Knihy, ktoré by vás mohli zaujímať

Jacques Derrida: Strašidlá Marxa; Ivan Haluška: Budúcnosť globálnej ekonomiky. Teória a prax humanistickej ekonomiky; Viktor Timura: Dávnoveká Európa. Odkiaľ prišli Európania. Pôvod a začiatky Slovanov; Daniel Gerbery (ed.): Potrebujeme sociálny štát? Úvahy (nielen) o verejnej politike; Michal Pullman: Konec experimentu. Přestavba a pád komunismu v Československu; Slavoj Žižek: Jednou jako tragédie, podruhé jako fraška Aneb Proč musela utopie liberalismu zemřít dvakrát; Ilona Švihlíková: Globalizace a krize; Peter Dinuš: Vyrovnávanie sa s minulosťou?

Jacques Derrida: Strašidlá Marxa

V každej krajine a v každej intelektuálnej debate sa vyskytujú celé davy tých, ktorí vyhlasujú „smrť Marxa a marxizmu“, víťazstvo nového svetového poriadku a staronových vízií sveta. Jacques Derrida ukazuje, že Marxove myšlienky a marxizmus sú mŕtve veľmi zvláštnym spôsobom: samotní vyhlasovatelia ich síce považujú za mŕtve, no zároveň sa ich boja, ustavične deklarujúc, že sa môžu vrátiť, že sú mŕtve, ale stále žijú. Ako strašidlá, prízraky, fantómy, duchovia, tiene, vracajúci sa mŕtvi, neškodní a vysmievaní, no zároveň paradoxne hroziví a nebezpeční.
Derrida neanalyzuje iba zvláštny diskurz protivníkov marxizmu: ukazuje zároveň, ako sa u Marxa samotného prejavuje zvláštna štruktúra a plejády najrozličnejších duchov, tieňov, prízrakov a strašidiel. "Duch Marxa a marxizmu" je veľmi zvláštna a fascinujúca figúra. Derrida nastoľuje aj problém intelektuálneho a politického dedičstva, zodpovednosti a dedičstva všeobecne. Čo z Marxa a marxizmu zostáva, musí zostať, a prečo? Prečo sa duch Marxa nedá exorcizovať? Čo je to vlastne dedičstvo marxizmu a ako sa k nemu zodpovedne postaviť v súčasnosti?
Vydavateľstvo Európa, s.r.o., 2011, 176 strán

Ivan Haluška: Budúcnosť globálnej ekonomiky. Teória a prax humanistickej ekonomiky.

Toto dielo predstavuje vo svetovom meradle originálny a principiálne nový, prelomový prístup ku globálnej ekonomickej teórii, ale najmä k ekonomickej praxi. Toto dielo v sebe subsumuje autorovu vedeckú a praktickú činnosť za posledné desaťročia, ktoré našli svoje vyjadrenie v desiatkach štúdií, projektov a expertíznych prác v takmer dvadsiatich knižných publikáciách a takmer poldruhastovke vedeckých článkov a v celom rade publicistických a novinárskych vystúpení.
Vydavateľstvo IRIS, 2011, 437 strán

*Prezentácia knihy Budúcnosť globálnej ekonomiky bude v polovici novembra. O jej presnom termíne a mieste budeme členov Klubu Nového slova včas informovať.*

Viktor Timura: Dávnoveká Európa. Odkiaľ prišli Európania. Pôvod a začiatky Slovanov.

Publikácia analyzuje výsledky archeologických výskumov a na interdisciplinárnom poznatkovom základe sústreďuje pozornosť na vývoj človeka, nadobúdanie vedomia, utváranie reči a jazyka, mytológie, etnokultúrnych komplexov, prírodno-historických a spoločensko-historických societ, sleduje migračné vlny v Eurázii, ich smery a vplyv na ďalší vývoj najmä v Európe, od dvoch miliónov rokov pred naším letopočtom do začiatku nášho letopočtu.

Rozkrýva súvislosti procesov vývoja a neudržateľnosť niektorých hypotéz a teórií, medzi nimi monogenetickej teórie o vzniku človeka v Afrike a jeho rozšírení na ostatné kontinenty, o objavení sa „Indoeurópanov“ v 3. tisícročí pred naším letopočtom, a niektorých teórií o pôvode Slovanov, Germánov a ďalších, najmä európskych etnicít.

V publikácii sa autor usiluje postihnúť dramatický príbeh človeka dávnovekej Európy, ktorého sme potomkami. Pozornosť zameriava na vznik a rozšírenie človeka v Eurázii z Kaukazu, na formovanie keltskej, germánskej a slovanskej vetvy zo severokaukazskej europidnej čeľade, na ich miesto a význam vo vývoji Európy, ktorý smeroval k dnešným európskym národom. Zovšeobecňovanie minulých procesov a udalostí vyúsťuje do príspevku k filozofii dejín.
Forum sapientiae, 2011, 575 strán

Daniel Gerbery (ed.): Potrebujeme sociálny štát? Úvahy (nielen) o verejnej politike

(Autorský kolektív: Daniel Gerbery, Margita Barošová, Zuzana Kusá, Monika Čambalíková, Daniel Škobla, Roman Džambazovič, Radovan Geist)

Sociálny štát predstavuje jednu z kľúčových inštitúcií moderných spoločností. Vytvára priestor pre verejnú, kolektívnu ochranu pred sociálnymi rizikami a podmienky pre budovanie spoločenskej dôvery a súdržnosti. V poslednom období sa sociálny štát stáva častým predmetom verejných diskusií, ktoré sa však takmer výlučne zameriavajú na (úzko vymedzenú) otázku ekonomických nákladov, ktoré jeho fungovanie prináša. Kniha Potrebujeme sociálny štát? si kladie za cieľ prispieť do tejto diskusie novými pohľadmi a perspektívami. Sociálny štát je tu vnímaný ako multifunkčná inštitúcia, ktorej zmysel spočíva v reštrukturalizácii pôvodného rozdelenia životných šancí. Kniha sa venuje siedmim rôznym témam. Na jednej strane ide o „klasické“ dimenzie fungovania sociálneho štátu, akými sú príjmová redistribúcia, minimálna mzda, či úloha tripartity. Na strane druhej sa venuje „aktuálnym“ otázkam, ktoré so sebou prináša proces európskej integrácie či snaha o nový dizajn rómskych verejných politík. Cieľom knihy je ponúknuť odbornú reflexiu fungovania sociálneho štátu, založenú na mnohoročných skúsenostiach autoriek a autorov v danej oblasti.
Fridrich Ebert Stiftung, 2011, 190 strán

*Prezentácia knihy Potrebujeme sociálny štát bola 28. septembra 2011. Záznam úvodného slova Vladimíra Špidlu na tejto prezentácii si môžete pozrieť tu:*

Michal Pullman: Konec experimentu. Přestavba a pád komunismu v Československu

Studie se zabývá dynamikou přestavby v Československu 1985–1989. Představuje jednak první přehled dějin československé přestavby, jednak analyzuje předpoklady pozdějšího zhroucení diktatury. Podle ústředního argumentu se v přestavbě hroutil nikoliv systém útlaku, ale rozpadala se schopnost aktérů dosahovat na každodenní úrovni konsensu o základních otázkách existujícího uspořádání. Historickosémantická metoda je zde použita pro rozkrytí procesu, v němž se rozpadal hypernormalizovaný jazyk 80. let a v němž došlo ke specifické implozi státněsocialistického establishmentu.
Scriptorium. Spolek pro nekomerční vydávaní odborné literatury, 2011, 248 stran

* Článok Slova o knihe Konec experimentu si môžete prečítať tu:

Ďalšie články o knihe, ktorá vyvolala v Česku protichodné reakcie, nájdete tu – 1 – 2:*

