Reklama
Reklama

Hystéria podnecuje hystériu

Počet zobrazení: 3722

Udalosti na Ukrajine – keď si dovolíme istý odstup od toho, čo sa deje na juhovýchode krajiny – je možné chápať aj ako súčasť veľkého „upratovania“ po rozpade Sovietskeho zväzu. Nejde o nijakú dejinnú anomáliu. Vždy, keď sa rozpadá veľká ríša, tak zostane mnoho nevyriešených problémov. Predsa len desaťročia, ba stáročia spoločnej existencie vytvorili väzby, ktoré, i keď často nechcené, nie je ľahké rozťať. Pripomeňme si, že po rozpade Rakúsko - Uhorska sa vlastne upratuje doteraz. Maďarská spoločnosť sa doteraz nevie racionálne vyrovnať s rozdelením historického Uhorska na samostatné národné štáty. Slovensko doteraz zápasí s efektívnym spojením medzi západom a východom. Aj excentrické postavenie Bratislavy je vlastne uhorským dedičstvom. Nakoniec, aj rozdelenie Česko-Slovenska bolo súčasťou „upratovania“ po rozpade stredoeurópskej ríše. Ďalším príkladom je Balkán. Ani tam sa doteraz prach z rozpadu Rakúsko - Uhorska a Osmanskej ríše doteraz neusadil. Rakúsko - Uhorsko a Osmanská ríša však nie sú výnimkou. Aj po Britskom impériu zostalo množstvo nevyriešených problémov. Stačí pripomenúť si Indiu, Pakistan a Bangladéš. Podobne aj Francúzsko nechalo tak v Afrike ako aj v Ázii po sebe množstvo nevyriešených problémov. Niet sa teda čo čudovať, že rozpad ZSSR zanechal po sebe množstvo neriešených a v súčasnej situácii vari aj neriešiteľných problémov. Moldavsko, Náhorný Karabach, Abcházsko, Osetínsko  –  to sú len niektoré neuralgické miesta, ktorých upokojenie je v nedohľadne. Treba však povedať aj to, že rozpad ZSSR si vyžiadal – doteraz –  menej ľudských životov ako rozpady koloniálnych ríš Veľkej Británie a Francúzska.

„Celistvosť“ Ukrajiny je sovietskym produktom. Vie si niekto predstaviť, že Ľvov, Rovno, Stanislawow (Ivano-Frankivsk) by sa stali ukrajinskými mestami bez paktu Ribbentrop – Molotov. Čo vlastne mentálne spájalo Haličanov s obyvateľmi Donbasu a Luganska okrem imperiálnej vôle vtedajšieho centra. Problémy Ukrajiny však boli skryté, na povrch sa dostávali postupne a akútnymi sa stali až ako následok udalostí na Majdane. Niekedy je lepšie isté problémy neriešiť, pretože každý pokus o ich riešenie ich len zostruje. Tak je to aj napätiami v ukrajinskej spoločnosti. Pokus vnútiť celej krajine identitu modelovanú podľa haličskej mentality a haličských záujmov nemohol skončiť ináč ako krachom, ako rozbitím celej krajiny. Na Rusko orientovaná časť Ukrajiny bola viac menej pasívna až do okamihu, keď zistila, že je ohrozovaná jej elementárna existencia, že „tí“ z Kyjeva jej chcú vziať dokonca aj jazyk. Nečudo, že sa vzopreli a tiež sa nemožno diviť, že sa im dostalo podpory aj z Ruska.

A k tomu pristupuje ešte fakt, že mnohé nové štáty nie sú v stave odhadnúť svoje reálne možnosti a preto ani nie sú v stave identifikovať svoje skutočné záujmy. O svojich štátnych záujmoch má rozhodovať krajina sama. Ukrajinci o tom rozhodujú v občianskej vojne. Najčastejšou prekážkou realistického pohľadu štátu na svoje možnosti sú historické resentimenty, či už skutočné alebo indukované zlomyseľnou propagandou. Politici sa dnes prispôsobujú mediálnym tlakom. Médiá zasa píšu tak, ako to vyhovuje politikom. Politická hystéria živí mediálnu hystériu a naopak. Kedysi sa racionalisti mylne domnievali, že konkurencia bude nútiť médiá k realizmu, že noviny, rozhlasové a televízne stanice, budú súťažiť o to, ktoré z nich podá realistickejší obraz skutočnosti. Bola to ilúzia: médiá sa stali aparátmi vymývania mozgov. Problém je aj v tom, že množstvo ľudí je ochotných dať si vymývať mozog.

Pri upratovaní po rozpadoch veľkých ríš je potrebná rozvaha a trpezlivosť. Ináč pôjde len o presúvanie a prehlbovaniu neporiadku.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy