Rusofóbia a antisemitizmus

V súčasnom Rusku zreteľne vidieť prvky niečoho, čo by sme mohli podmienene nazvať „rehabilitáciou sovietskeho obdobia“. Tento trend súvisí s mnohými faktormi. Určite je v hre aj to, že veľká väčšina ruskej verejnosti sa domnieva, že Ruská federácia sa vo vzťahu k „Západu“ dnes nachádza v analogickej situácii, ako sa kedysi nachádzal Sovietsky zväz. Dejinné udalosti sa neopakujú, opakujú sa však dejinné konfigurácie a preto o dejinách najčastejšie uvažujeme prostredníctvom analógií. Treba však vidieť aj to, že myslenie v historických analógiách je významne posilňované dominantnými médiami. A to tak provládnymi ako aj opozičnými. (Áno, v Rusku pôsobia aj opozičné médiá a temer všetka čierna farba, ktorou sa dnes maľuje dianie v Rusku, je dovozom z Ruska samotného.)

V hre sú však aj iné, možno oveľa dôležitejšie faktory. Ukazuje sa, že formovanie novej, post-sovietskej, identity nie je možné z ničoho, nie je ju možné založiť na čírej negácii toho, čo „bolo“, že je teda potrebné nájsť niečo ako „pozitívnu“, alebo aspoň hodnotovo neutrálnu interpretáciu sovietskeho obdobia. Ukázalo sa, že kritika „sovietskeho obdobia“, vecne možno nedôsledná, to však zrejme politicky prestrelila: totálna kritika totality sa dostala do rozporu s mentalitou veľkých skupín obyvateľstva, ktoré svoju minulosť vidia v pozitívnejšom svetle, ako im to dnes chcú navravieť tí, ktorých v dnešnom Rusku označujú ako „liberálov“. Druhým faktorom je to, že antikomunizmus sa u mnohých ruských „liberálov“ potichu zmenil na antirusizmus a objavila sa otázka, ako možno na antirusizme (seba-nenávisti) postaviť štát, v ktorom Rusi tvoria nosnú väčšinu.

Západné médiá však akoby stratili schopnosť analytického pohľadu na Rusko. To sa týka aj našich sekondhendových tlačovín. Kritika je podnecovaná a rámcovaná fóbiami. Rusofóbia má však rovnakú štruktúru ako antisemitizmus. Tiež ide o sebestačný postoj. Tak ako antisemitizmus nepotrebuje reálnych Židov, tak ani rusofóbia nepotrebuje reálnych Rusov. Stačí mýtický Žid a mýtický Rus. Ide o postoje, ktoré produkujú sami seba a reprodukujú svoje motivácie. Teda postoj, ktorý nepotrebuje „realitu“, pretože sám „realitu“ vytvára.