Slavoj Žižek: Jednou jako tragédie, podruhé jako fraška
Aneb Proč musela utopie liberalismu zemřít dvakrát

Filosof, psychoanalytik a kulturní kritik Slavoj Žižek, jeden z nejpronikavějších myslitelů současnosti, ve své knize demystifikuje utopické jádro kapitalistické ideologie, které zásadním způsobem určuje jak vlastní podobu samotné krize, tak naše vnímání jejích důsledků a způsob naší reakce na ně. Rozplétá husté předivo falešných iluzí a mýtů, které nám jsou vnucovány tak mocnou silou, že jsme ztratili schopnost je vnímat. „Kapitalismus se stal Reálnem našich životů“ – ovládl nás tak dokonale, že jej vnímáme jako něco natolik přirozeného a samozřejmého jako vzduch, který dýcháme.

Tato ideologická zaslepenost ovšem nepostihuje pouze pravicové liberály a „fundamentalistické“ konzervativce, je do značné míry vlastní i dnešní bezradné levici, která s liberalismem umírněnějšího ražení sdílí utopický sen o „humanizaci“ kapitalismu, sen o „kapitalismu s lidskou tváří“, který je asi tak reálný jako dnes již zapomenutý sen o „socialismu s lidskou tváří“.

Žižkova kniha, která si za své východisko bere současnou krizi, je trefnou diagnózou našeho nynějšího údělu. Objasňuje myšlenkové kořeny všech současných dominantních ideologických proudů a jejich variací – liberalismu, konzervativismu, socialismu, populismu, fundamentalismu, pravicového extremismu a ekologismu. Po zevrubné analýze současné situace si opětovně klade zásadní otázku: Socialismus selhal, kapitalismus krachuje. Co bude dále? Jeho radikálně formulovaná odpověď bude pro mnohé překvapivá, mnohé šokuje a pobouří; ty, kdož se nebojí myslet, bude inspirovat.
Nakladatelství Rybka Publisher, 2011, 248 stran

Ilona Švihlíková: Globalizace a krize

Kniha zkoumá vazby mezi procesem globalizace a stále častějšími krizemi vrcholícími současnou hospodářskou recesí. Jako zlom představuje 70. léta 20. století a následné tažení neoliberalismu. Analyzovány jsou hluboké změny ve světové ekonomice: nadvláda finančního sektoru, moc nadnárodních firem, nové podoby spekulace či vzestup skupiny BRIČ. Autorka vychází ze systémové teorie a modelu tzv. Kondratěvových vln, s jejichž pomocí načrtává i několik různých scénářů možného budoucího vývoje.
Nakladatelství Grimmus, 2011, 296 stran

Peter Dinuš: Vyrovnávanie sa s minulosťou?

Téma vyrovnávanie sa s „komunistickou“ minulosťou je v súčasnom verejnom, politickom i akademickom priestore určite významná. V rozhodujúcej miere tu však absentuje fakt, ktorý pri posudzovaní predkladanej práce Silvia Miháliková definovala vetou „v súčasnosti sa takmer všade kriticky diskutuje o vlastnej minulosti...“.

O minulosti tzv. komunistického režimu sa u nás kriticky nediskutuje, táto minulosť sa paušálne odsudzuje. To je dôvod, prečo sa práca nezameriava na problematiku rôznych prístupov k štúdiu histórie ani na rozdielne interpretácie historických období. Nie je súčasťou takéhoto diskurzu. Jej obsahom je kriticko-analytické vymedzenie a zhodnotenie oficiálnej, legistatívne sankcionovanej podoby vyrovnávania sa s „komunistickou“ minulosťou.
Vydavateľstvo VEDA, 2011, 136 strán

* Prepis záznamu z prezentácie knihy Vyrovnávanie sa s minulosťou? na Klube Nového slova prinesieme v dohľadnej dobe. Videozáznam z prezentácie si možno pozrieť tu – 1 – 2 – 3 – 4:*

Foto: Emil Polák