americko-európske vzťahy. Zároveň však ponúka tú najväčšiu príležitosť na znovuoživenie transatlantickej spolupráce. A hoci západné krajiny nesúhlasili s nutnosťou a načasovaním tejto vojny, dohodli sa na potrebe podporovať vytvorenie jednotného, pokojného, prosperujúceho a demokratického Iraku bez ZHN. Sledovanie týchto cieľov si bude vyžadovať veľké odhodlanie ľudí, peniaze a čas. A preto potrebujeme čo možno najširšiu účasť na rekonštrukcii tejto krajiny, aby sa čo najlepšie využili nástroje a inštitúcie. Európania a Američania by mali o Iraku uzavrieť širokú dohodu. USA by mali akceptovať potrebu mierových síl, ktorých vyslanie by schválila Bezpečnostná rada OSN a významnú úlohu OSN v rekonštrukcii Iraku. Inšpektori Spojených národov by sa mali podieľať na preverovaní akýchkoľvek nálezov ZHN a ich likvidácie. Na oplátku Európania, vrátane tých, ktorí nesúhlasili s vojnou, by mali akceptovať a prispieť do síl NATO v tejto krajine a ukázať pragmatizmus v spôsobe, akým sú zrušené sankcie. Izrael - Palestína Po irackej vojne majú USA a Európa výnimočnú príležitosť presadiť mierové vyriešenie izraelsko-palestínskeho sporu. Politici širšieho regiónu teraz napomáhajú dohode väčšmi, ako počas posledného desaťročia. Okrem toho sa USA a Európa zhodujú nielen na dôležitých základoch konečného vyriešenia problému, ale tiež na diplomatickom mechanizme, ktorým možno dosiahnuť mierový plán pod názvom Cestovná mapa, ktorý pripravilo kvarteto USA, EÚ, OSN a Rusko. Bude ťažké prinútiť dotyčné strany, aby realizovali ustanovenia Cestovnej mapy. Avšak neexistencia mierovej dohody znamená ďalšie veľké straty životov pre obe strany – Izraelčanov a Palestínčanov –, poškodzuje záujmy západných krajín v oblasti a vytvára transatlantické napätie. Okrem toho mnohé ďalšie spoločné ciele v regióne – ako sú vysporiadanie sa s fanatickým terorizmom, zastavenie šírenia ZHN a presadzovanie politických reforiem – by sa dali oveľa ľahšie dosiahnuť, ak budú Američania a Európania pokladať realizáciu Cestovnej mapy za najvyššiu prioritu. Irán USA a Európa by mali začať nový dialóg o Iráne, aby sa vytvorila – ak to len bude možné – spoločná stratégia týkajúca sa ich spoločného cieľa, a to stratégia presadzovania skutočnej demokracie, zastavenie podpory terorizmu a ukončenie nukleárneho a ďalších programov ZHN v tejto krajine. Na tomto dialógu by sa mala zúčastňovať aj Ruská federácia. Washington by mal uznať potenciálne prínosy politiky Európskej únie, takzvaného „podmienečného angažovania sa“, za predpokladu, že ho Európania budú skutočne považovať za podmienečné: napríklad, ak by Irán aktívne pokračoval v programe nukleárnych zbraní alebo vážne zasahoval do poriadku v Iraku a Afganistane, EÚ by prijala politické a ekonomické sankcie. Predovšetkým by sa mali USA a Európa spoločne s Ruskom zjednotiť na požiadavke, že Irán sa bude riadiť všetkými svojimi záväzkami týkajúcimi sa nešírenia jadrových zbraní — počnúc úplným a neobmedzeným prístupom pre inšpektorov IAEA do jeho nukleárnych zariadení. Terorizmus Transatlantická spolupráca v boji proti terorizmu sa výrazne zlepšila od útokov z 11. septembra 2001. Čo je dôležité, posilňuje sa práve teraz, keď sa objavili rozdiely v ostatných oblastiach. Obzvlášť budujeme silnejšie vzťahy medzi výzvednými službami a štátnymi orgánmi