Čo by mohla chcieť ulica

Ako by sme mali zmeniť politický systém, aby sa zmenšila možnosť Gorily ovplyvňovať našu budúcnosť? Mali by sme čo najviac oslabiť moc peňazí v politike, ubrať vplyv politickým stranám a pridať ho voličom - či už cez volebný systém, alebo prvkami priamej demokracie. Tu je niekoľko návrhov, ktorými sa téma síce ani zďaleka nevyčerpáva, ale ktoré by týmto cieľom mohli napomôcť:
Počet zobrazení: 4573
ulica.JPG

1. Zrušiť volebnú kauciu.

Každá strana, ktorá sa chce zúčastniť na voľbách, musí zložiť kauciu vo výške 16 596 eur. Automaticky to teda silne sťažuje účasť v politickej súťaži stranám, ktoré by síce mohli mať určitú voličskú podporu, ale nie štedrých mecenášov. Výrazne sa tým posilňuje presne ten druh praktík, ktoré sú opisované v spise Gorila: strany sú aj v dôsledku neho silne zviazané s finančnými sponzormi, bez ktorých môžu veľmi ťažko súťažiť vo voľbách. Oslabiť túto previazanosť znamená nutnosť volebnú kauciu zrušiť.

Prakticky jediným dôvodom, ktorým sa oprávňovalo jej zavedenie, pritom bolo, že politickú arénu treba sprehľadniť, a zamedziť účasť na voľbách rôznym frivolným či extrémistickým stranám. A výsledok? V parlamentných voľbách roku 2012 kandiduje 26 strán, presne rovnaký počet, ako v posledných voľbách pred zavedením kaucie v roku 2002. Kaucia celkom očividne nezabránila v účasti ani rôznym pseudostranám typu Paliho Kapurkovej či Nory Mojsejovej, ani extrémistom typu rôznych prevtelení Slovenskej pospolitosti. Jediným neodškriepiteľným dôsledkom kaucie je obmedzenie politickej súťaže na tie zoskupenia, ktoré sú finančne zahojené. Posilňuje teda presne ten prvok, pre ktorý mohlo dôjsť ku kauze Gorila: závislosť politických strán od majetných sponzorov. Naproti tomu prípadná strana, ktorá by chcela proti gorilím praktikám vystúpiť vo voľbách, by bola od počiatku hendikepovaná, pretože by prístup k „darom“ tohto typu sponzorov jednoducho nemala.

Samotná registrácia politickej strany je dostatočnou zárukou, že počet kandidujúcich strán nebude neobmedzený. Vyžaduje si totiž zozbierať desaťtisíc podpisov oprávnených voličov. Na rozdiel od kaucie dáva rovnakú štartovaciu čiaru nielen finančne silným zoskupeniam, ale aj takým, ktoré síce nemajú peňazí nazvyš, ale zato majú väčší počet obetavých dobrovoľníkov.

2. Pozmeniť volebný systém tak, aby sa zachovala spravodlivá pomernosť, ale oslabil stranícky výber kandidátov a umožnila sa kandidatúra nezávislých.

V požiadavkách protestujúcich proti Gorile sa občas objavuje volanie po voľbe konkrétnych kandidátov, nie iba strán, vo väčšom počte volebných obvodov. Toto volanie je z hľadiska odporu voči partokracii pochopiteľné a plne oprávnené. No zaviesť systém, kde sa v každom obvode volí iba jeden poslanec, teda systém väčšinový, by bolo chybou s nedozernými následkami. Väčšinový systém totiž partokraciou iba posilňuje. Teoretické úvahy i celkom praktické skúsenosti s ním (napr. v USA či Británii) vedú k tomu istému záveru: teda, že jeho dôsledkom je dominancia dvoch hlavných strán. Tie potom získavajú obrovské parlamentné väčšiny nezriedka na základe asi tretinovej podpory voličstva. Na druhej strane hlasy pre malé strany zákonite prepadávajú, pretože vo väčšinovom systéme „víťaz berie všetko“.

