Eduard Chmelár: Treba šetriť? Zrušme armádu.

Počet zobrazení: 867

Neviem, či je to dôsledok informácie, že vo vláde sedia ľudia, ktorí milujú kokaín. Ale dnešný návrh ministra hospodárstva Richarda Sulíka, aby sme zrušili úrady práce, lebo úlohou štátu nie je hľadať ľuďom robotu a treba šetriť, je z kategórie tých, ktoré normálny človek nemôže vypustiť v čistom stave. Veď zrušme Sulíkovo ministerstvo hospodárstva, lebo úlohou štátu nie je hľadať podnikateľom kšefty. Zrušme ministerstvo dopravy, nech si stavia cesty ten, kto ich potrebuje. Zrušme ministerstvo zdravotníctva, starajte sa o svoje zdravie sami. A čo budeme trocháriť – zrušme celú vládu, celý štát a vybudujme neoliberálny raj na Zemi.

Sulíkov nápad vyzerá ako záchvat pacienta na klinike, na ktorej sa ho pokúšajú vyliečiť z utkvelého pocitu, že „neviditeľná ruka trhu“ je jeho imaginárny priateľ a on nedokáže pochopiť, že je to len jeho bludná predstava. Nie že by sa nedali ušetriť peniaze na nadbytočných úradníkoch. Ale treba to robiť kompetentne a s aspoň elementárnou znalosťou veci, ktorá sa o lídra SaS zjavne ani neobtrela. Kladiem si otázku, akú odbornú základňu má táto neoliberálna strana, ak Richardovi Sulíkovi nikto nevysvetlil, že hľadanie práce tvorí sotva štvrtinu agendy úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, že riešia sociálne dávky, kompenzácie zdravotne postihnutým ľuďom, sociálno-právnu kuratelu a ochranu detí, aktívne opatrenia na trhu práce vrátane nenávratných dotácií pre začínajúcich podnikateľov a množstvo iných projektov. Ešte aj bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník, ktorý počas svojho pôsobenia získal prezývku "sociálny netvor", ho musel na sociálnej sieti upozorniť, že sa do toho nerozumie.

Moja výzva z titulku tohto statusu vyzerá ako recesia, ale ak sa na to pozrieme z pohľadu priorít, až taká sranda to nie je. Vláda dnes konečne chytila paniku zo stavu verejných financií a zavelila šetriť. Ale nedokázala vymyslieť nič lepšie ako šetriť na ľuďoch. Na armáde sa nešetrí, aj keby na chleba nebolo. Vždy sa pritom argumentuje rovnako: vraj na obranu treba, lebo čo keby. Je to podobná hlúposť, ako keby iné rezorty nenakupovali to, čo potrebujú, ale to, čo by mohli potrebovať. Spomeňte si na poľnohospodárov, ktorí žiadali nové závlahy z dôvodu ich havarijného stavu a katastrofálneho sucha. Nedostali ani desatinu z toho, čo naše poľnohospodárstvo potrebuje. Niet na pomôcky pre školy. V nemocnici na Kramároch dnes vraj vypovedal službu jediný funkčný kolonoskop, ktorý tam majú osemnásť rokov. Na nový nie je. Ale dve miliardy na vojenskú techniku sa našli. Ukážte mi toho cvoka, ktorý takéto priority považuje za normálne.

Nepoznám civilizovaný štát, ktorý nemá úrady práce. Ale poznám desiatky štátov, ktoré nemajú armádu. A darí sa im skvele. Najlepším príkladom je Kostarika, ktorá sa za sedem desaťročí bez stálej armády vypracovala na jeden z najvyspelejších štátov západnej pologule, a to vďaka tomu, že obrovské ušetrené peniaze investovala do zdravotníctva, školstva a životného prostredia. My sme však stále mentálne nastavení na to, že bez armády neprežijeme. Je to však len militaristická propaganda. Jeden z najvýznamnejších českých politológov Oskar Krejčí vysvetľuje: Malý štát nikdy nedokáže uskutočniť reformu ozbrojených síl na úroveň, aby bol schopný viesť operácie takého rozsahu ako konvenčné armády veľkých štátov. Ilúzia, že armáda malého štátu dokáže zabezpečiť jeho existenciu, je mýtus. Malý štát nedokáže naplniť ani technické a organizačné požiadavky kladené na modernú armádu v ére, kedy sa mení povaha vojny. Mníchov 1938 a Afganistan 2021 nám ukazuje, že spojenectvo s mocnými nám nedáva nijakú istotu bezpečnosti.

„Naše vojensko-politické myslenie sa stále pripravuje na vojny minulé. Malé štáty by mali na základe aktuálnej situácie vykonávať pravidelne revíziu svojho vnímania hrozieb a rizík. Je zrejmé, že nedokážu mať zbraňové systémy na úrovni doby – nemôžu vyrábať strategické zbrane, vystavať si kozmický systém včasného varovania, obohatiť svoje "konvenčné" zbrane umelou inteligenciou, zabezpečiť si kvalitnú rozviedku a podobne. Malé štáty by mali koncentrovať pozornosť na reálne problémy a riešiť ich reálnymi prostriedkami. Bezpečnosť malého štátu nemožno v tomto svete plne zaistiť. Pre relatívne bezpečie Česko a Slovensko potrebujú integrovaný civilný, polovojenský i armádny systém schopný reagovať na prienik lietadla do vzdušného priestoru, ale aj na nedostatok vody, na požiare a povodne, zabezpečiť dostatok respirátorov, ale aj potraviny v prípade veľkého výpadku elektrického prúdu, vedieť koncentrovať odborníkov i dobrovoľníkov na riešenie skutočných aktuálnych problémov. A to na úrovni vlastného štátu, pretože nadnárodné inštitúcie – napríklad v podobe Európskej únie či NATO – zlyhávajú a ich rozhodovanie nevie posúdiť národné záujmy malých štátov,“ uzatvára profesor Krejčí.

Takto vyzerá odborné uvažovanie z hľadiska reálnych potrieb štátu. To, čo nám dnes predviedol Sulík, sú naopak ideologické nezmysly neoliberálneho fanatika, ktorý škrtá všade tam, kde nevie nájsť riešenie. Slovensko na prežitie nepotrebuje imitáciu armády. Ale potrebuje sociálny štát. Ak chcú neoliberáli škrtať, nech začnú v silových rezortoch.

(Status na FB 7. októbra 2021)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984