nie iba na bilaterálnej báze, ale tiež medzi Spojenými štátmi a inštitúciami EÚ ako Europol a Eurojust. Hlbšia spolupráca v rámci Európy (ako napríklad spoločné zatykače) otvára nové možnosti pre užšiu americko-európsku spoluprácu. Obe strany by mohli budovať vzťahy medzi novými americkými a európskymi inštitúciami, ktoré sa zaoberajú problémom terorizmu. Naša spoločná práca na presadzovaní mieru na Blízkom východe a rozvoji moslimského sveta je dôležitou zložkou tejto celkovej stratégie. Vysokí predstavitelia na oboch stranách Atlantiku musia vysvetliť verejnosti, že terorizmus znamená problém, ktorý nás všetkých ohrozuje. Zbrane hromadného ničenia Európa a USA by mali začať viesť vážny dialóg o šírení ZHN. Šírenie technológií a materiálov, ale najmä riziko, že sa môžu dostať do rúk štátov alebo skupín, ktoré sú nestabilné alebo nepriateľské voči Západu, by sa malo týkať Európanov aj Američanov. USA a Európa by sa mali zhodnúť v tom, že tieto hrozby vyzývajú na široké spektrum politických odoziev. Najmä USA a Európa by sa mali dohodnúť, že otázka nešírenia ZHN musí zostať základmi politiky a že táto otázka vyžaduje posilňovanie a ďalší rozvoj. Mali by sa však zhodnúť aj na tom, že dohody vytvárajúce tento režim nie sú sami osebe dostatočné. Je možné, že budú potrebné mnohé opatrenia, vrátane použitia sily ako poslednej možnosti, aby sa dosiahol súlad s dohodami o nešírení ZHN. Okrem toho sa v extrémnych prípadoch, kde štát alebo skupina šíriaca nukleárne zbrane dáva najavo agresívne zámery, vytvára nutnosť preventívnych vojenských zásahov. Takéto akcie by mali mať čo najširšiu možnú medzinárodnú podporu. Za týmto účelom by bolo splnomocnenie OSN, hoci nie je predpokladom, veľmi žiaduce. Rozvoj Chudoba nemusí nevyhnutne plodiť teroristov. Ale pocit beznádeje vyvoláva nepokoje, rozvracia štáty, živí fundamentalizmus a vyvoláva emigráciu. Je jednoznačne v záujme Spojených štátov a Európy vysporiadať sa s hlavnými príčinami týchto neduhov. Potrebná je spoločná ochota poskytnúť zdroje, ktoré sú nutné na urýchlenie ekonomického rastu, zmiernenie ničivých účinkov chorôb a zlepšenie spôsobov vládnutia. Podporovanie obchodu a povzbudzovanie súkromných investícií hrá kľúčovú rolu v procese rozvoja. Ak to bude potrebné, nová a ambicióznejšia stratégia rozvoja by mala zahrňovať možnosť priamych vojenských zásahov v rozvrátených štátoch, aby sa zabránilo humanitárnej katastrofe, a ak je to možné, pod záštitou OSN. Projektom výzvy milénia Spojené štáty zvrátili dlhé obdobie poklesu v podpore rozvoja. Teraz by mali túto obnovu prísľubov finančných záväzkov využiť na vytvorenie silného mnohostranného úsilia – spoločne s Európou a ďalšími donormi, ako sú Japonsko – a vysporiadať sa s najhorúcejšími potrebami rozvoja. Obchod Tlaky protekcionistov vždy ohrozovali rast svetového obchodu, na ktorom závisí prosperita nás všetkých. Ale obavy o bezpečnosť a krehkosť transatlantických vzťahov sa teraz stali ďalšou veľkou hrozbou. Spojené štáty a EÚ musia konať spoločne, aby úspešne realizovali rozvojovú agendu rokovaní z Dohy. Hlavnou prioritou summitu G8 v Eviane mal byť pokrok v tejto otázke. Neodkladnou požiadavkou pre USA je akceptovať široký konsenzus členov Svetovej obchodnej organizácie týkajúci sa obmedzení patentov a podporiť prístup rozvojových krajín k