Pomerný systém, ktorý spravodlivo udeľuje stranám také percento hlasov v parlamente, aké percento dostali hlasov vo voľbách, treba teda určite zachovať. Zároveň však treba rozbiť jeho nepriedušnú uzavretosť a nadvládu straníckych mašinérií, predĺžených rúk Gorily. Aj v rámci pomerného systému možno dosiahnuť, aby si voliči vyberali konkrétnych kandidátov, nie iba strany. Na rozdiel od dnešných žalostných štyroch krúžkov je možné dať voličovi možnosť hlasovať skutočne iba za tých zo straníckej kandidátky, ktorých si sám vyberie. Ba dokonca, aby si mohol vyberať z kandidátov viacerých politických strán či nezávislých. Súčasťou zmien by mala byť i možnosť vpísať si na lístok vlastného kandidáta.

Takáto podoba pomerného zastúpenia skutočne existuje, nie je žiadnou utópiou, žiadnou šibnutou predstavou. Volá sa systém jedného prevoditeľného hlasu (Single Transferable Vote) a dlhé desaťročia funguje v Írsku i v Austrálii. O jeho technické podrobnosti teraz nejde, dôležité je upozorniť, že pomerný systém, ktorý oslabuje silu straníckych mašinérií, je aj pre nás skutočnou možnosťou.
 


3. Zaviesť možnosť hlasovať „bielym lístkom“.

Volič by mal mať možnosť aktívne vyjadriť svoj protest proti existujúcim politickým stranám. Súčasný systém takýto aktívny protest neumožňuje. Volič môže zostať doma, ale nijako z toho nebude jasné, koľko občanov krajiny je sklamaných, rozhorčených a znechutených a koľko je jednoducho ľahostajných a nerozmýšľajúcich. Druhou možnosťou je ísť voliť, ale vhodiť do urny niečo iné ako platný hlasovací lístok. V konečnom dôsledku sa však počet protestných hlasov nedá odlíšiť od počtu prostých omylov. Preto by pri voľbách mala existovať možnosť hlasovať „bielym lístkom“, ktorý by vyjadroval nespokojnosť so všetkými predloženými kandidátkami. Takéto hlasy by sa potom sčítavali oddelene od neplatných. Vďaka „bielemu lístku“ by sme mali podstatne presnejšiu predstavu o tom, do akej miery je náš politický systém skutočne legitímny.  

4. Zaviesť jednoznačnú zákonnú moc referenda.

Kým slovenská ústava inštitút referenda obsahuje, existuje v nej v súvislosti s ním dnes už známy rozpor medzi jej ustanoveniami o jeho zákonnej moci a slobodnom výkone poslaneckého mandátu. Ústava totiž na jednej strane hovorí, že výsledok referenda vyhlási Národná rada „rovnako ako zákon“, no na druhej strane ustanovuje slobodu každého poslanca hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia. Tento rozpor treba odstrániť. Riešenia môžu byť rôzne. Možno nie najlepším, ale očividným by bolo ustanoviť výnimku na slobodný výkon mandátu. Poslanci by boli ústavne viazaní hlasovať v súlade s výsledkom referenda. Hlasovať proti nemu by ústava definovala ako rovné odstúpeniu. Ak všetka moc v štáte vychádza z ľudu, potom sa dá takýto krok smerom k imperatívnemu mandátu považovať za oprávnený: kým poslanci vyjadrujú vôľu ľudu iba sprostredkovane, referendum je jej vyjadrením priamym a preto nadradeným. A pokiaľ ide o záruku práv menšín, referendum, samozrejme, je súčasťou ústavného rámca a povedzme listinu základných práv a slobôd ním zmeniť nemožno.

5. Znížiť počet podpisov potrebných na vyvolanie referenda na 5% z hlasov odovzdaných vo voľbách.

Súčasný počet podpisov, ktoré treba vyzbierať na vyvolanie referenda, je 350 000. Skúsenosti jednoznačne dokazujú, že toto číslo je privysoké pre každú referendovú snahu, ktorá nie je napojená na sponzorské peňazovody. V praxi teda kladie do cesty neprekonateľnú prekážku každej nestraníckej, občianskej iniciatíve, ktorá by chcela využiť inštitút priamej demokracie. Aby mala existencia referenda z hľadiska oslabovania partokracie vôbec zmysel, treba tento počet znížiť. O konkrétnej hranici sa dá diskutovať. Ak však päť percent z odovzdaných hlasov stačí, aby sa politická strana dostala do parlamentu, nie je to zlé meradlo spoločenskej dôležitosti. V ústave by teda malo byť zakotvené, že v každom volebnom období sa počet podpisov potrebných na vyvolanie referenda rovná piatim percentám platných hlasov, odovzdaných v ostatných voľbách. Aby sme mali predstavu - v tomto volebnom období by na vyvolanie referenda podľa tohto meradla bolo potrebných približne 130 000 podpisov. 

6. Odstrániť podmienku 50 % účasti na platnosť referenda.

Táto podmienka neexistuje pri žiadnom inom ľudovom hlasovaní. Zatiaľ čo jej existencia prehlbuje pasivitu, odstrániť ju by podporilo aktivitu. Ak táto podmienka platí, strany, ktoré chcú v referende odpoveď „nie“, budú zákonite vždy svojich stúpencov odrádzať od účasti. Účasť naopak bude určite vyššia, ak sa podmienka zruší. Nielen blok „za“, ale i blok „proti“ totiž bude musieť čo najhorlivejšie pracovať na tom, aby sa na referende jeho stúpenci zúčastnili. Obava, že malá skupinka voličov presadí čosi šialené, je lichá – práve šialený návrh by odporcov motivoval k účasti najviac.

Pochopiteľne, stále by bolo možné, že by referendové výsledky boli výrazom vôle menej ako polovivoličstva. To však v našom systéme platí rovnako aj na výsledky parlamentných volieb: v dôsledku nižšej ako stopercentnej účasti a určitého množstva prepadnutých hlasov nemá v skutočnosti žiadna vláda v spoločnosti nadpolovičnú podporu. Ak to nie je dôvodom odmietať samotnú existenciu vlády, nemôže to byť ani príčinou, prečo neuznávať oprávnenosť referendových výsledkov. Kompromisom by prípadne mohla byť podmienka účasti takého percenta voličov, aké hlasovalo za strany vládnej koalície.

*          *          *

Ako bolo povedané už na začiatku, týmito pár nápadmi sa téma krokov proti Gorile ani zďaleka nevyčerpáva. Bez reformy financovania strán či bez obmedzení na kampane sa napríklad asi nepohneme. Dobrým začiatkom by tu mohlo byť osvojiť si odporúčania Skupiny štátov Rady Európy proti korupcii, ako napríklad povinnosť všetkých kandidátov do parlamentu zverejniť svoje príjmy a výdavky. No ako prostriedok k obnoveniu dôvery v demokraciu by aj tieto návrhy zmien v politickom systéme prospieť mohli.

Písané pre Slovo a JeToTak. Skrátená verzia článku vyšla v denníku Pravda.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
07. február 2012, 11:25

K podnetným návrhom by som ešte doplnila úplne zrušenie článku 99, ktorý je nezmyselný a nedemokratický (v zmysle ľudovo demokratický).

Aby bolo jasné o čo ide uvediem znenie článku 99:

(1) Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti.

(2) Referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho vykonania.

**********************

Týmto článkom sa zastupiteľskí poslanci NR SR považujú za dôležitejších, či skôr nadradených nad vôľu samotného ľudu prejavenom v referende!

Pokiaľ by mal zostať článok 99, tak jeho znenie by malo byť:

(1) Výsledok referenda môže zrušiť, alebo zmeniť len ďalšie platné referendum v tejto otázke. NR SR nemôže meniť, či upravovať vôľu ľudu prejavenú v referende!

(2) Referendum v tej istej veci možno opakovať po splnení požadovaných podmienok pre vypísanie referenda.

Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
07. február 2012, 13:18
pani Gállovej a ostatným organizátorom protestov proti Gorile: MV SR Gorliu vyšetrí. A čo potom?! Očakávam, že vyzvete všetkých protestujúcich, aby pri najbližších regionálnych voľbách (2013) vstúpili do verejného života a kandidovali za poslancov VÚC ako nezávislé osoby. A Vy, ako nezávislá županka. Toto zákon dovoľuje. To isté platí pre komunálne voľby (2014). Potom zistíme, kto sa vezie s davom a kto chce skuočne niečo zmeniť. Ďalej na http://www.nas2kriz.sk/...
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
07. február 2012, 15:27
Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
08. február 2012, 02:02
presne aj volebnú kampaň, nemôžeme hovoriť o rovnakých podmienkach, keď niekto financuje napr.99% a sú na obrazovke až nám to ide na nerv a iná strana na to nemá alebo má médium v zmysle nejakých pokynov zakázané dať do debaty zástupcu kandidujúcej strany / napr.KSS/!A z nejakého dôvodu zasa médiá preferujú len tých istých - z nových napr.Mojsejovú. Kde je tu vyváženosť. Kde zobrali malé nové strany na kauciu? Potom je tu len podozrenie, že celé volby organizuje zasa niekto z pozadia - strany,ktoré majú riešenia,sa nesmú prezentovať a strany, ktorých úlohou je len oslabiť iných odobratím hlasov, majú priestor.
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
08. február 2012, 02:36

Navrhujete:"1, Zrušiť volebnú kauciu.

Každá strana, ktorá sa chce zúčastniť na voľbách, musí zložiť kauciu vo výške 16 596 eur. Automaticky to teda silne sťažuje účasť v politickej súťaži stranám, ktoré by síce mohli mať určitú voličskú podporu, ale nie štedrých mecenášov."

*********************************

Aj keď sú vaše články balzámom na duše ľavičiarov, aj napriek tomu si dovolím vysloviť oveľa závažnejšie fakty využívané na diskriminácií malých strán:

1, Ak sa aj tá najchudobnejšia časť obyvateľstva (použijem extrémny príklad) napr. nezamestnaných rozhodne založiť si politickú stranu, tak získať 16 596 eur na kauciu a ďalšie peniaze na registračný poplatok politickej strany nie až tak veľký problém. Vysvetlím prečo:

Ak si vydelíte kauciu 16 596 eur maximalnym počtom (150)kandidátov, tak to už tak hrozivo nevychádza.

16 596: 150 = 110.64 eur.

Rozmenené na drobné, tak táto suma sa dá v pohode vyzbierať buď bezprostredne pred voľbami (z úspor za 4 roky od kandidátov), alebo z členských príspevkov. Pokiaľ by si potenciálny (nezamestnaný) kandidát sporil počas 4 rokov po 2.31 eura mesačne. Čo je len jedna krabička cigariet, alebo 4-5 pív mesačne, čo naozaj nie je veľa. (Pritom by si ušetril pľúca a pečeň)

Ak to zhrniem, tak na založenie politickej strany a zaplatenie kaucie by pre 150 kandidátov to znamenalo zložiť sa po 112,- eur a doniesť 70 podpisov (70 x 150 =10.500)

Oveľa závažnejší problém spočíva podľa môjho názoru v totálne zvrhlom prepočítavaní počtu mandátov podľa volebného výsledku.

Uvediem príklad porovnaním najsilnejšej a najslabšej politickej strany:

Na získanie 9 mandátov pre SNS bolo potrebných cca 130.000 voličských hlasov. Z uvedeného hrubého výpočtu vyplýva, že je potrebných 14.444 hlasov na mandát.

Na získanie 62 mandátov pre Smer-SD bolo potrebných cca 830.000 voličských hlasov, čo znamená, že je potrebných len 13.387 hlasov na mandát. Zvrátenosť volebného systému spočíva v tom, že napr. SDĽ získala cca 60.000 voličských hlasov a nezískala žiaden mandát. Pritom v priemere (výpočítaný 13.387 + 14.444 : 2 = 13.915) bolo potrebných na získanie jedného mandátu 13.915 hlasov.

Pokiaľ by bol volebný systém aspoň trochu spravodlivý, tak by bola SDĽ mohla mať v parlamente minimálne 4 poslancov. Ak k tomu pripočítam výsledok HZDS (a fakt, že SMK, by nešla do koalície s Mostom Híd), tak pravica vôbec nemusela v r. 2010 zostavovať vládu.

Lenže k tomu, aby sa zablokovali v parlamentných lavicach poslancov "extremistických" strán ako Slovenska pospolitosť (ĽSNS) a komunisti (KSS), tak nám 1,5 roka vládne pravica. Čiže sme dovolili so špinavou vodou vyliali aj dieťa.

Preto nie je už na čase hneď po 10.3.2012 odsrániť túto dikrimináciu malých strán?

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. február 2012, 02:59

1, Lenže to by znamenalo úplne zakázať masmediálnu a bilbordovú extrémne drahú politickú kampaň! Ktorá ide buď z našich daní (ako príspevky štátu politickým stranám), alebo od Goril!

2,Zaviesť to na čo upozorňujem niekoľko rokov! Zriadiť verenoprávnu spravodajskú televíziu ako má napr. ČR ČT 24, s názvom napr. STV 24 a nezrušiť koncesionárske poplatky, aby sa mala z čoho financovať a nebola závisla od vládnej garnitúry, ktorá je práve pri moci!

Získať nestranných moderátorov akým je napr. v ČT Václav Moravec. Potom by sa kreténske libertiánske programy ako Hríbova Lampa a pod. viac nedostali do vysielania!

Politické strany, ktoré by kandidovali do parlamentu by takto mohli v rovnakom časovom rozsahu propagovať svoje volebné a politické programy. Lenže opäť je tu možno umelo vyvolávaný problém "extrémizmu" ĽSNS a KSS

Ak by sa dostal do ostrej polemiky napr. Kotleba s fundovanými odborníkmi z iných politických strán, tak by ho mohli "ubiť" argumentmi. Lenže to by museli najskôr mať takých odborníkov politické strany!

Obrázok používateľa Anonymný
#6
(neuvedené)
08. február 2012, 03:42
Michal, pozorne to študujem, teoreticky sú to veľmi dobré kroky k uplatneniu skutočnej a ľudovej demokracie na Slovensku.

Neobávaš sa však drsnej reality politickej praxe?
Čo tým myslím:

1. Neexistujúca osveta ľudí - občanov Slovenska, ktorá bude schopná podať skutočný a realistický obraz slovenskej spoločnosti, spoločenskej, ekonomickej situácie i morálky.
Dnes a už 22 rokov sú ľudia masírovaní propagandou horšou ako spred roka 1989, totiž namiesto "červeného" je každá správa a informácia farbená na "modro" a namiesto faktov a skutočných analýz sa z masmédií chŕlia domnienky, osobné manipulácie, plus takmer 20 rokov masmédiá chŕlia negativizmus, všetci sú "proti" a správy sú plné negatívnych a katastrofických informácií.
To zmagorí po 20 rokoch takmer každého.

Môže byť potom výsledkom samoastatné, slobodné a objektívne rozhodovanie sa v tak upravených podmienkach ra eferenda a volieb?

2. Sú ľudia pripravení rozmýšľať a do dôsledkov premyslieť slobodný výber kandidátov do volieb, ak je TERAZ dominyntné predovšetkým populistické marketingové propagovanie sľubov a jednoznačných a jednoduchých riešení? Pýtam sa i preto, lebo taliansky facsizmus i nemecký nacizmus predsa nezačínal ničím iným, iba ohromnými prísľubmi jednoduchých a jednoznačných riešení, ktoré vybniesli "z ľudu" zbožňovaných fírerov, len neďaleko od našich hraníc sa to stalo južnému susedovi...

Takže pridávam k tým Tvojim podmienkam:
Zásadu vytvoriť najprv úplnú a na zdrojoch od "sponzorov" a komerčných reklám oslobodenú tlač a elektronické médiá ( vrátane internetových médií), platené z verejných zdrojov povedzme percentuálnou daňovou sadzbou bez vplyvu vládnej a zákonodárnej moci.
Prečo?
Nuž, ani "tábory ľudu" a "facebookové zhromaždenia" ešte nezaručujú šírenie objektívnych informácií, viď dobre pripravená matovičovská akcia "politici na detektor lži" najprv ako transparenty požadované "ľudom", potom marketingovo prezentované jedinou stranou "my sme tí čistí", kde prvý kto to urobí získa kredit a ostatní sa skompromitujú a výsledkom potom je nedôveryhodnosť všetkých ostatných, masová voľba "tých správnych", totálne volebné víťazstvo outsidera a uczurpovanie si reálnej politickej moci. Takmer sa mi žiada vykríknuť "jako v Belíne 1933! Jako v Ríme 1929!"
To je tá reálna hrozba, ktorú vidím, ak sa Tvoje inak výborné zásady realizujú bez osvety a ozajstnej nezávislosti masmédií...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. február 2012, 03:45
do kelu, nick inga, naučte sa už používať html, teraz to kto opraví?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. február 2012, 03:56
tak to v druhom príspevku opravte aspoň takto. A nenavážajte sa furt do mňa!
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. február 2012, 03:59
Druhý pokus
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. február 2012, 04:14

"1. Neexistujúca osveta ľudí - občanov Slovenska, ktorá bude schopná podať skutočný a realistický obraz slovenskej spoločnosti, spoločenskej, ekonomickej situácie i morálky."PZV

***************************

Presne o tom sa nepriamo vyjadruje Michal Polak v celom článku.

Ak vám to nedošlo, tak politické strany na ľavo namiesto toho, aby robili v základných, či miestnych straníckych organizáciach osvetovú a vzdelávaciu činnosť členskej základne a sympatizantov, tak naháňajú kvôli peniazom sponzorské Gorily, aby mali na politickú kampaň pred voľbami. Pretože 4 roky nevyvýjajú takmer žiadnu politickú činnosť.

To je dosť podobné ako keď študent chodí celý semester po baroch a diskotékach. Potom v skúškovom období si kupuje otázky, robí ťaháky, alebo iným spôsobom sa snaží podvádzať! Možno skúšku aj urobí, ale zostane sprostým! Ale skúšku má v indexe a má čo ukázať najbližším.

Obrázok používateľa Anonymný
#7
(neuvedené)
08. február 2012, 04:27
ktore eo ipso vychadzaju zo samozrejmeho predpokladu, ze volic tomu rozumie a vie koho volit. a taky (samozrejmy) stav je splneny iba tam, kde vo svojich zakladnych proklamaciach demokracia funguje. u nas to neplati, funguje plutokracia, vlada bohatych. to znamena, ze plutokrati skrze media VZDY dokazu ovplyvnit znacnu cast volicov tak, ze v podstate volia proti svojim zaujmom. u nas je dokonca mozne aj to, ze zbrojarsky klan si zalozi stranu so socialnym programom a ziska takto hlasy tych, ktorych vykoristuje skrze prisvojovanie si vysledkov ich prace - ziska ich hlas, ich dusu, cize tychto ludi zdegraduje na hoviadka bozie. jedinou neznamou je percento, ktore su media v rukach bohatych a mocnych schopne ovplyvnit. da sa predpokladat, ze toto percento sa v zavislosti na siuacii (o co konkretne sa jedna) blizi k 50%... moznost kandidovat "nezavislym" je takisto zneuzitelna, kedze ti nezavisli nemusia byt nezavisli, mozu sa tak len tvarit. pekny priklad sa odohral v poslednych dnoch, ked matovic zistil, ze vacsina z ludi na kandidatke OL vobec nie su nezavisli, ze su alebo boli v minulosti nejakym sposobom spriazneni so stranou OKS. strana OKS sama o sebe s tymi gorilami co tam maju nie je schopna vo volbach prekrocit 2% hranicu. vymysleli si preto jednoduchu fintu - nanominovali sa na kandidatky inych politickych stran - Most, Obycajni ludia, SDKU, SaS. niekde ich je viac, niekde menej. najviac tychto toxickych kukuccich vajicok je logicky u Matovica, politickeho naivistu. ak by sa im podarilo dostat do parlamentu ako to maju naplanovane, tak skrze ich konexie a financne zazemie by v podstate parlament ovladli - stal by sa presny opak toho, co by clovek logicky predpokladal, ze sa ma stat...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. február 2012, 04:32

2. Sú ľudia pripravení rozmýšľať a do dôsledkov premyslieť slobodný výber kandidátov do volieb, ak je TERAZ dominyntné predovšetkým populistické marketingové propagovanie sľubov a jednoznačných a jednoduchých riešení? Pýtam sa i preto, lebo taliansky facsizmus i nemecký nacizmus predsa nezačínal ničím iným, iba ohromnými prísľubmi jednoduchých a jednoznačných riešení, ktoré vybniesli "z ľudu" zbožňovaných fírerov,... PZV

*******************************

Sociologička Dr. Zuzana Kusá to povedala naprosto jasne o populistoch. Tu je link:

zivot.lesk.cas.sk/clanok/1509/kriza-robi-ludi-neslusnymi.html

Komu Slováci uveria v ťažších časoch? Populistickému politikovi? O Ficovi sa najviac hovorí, že je populista.

Dzurinda mi pripadá ešte populistickejší. Chcel čo najnižšie dane, nahrával na individualistické, egoistické myslenie jednotlivca. Fico hrá na iné veci. Rozpráva, že dokáže šetriť ako nikto, zlomí mýtus o rozhadzovačnej ľavici. Vidíme, že šetrí na nesprávnych miestach, ide naslepo, nefinancuje dôležité veci.

V čom ide naslepo?

Stále chce znižovať počet úradníkov, čo sa ľuďom páči, lebo podľa nich sú len brzda. Tým sa ochromuje schopnosť ministerstiev dobre premyslieť navrhované opatrenia a vyhodnocovať vykonávanú politiku. Verí, že hospodársky rast prinesie automaticky lepší život aj tým najslabším. Musí vedieť, že je to chiméra, pretože dbá na situáciu dôchodcov. Lenže to je veľká voličská skupina. O skutočných chudákoch takmer nehovorí. Na Rómov, ktorí sú na dne, verejnosť kašle. A preto ich utrpenie nie je téma ani pre Fica. Nemýľme sa. Populisti nevychádzajú v ústrety najchudobnejším, oni skôr vychádzajú v ústrety tým najširšie zastávaným názorom.

Toto jednoznačné vyjadrenie sociologičky, ani nepotrebuje komentár.

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. február 2012, 05:42
stačí vlastná skúsenosť- keď KSS tvrdí, že treba znárodniť strategické podniky,tak každý normálny človek vie prečo-veď ráno vstanete,idete na toaletu-musíte spláchnuť- a už má francúz zarobené,umyjete si zuby-už má zasa zarobené.Kolko na nás zarobil strategický majitel SPP- už sa mu vrátila suma,teraz predáva 49%-ný podiel,to budú dalšie prijmy-to ide mimo štát-tak aké vysvetlovanie,ak niekomu nestačí vlastný rozum a skúsenosť,tak mu ani nič navysvetlíte.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. február 2012, 07:16
kto ma po vas to html stale opravovat?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. február 2012, 07:17
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. február 2012, 07:19
takze s nim opatrne...
Obrázok používateľa Anonymný
#8
(neuvedené)
08. február 2012, 10:51

"3. Zaviesť možnosť hlasovať "bielym lístkom". Volič by mal mať možnosť aktívne vyjadriť svoj protest proti existujúcim politickým stranám. Súčasný systém takýto aktívny protest neumožňuje. Volič môže zostať doma, ale nijako z toho nebude jasné, koľko občanov krajiny je sklamaných, rozhorčených a znechutených a koľko je jednoducho ľahostajných a nerozmýšľajúcich. Druhou možnosťou je ísť voliť, ale vhodiť do urny niečo iné ako platný hlasovací lístok. V konečnom dôsledku sa však počet protestných hlasov nedá odlíšiť od počtu prostých omylov. Preto by pri voľbách mala existovať možnosť hlasovať "bielym lístkom", ktorý by vyjadroval nespokojnosť so všetkými predloženými kandidátkami." MP

*****************************

Biely lístok na výsledkoch volieb nič nezmení, tak nemá praktický žiaden relevantý význam, okrem informačného!

Navrhujem lepšie riešenie, ktoré by zavádzalo červený (diskvalifikačný) lístok,kde by si volič zaškrtol stranu, ktorú neche, aby sa dostla do parlamentu. Takýto červený lístok by bol náhradou za neplatný lístok. Počet červených lístkov by sa spočítal za každú stranu. Od celkového počtu získaných hlasov by sa odpočítali "záporne červené hlasy".

Takže po odpočítaní záporných hlasov by zostal počet platných hlasov pre konkrétnu politickú stranu, ktoré právoplatne získala vo voľbách.

Ak by napr. volič nechcel voliť konkrétnu stranu, lebo žiadna nezodpovedá jeho preferenciám, tak by mohol červeným lístkom znížiť počet platných hlasov strane, ktorá by nemala podľa neho, "existovať v parlamente".

Takto by početnejší ľavicoví voliči mohli poslať do neparlamentnej opozície napr. SaS, alebo SDKÚ.

Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. február 2012, 11:57
anton b. - a kľudne ignorujme Inga, veď je za to platený...:-)
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
08. február 2012, 12:34
a byť taký agresívny, to už je duševná úchylka.

Dospeje to k tomu, že sa zavedie povinná registrácia, inak to nepôjde, aj keď mne osobne sa nepáči. A tzv. zástancovia bezbrehej slobody, v čele s Chatyvom Alkovom si pletú na seba bič, budú musieť vyliezť z ulity:-)

Stránky

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984