lacným liekom. Na oplátku musí EÚ akceptovať, že liberalizácia spoločnej poľnohospodárskej politiky je politickou, ako aj ekonomickou potrebou. Klimatické zmeny Bližšia transatlantická spolupráca je potrebná na riešenie klimatických zmien. Zatiaľ čo pretrvávajú niektoré vedecké nejasnosti v tejto otázke, politickí činitelia na oboch stranách Atlantiku pripúšťajú, že klimatické zmeny predstavujú vážnu hrozbu, ktorá je dobrým dôvodom na zmeny v politike. Avšak efektívne globálne riešenie klimatických zmien je bez transatlantickej dohody málo pravdepodobné. Na preklenutie rozdielov na oboch stranách bude potrebné zmeniť politiku a prístup. Európania musia uznať, že v Kjótskom procese sú nezrovnalosti (najmä v ohľade na postoje niektorých členských štátov EÚ, čo sa týka dosiahnutia ich cieľov a nedostatočná účasť rozvojového sveta), a že pokračujúce naliehanie na Spojené štáty, aby sa pripojili k tomuto úsiliu, nevyústi do žiadaného výsledku. Spojené štáty musia byť pripravené predložiť alternatívne návrhy na zníženie emisií oxidov uhlíka. Obe strany budú musieť preukázať svoju silu zarytým domácim politickým skupinám, ktoré zabraňujú vysporiadaniu sa s ťažkým problémom znižovania emisií skleníkových plynov. Záver USA a Európa musia uzavrieť dohody a spolupracovať nielen v rámci nich, ale aj v mnohých ďalších otázkach. Záväzky navrhovania spoločných stratégií vyžadujú skutočnú oddanosť v hľadaní konsenzu. To je dôvod, prečo by sa mali Američania a Európania v budúcnosti zdržať verejných prejavov nesúhlasu prostredníctvom médií ešte predtým, alebo v čase diskusií za zatvorenými dverami. Uvedomujeme si, že pravidlá medzinárodného práva, ktoré určuje legitímnosť vojenských opatrení, si vyžadujú dôsledné prehodnotenie a prípadné zmeny vzhľadom na súčasné okolnosti terorizmu, ZHN a masívneho porušovania ľudských práv. Avšak zo všetkého najdôležitejšie je, aby sa toto prehodnotenie a prispôsobenie uskutočnilo spoločne. Znovuoživenie transatlantickej spolupráce si vyžaduje zmeny na oboch stranách. Američania musia pochopiť, že politika, ktorej zámerom je rozdeliť Európu, neprispieva k zdravým a konštruktívnym transatlantickým vzťahom. Z rovnakého dôvodu nebudú môcť Európania pokračovať v postupnom približovaní štátov únie, ak sa budú usilovať vybudovať Európu ako protiváhu USA. Ronald Asmus, German Marshall Fund Christoph Bertram, Stiftung Wissenschaft und Politik Carl Bildt, bývalý švédsky premiér Richard Burt, bývalý americký veľvyslanec v Nemecku Ivo Daalder, The Brookings Institution Marta Dassu, Aspen Institute Italia Therese Delpech, Atomic Energy Commission of France James Dobbins, think tank RAND Steven Everts, Centre for European Reform Lawrence Freedman, King’s College London Philip Gordon, The Brookings Institution Charles Grant, Centre for European Reform Ulrike Guerot, German Council on Foreign Relations Karl Kaiser, German Council on Foreign Relations Charles Kupchan, Council on Foreign Relations Christopher Makins, Atlantic Council of the United States Dominique Moisi, French Institute for Int’l Relations Simon Serfaty, Center for Strategic and Int’l Studies James Steinberg, The Brookings Institution Fred van Staden, Clingendael Institute Karsten Voight, bývalý poslanec Bundestágu

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama