Reklama
Reklama

Černobyľ, mýty a polopravdy

Rádioaktivita je zákerná, pretože je to neviditeľná smrť. A hrozí nám všetkým, kým tu budú atómové bomby a hlavne jadrové elektrárne.Nodnes si viacerí odborníci myslia, že najväčšia škoda, ktorou ľudia z Černobyľu po havárii atómky dodnes trpia naozaj masovo, bola chaotická evakuácia na úrovni najskôr ignorácie a vzápätí paniky. Oba extrémy vytvorili živnú pôdu černobyľskej lži.
Počet zobrazení: 10416
cernobyl.jpg

Rádioaktivita je zákerná, pretože je to neviditeľná smrť. A hrozí nám všetkým, kým tu budú atómové bomby a hlavne jadrové elektrárne. To si myslí väčšina z nás aj vďaka protijadrovým aktivistom a ich kampaniam. Ale ono je to ešte inak. Toto ohrozenie býva často účelovo zveličené. Svoj podiel na tom majú, žiaľ, aj spisovatelia.
 


Čísla, čo nesedia

Tento rok sme si pripomenuli 25. výročie černobyľskej havárie z apríla 1986. Všetci ju vnímame ako najväčšie ohrozenie nášho zdravia fatálnym zlyhaním jadrovej energetiky. V románe s názvom Mária z Černobyľu ruský autor uvádza až 130-tisíc obetí tejto havárie a 800-tisíc ľudí vraj dodnes trpí nevyliečiteľnými chorobami. Fakt je, že z oblasti okamžite evakuovali 116-tisíc obyvateľov a do 600-tisíc ľudí pracovalo na likvidácii havárie. Ale zamieňať evakuovaných za mŕtvych a záchranárov za nevyliečiteľne chorých?

Čím ďalej od miesta udalosti, tým väčšie oči. Preháňanie z neznalosti môžeme dokumentovať na oveľa slávnejšom autorovi. Paulo Coelho na strane 180 svojej inak ambicióznej knižky Čarodejnica z Portobella rozoberá práve Černobyľ. Tá téma nijako nesúvisí s priamym dejom a tak to môžeme chápať ako očarenie autora nad ohromujúcim rozsahom tragédie. Pritom správne uvádza len jej 30 oficiálnych obetí. Tam aj realita končí a pokračuje toto: „Tridsiati mŕtvi sa, podľa odborníka Johna Gofmansa, zmenili na 485 000 smrteľných prípadov rakoviny a rovnaký počet prípadov rakoviny, ktoré neskončili smrťou.“ Už len táto veta by stála za štúdiu o tom, ako vznikajú pod zámienkou odbornosti čisté mýty. Ako ten Gofmans na také presné číslo prišiel? Najmä ak sa nevolá Gofmans, ale jeho skutočné meno je Gofman. Ten spolu s Arthurom Tamplinom použil toto číslo, ale v celkom inej súvislosti! To keď v šesťdesiatych rokoch Ernest Sternglass vyhlásil, že jadrové skúšky spôsobili v predošlom desaťročí úmrtnosť 400 000 NE-narodených detí v USA. Gofman s Tamplinom to napadli, aby prišli s cifrou tisícnásobne menšou. Ale o niekoľko rokov už Gofman tvrdil, že Sternglass mal možno pravdu. No totálny guláš, ktorý hlavne s Černobyľom nesúvisí. Ale fantázia autora Coelhovej kapacity už je naštartovaná a tak sa dozvedáme, že černobyľské „nešťastie priamo zasiahlo deväť miliónov ľudí na celom svete, vrátane troch až štyroch miliónov detí“. Ten, kto je schopný v takomto prípade hádzať s miliónmi hore-dole, nemôže byť braný vážne. Vrcholom však je, keď Coelho cituje „bieloruské ministerstvo zdravotníctva“, že počet rakoviny štítnej žľazy sa „v období medzi rokmi 2005 a 2010 výrazne zvýši, a to v dôsledku rádioaktivity, ktorá ešte stále pôsobí“!!! Takúto predvídavosť nemal ani Jára Cimrman.  A hlavne - je to totálna hlúposť. Stovky štúdií v Hirošime museli opakovane priznať, že u tých, čo prežili výbuch prvých atómových bômb v dejinách ľudstva, sa behom nasledujúceho polstoročia prejavil pozoruhodne NÍZKY výskyt všetkých druhov rakoviny vrátane leukémie. V Černobyle to dopadlo podobne, žiadne masové ochorenia sa nekonali.

Románopiscovi Coelhovi to ešte nestačí: „...okrem deviatich miliónov ľudí priamo vystavených žiareniu, ďalších 65 miliónov bolo zasiahnutých prostredníctvom konzumácie kontaminovaných potravín po celom svete.“ Odhadnúť, že presne niečím postihnutých je 65, nie 56 miliónov ľudí dokáže len veštec alebo úplný hochštapler. A to Coelho ani netuší, že potraviny, ako si ešte povieme, sa bežne rádioaktivitou sterilizujú!

Na dokreslenie vierohodnosti celej tejto state uznávaného svetového autora hádam stačí na záver odcitovať, že vraj v pustej ukrajinskej stepi a bieloruských močiaroch po Černobyle „dve tisícky miest a dedín jednoducho zmizli z mapy“. To nebol problém, keď tam nikdy neboli.

Žiaľ, aj agentúra Reuters v roku 1995 vydala správu, že v Bielorusku je touto haváriou postihnutých až 800-tisíc detí. Ukrajinská agentúra UNIAR ohlásila v tom istom roku 3,2 milióna postihnutých a 125-tisíc mŕtvych obetí havárie. Aj úrad OSN pre koordináciu humanitárnej pomoci ešte v roku 2000 tvrdil, že havária spôsobila až 11 000 prípadov rakoviny štítnej žľazy. Nič z toho nebola pravda, naopak, začalo sa hovoriť o veľkej černobyľskej lži. A tá lož neboli náhoda.


Skutočnosť je iná

Hneď po havárii bolo na podozrenie z akútneho ožiarenia sledovaných 237 osôb, len u 134 sa aj preukázalo.

Z 13-tich pacientov ožiarených smrteľnými dávkami 5,6 až 13 Gray sa transplantáciou kostnej drene podarilo zachrániť dvoch. Ostatní (hlavne operátori a požiarnici, ale aj rybári, čo sa v noci od rieky pozerali na ohromný výbuch) zomreli na popáleniny, pľúcne komplikácie a zlyhanie imunity. Do dvoch mesiacov od havárie zomrelo v skutočnosti len 30 ľudí, z toho 28 na ožiarenie. Naopak, prežil hlavný vinník nevydareného černobyľského experimentu, inžinier Ďatlov. Pri výbuchu ho zasiahla dávka 390 rem. Žil ešte deväť rokov, prežil aj súd a väzenie a nakoniec zomrel na infarkt.

Vie sa aj to, že tí ožiarení, čo prežili, splodili v najbližších rokoch štrnásť zdravých potomkov. Ale v Černobyle bolo a stále je takých paradoxov viac. 


Paradoxy zakázanej zóny


Igora Kostina poslali ako fotografa, aby urobil z helikoptéry prvé zábery elektrárne po katastrofe. Zasiahla ho pri tom hneď polovica smrteľnej dávky - bez následkov.

Asi tritisíc vojakov fungovalo ako bio-roboti v prvej línii. Povedali im, že v blízkosti reaktora môžu byť len 90 sekúnd. Ale ich akciu snímal kameraman, ktorému to nepovedali a tak tam točil, až kým sa mu neminul film... A prežil.

Do černobyľskej zakázanej zóny vypustili pred rokmi stádo vzácneho koňa Przewalského. Doteraz si tam žijú spokojne, hoci žerú trávu s vysokým obsahom rádioaktivity.

V zakázanej zóne žije pokusne aj býk a tri kravy. Nazvali ich poeticky Uran, Alfa, Beta a Gamma. Hoci sa pasú na lúkach s takmer tridsaťnásobne vyššou hladinou rádioaktivity, neboli u nich zistené žiadne následky.

Potvrdzujú to aj pozorovania z ruského Čeľabinska, kde v roku 1957 vybuchol nahromadený vysokorádioaktívny odpad vypustený z miestneho reaktora. Napriek varovaniam do zakázanej zóny aj naďalej chodili niektorí miestni sedliaci pásť kravy. A ešte aj 33 rokov po incidente bez zjavných následkov.

Ani niekoľko desiatok rokov po černobyľskej havárii sa nenašli žiadni mutanti dokonca ani u druhov, napríklad odchytených hlodavcov, kde sa vyskytujú bežne aj bez žiarenia.


Tak aké následky?


K masívnemu ožiareniu veľkého územia Európy došlo bez akýchkoľvek pochýb. Štyri roky po Černobyle obsahovali huby v pohorí Koraple pri Štajerskom Hradci až 1 000 Bq na kilo čerstvej hmoty. S výnimkou bedle jedlej, ktorá z neznámych dôvodov rádioaktivitu z pôdy neťahá.

Ale jediným skutočne masovým následkom Černobyľu bol rok po havárii pokles plodnosti kráv na polovicu. A v celej východnej Európe stúpla úmrtnosť novonarodených detí. Lenže o dva roky už bolo zase všetko v normále. Vysvetlenie? Živočíšne druhy majú dlhodobú skúsenosť s prirodzenou rádioaktivitou v prostredí a tak si za stovky tisíc rokov vytvorili účinné obranné mechanizmy. Jedným z nich je teratogénna poistka na úrovni vyvíjajúceho sa embrya. Príroda vpustí do života len odolnejšie jedince, nepoškodené žiarením, a tak vzniká rádiorezistencia prenášaná darwinovským výberom na potomstvo.

Dnes si viacerí odborníci myslia, že najväčšia škoda, ktorou ľudia z Černobyľu dodnes trpia naozaj masovo, bola chaotická evakuácia na úrovni najskôr ignorácie a vzápätí paniky. Oba extrémy vytvorili živnú pôdu černobyľskej lži.


Čo spôsobilo haváriu


Základom tzv. černobyľskej lži je tvrdenie, že zlyhala zmätočná ruská technika. Hoci práve Rusi sa v narábaní s rádioaktívnymi zariadeniami veľmi nevyznamenali (pozri príklad havárie ich prvej jadrovej ponorky), v tomto prípade zlyhal vedúci zmeny, ktorý nariadil vypnúť všetky bezpečnostné okruhy. V tú noc bol totiž naplánovaný experiment s reaktorom. A nezvládnutie toho experimentu viedlo k tragickej havárii.

Všimnime si, že najhrozivejšie správy o následkoch havárie v Černobyle sa objavili v západnej tlači až po roku 1989. Vysvetlenie je prosté. Ak by sa dokázalo, že reaktory ruského typu sú nebezpečné, muselo by dôjsť k ich výmene za omnoho drahšiu západnú technológiu. A tu už hovoríme o stovkách miliárd korún veľmi spoľahlivého biznisu na vládnej úrovni. Preto sa Česi bránia rakúskej škandalizácii ich jadrových elektrární. Veď, ak by pripustili pochybnosti o tom, ako sú postavené, museli by zaplatiť jeden a pol násobok dovtedy investovaných peňazí za novú technológiu. A to nepočítame náklady na likvidáciu predošlej, úplne novej technológie. A pritom aj tá západná zlyháva. Lenže o tom sa bežne nehovorí.

U Rakúšanov hystéria okolo atómovej energie spôsobila, že si vlastnú jadrovú elektráreň odstavili ešte skôr, než ju spustili. Taliani zakázali jadrovú energetiku na svojom území práve v reakcii na Černobyľ. Nemci jadrovú energetiku odobrili, ale pod vplyvom havárie japonskej jadrovej elektrárne Fukušima a hlavne fám o rádioaktívnom oblaku, ktorý k nám putuje z Japonska, prešli do opačného extrému. To nie je racionálne uvažovanie. To je politika - a kšeft! Aj preto sa už oplatí poslať zopár grínpísákov poskakovať pred bránami vyhliadnutej obete. Mimochodom, ak to aktivisti Greenpeace myslia vážne s ochranou ľudstva pred nadmernými dávkami žiarenia, mali by jadrové elektrárne skôr chrániť než na ne útočiť! Oveľa viac žiarenia sa totiž dostáva do ovzdušia klasickými elektrárňami, ktoré spaľujú uhlie, a tým uvoľňujú do ovzdušia tony rádioaktívneho popola. Napríklad lignit pre grécke elektrárne je zvlášť bohatý na rádionuklidy ako 238U, 226Ra, 210Pb, 232Th a 40K. Elektráreň Megalopolis vypustí 2,5 megatony a elektráreň Ptolemais až 8 megaton takéhoto popola ročne.

Proti tomu Greenpeace neprotestuje.


Jaslovské Bohunice ako nácvik na Černobyľ


Nie je všeobecne známe, že máme jeden nevďačný svetový primát. Prvá vážna havária na svete v jadrovej elektrárni s následkom straty na ľudských životoch sa stala v Jaslovských Bohuniciach v januári roku 1976. Až o tri roky neskôr (marec 1979) došlo k prvej svetoznámej havárii tohto druhu v Three Mile Island (Pennsylvánia, USA) a o ďalších sedem rokov neskôr (apríl 1986) nasledovala doteraz najhoršia havária spôsobená kolapsom jadrovej elektrárne v Černobyle na Ukrajine.


Čo sa stalo


V Jaslovských Bohuniciach vznikli problémy pri pokusného reaktora A1 s výkonom 100 MW a unikátnym systémom navážania paliva za plnej prevádzky, prvom v krajinách vtedajšieho komunistického bloku. K prvej vážnej nehode došlo 5. januára 1976, keď pri výmene jedného z palivových článkov zlyhal blokovací mechanizmus. Čerstvý palivový komplet bol vymrštený do reaktorovej sály a následný únik CO2 spôsobil smrť dvoch pracovníkov. Situáciu zachránili dvaja členovia obsluhy, keď technologický kanál utesnili zavážacím strojom. Milan Antolík a Viliam Pačes dostali nedávno od prezidenta Gašparoviča vyznamenanie Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy. Následky havárie sa podarilo odstrániť.

Druhá vážna havária dňa 22. februára 1977 však už znamenala koniec nevydareného pokusu skonštruovať reaktor vlastnej výroby. Opäť zlyhala výmena paliva. Rádioaktivita prenikla do celého primárneho a cez netesniace parogenerátory aj do sekundárneho okruhu.

Po zvážení všetkých následkov bolo rozhodnuté ukončiť tento experiment, pretože rozsah poškodenia bol na rekonštrukciu priveľký a princíp tohto typu reaktora prekonaný.


Vplyv na životné prostredie


Hygienická služba vykonávala kontroly v okolí Jaslovských Bohuníc priebežne už od roku 1965, pričom obsah stroncia 90Sr v kravskom mlieku bol pred spustením A1 paradoxne sedem krát vyšší a od začiatku prevádzky jadrovej elektrárne si udržiaval stabilne nízku hladinu. Obdobné to bolo s obsahom stroncia 90Sr a cézia 137Cs v pšenici, lucerne aj pôde. To sa dá vysvetliť zákazom jadrových testov v ovzduší, ktoré predtým ovplyvňovali radiačnú situáciu nad naším územím.

Až do novembra 1989 nemala široká verejnosť k výsledkom meraní prístup. Preto bolo Ministerstvom životného prostredia SR od roku 1990 iniciovaných hneď niekoľko štúdií. Trinásť rokov po odstavení reaktora A1 bolo v blízkej riečke vtekajúcej do Dunaja, hlavného zdroja pitnej vody v strednej Európe, zistené 20-násobné prekročenie prípustnej hladiny radiácie. Najrozsiahlejší a najpodrobnejší výskum kontaminovaných plôch iniciovala IAEA (International Atomic Energy Agency) v spolupráci s VÚJE (Výskumný ústav jadrových elektrární), vďaka čomu sa podarilo zmapovať 19 km dlhý úsek kanálov a riečnych tokov, ktorými pretekala voda z elektrárne. Táto štúdia potvrdila, že po haváriách v rokoch 1976 a 1977, ale najmä pri manipulácii a skladovaní kvapalných rádioaktívnych odpadov, ako aj vypúšťaní odpadovej vody elektrárne, bolo kontaminovaných viac ako 67 000 m2pôdy dávkou vyššou ako 1 kBq/kg zeminy najmä na brehoch týchto tokov.

Najvyššia bodová kontaminácia bola nájdená na svahoch odpadového kanála, pravdepodobne po mechanickom čistení dna po záplavách v roku 1980. Počas nich voda vnikla aj do priestorov, kde bol uskladnený rádioaktívny odpad z odstaveného reaktoru A1, a vyplavila ho do kanála.

Ako vedecký pracovník Ústavu bunkovej biológie PrF UK som bol pri tom, keď sme spolu s kolegom z Katedry botaniky za účasti rakúskych kolegov z Institute of Tumor Biology Viedenskej univerzity na tieto kontaminované miesta zamerali naše testy. Výskum trval od roku 1994 až do roku 2004 a predbežné výsledky boli publikované už v roku 1996. Záverečná správa publikovaná začiatkom roku 2007 v Journal of Environmental Radioactivity konštatuje, že napriek zjavne zvýšenej rádioaktivite k žiadnemu negatívnemu vplyvu na flóru okolia Jaslovských Bohuníc nedošlo. Tým sme potvrdili aj predošlú dlhodobú štúdiu výskytu rakoviny u ľudí v Trnavskom kraji v rokoch 1980 až 1990, ktorá nepreukázala žiadne zvýšenie ani urýchlenie priebehu týchto ochorení.


Hirošima - hádam konečne nespochybniteľný príklad


Základný predpoklad ožiarenie - ohrozenie - poškodenie zdravia som uznával vždy. Preto ma prekvapilo, že sme na to nenašli žiadny dôkaz po haváriách v Jaslovských Bohuniciach. Odborné vysvetlenie znie, že vzorky pôdy obsahujú pomerne vysokú rádioaktivitu (Bq), ale už nie vyžarovanie (Gy). Potom som s prekvapením zistil, že podobný ne-efekt žiarenia na vznik rakoviny či leukémie sa nepotvrdil ani v Černobyle. Ale ešte väčšie prekvapenie ma čakalo pri materiáloch zahŕňajúci stovky prác o obetiach prvých atómových útokov v dejinách ľudstva. U nich sa v priebehu nasledujúceho polstoročia prejavil pozoruhodne nízky výskyt všetkých druhov rakoviny vrátane leukémie. Žili tiež pozoruhodne dlho. Odborný záver stoviek vedeckých štúdií znie: „Tieto štúdie opätovne potvrdzujú, že pokiaľ nedôjde k letálnej a akútne exponovanej dávke žiarenia 7,0 až 8,0 Gy, obete dokážu prežívať pomerne dlhé obdobie a to aj za latentnej prítomnosti chromozomálnych aberácií v periférnych lymfocytoch, respektíve v kostnej dreni.“

Čiže len dodajme - áno, rádioaktivita nepochybne zabíja, ale vďaka schopnosti nášho tela degradovať rádioaktivitu veľmi rýchlo v priebehu hodín a dní nezanecháva také následky, ako sme predpokladali a už vôbec nie v následných generáciách. Žiadny prenos takéhoto poškodenia v populácii sa nepotvrdil. Veď po druhej svetovej vojne Japonci, naopak, zaznamenali rekordný nárast priemerného veku dožitia z 51 rokov (podľa Štatistickej ročenky Ligy národov z roku 1939) na až takmer dvojnásobok v súčasnosti (muži 83,67 a ženy 90,34 rokov). Sú jednoznačne najdlhšie žijúcimi ľuďmi na zemi. To by bolo v prípade enormného nárastu leukémie a iných žiareniu pripísaných chorôb nemožné.


Šokujúce príklady rádiorezistencie


V Hirošime výbuch atómovej bomby prežilo bez ujmy aj sedem stromov druhu Gingko biloba. Najbližší bol len 1 100 metrov od epicentra. Ale takých šampiónov prežitia vysokých dávok rádioaktivity je viac. Patria sem niektoré druhy hmyzu, z húb je to bedľa jedlá. V Hanfordskej nukleárnej rezervácii rastie polopúštny druh rastliny, ktorý z podzemných vôd nasáva okrem vlahy aj vysoké dávky rádioaktivity. A vôbec jej to nevadí! Ale vrcholom je mikrób Deinococcus radiodurans. Keďže na zemeguli je medzi druhmi tlačenica a v nej sa ťažko žije malému organizmu, ktorého môže zhltnúť toľko veľkých, schoval sa tam, kde je sám - najradšej do blízkosti reaktorov! Tisícnásobne väčšia schopnosť obrany vlastnej DNA dáva mikróbu Deinococcus možnosť prežiť dávky rádioaktivity, mierne povedané, nezlučiteľné so životom.


Neviditeľná smrť a radónové kúpele


Černobyľ a Hirošima sú pre našinca skôr exotické príklady. Omnoho bezprostrednejšie sa nás dotýka napríklad radón v stavbách našich príbytkov. Ten tvorí až 49 % registrovaného žiarenia. Temný pozdrav po černobyľskej katastrofe a všetkých doterajších jadrových pokusoch len 0,3 %. A pritom výbuch reaktora uprostred ukrajinskej stepi rozmetal desať krát viac rádioaktívneho materiálu ako po hirošimskej bombe.

Pri radóne hneď narazíme na paradox. Oficiálna americká agentúra životného prostredia US-EPA tvrdí, že akýkoľvek kontakt s radónom je smrteľne nebezpečný a následkom chronickej expozície môže byť až rakovina. A naproti tomu tu už desiatky rokov fungujú jáchymovské kúpele, kde úspešne liečia chronické zápaly a reumatizmus radónovou vodou ťaženou z bývalých uránových baní. Kúra trvá minimálne 18 dní s dennými kúpeľmi v radónovej vode teplej viac ako 35 oC. Podľa štúdie z roku 2005 ide o vhodné liečenie, ale s obmedzením pre tehotné ženy, alergikov a ľudí po inej rádioaktívnej terapii. A ani to nie je všetko.


Samé paradoxy


Mohli by ste namietnuť, že v tých kúpeľoch predsa nie sme celý život. Nebezpečná by teda mohla byť chronická expozícia. Lenže existuje hypotéza, podľa ktorej práve ľudia žijúci v oblastiach s mierne zvýšenou rádioaktivitou sa môžu dožívať dokonca vyššieho veku. Za to by mal byť zodpovedný obranný mechanizmus našich buniek - DNA reparácia. Malé dávky pôsobia ako štuchanec pod rebro prispatým robotníkom opravných čiat bunky. Nečakaný impulz vybudí ich aktivitu, takže opravia aj to, čo by si inak nevšimli. Reparačnými enzýmami vystrihnú poškodené a zvaria späť nové kusy koľajníc DNA, aby rýchlik bunkového delenia prešiel bez vykoľajenia. Príkladom môže byť iránska provincia Ramzar, kde je až stonásobne vyššie prirodzené rádioaktívne žiarenie, než je celosvetový priemer a predsa tam nebola pozorovaná ani vyššia úmrtnosť a ani zvýšený výskyt detí s vrodenými defektmi.

Bežná dávka žiarenia, ktorej je vystavený každý človek, je 2 mGy na rok. Vo vysokých horách Kavkazu, v blízkosti Pamíru, je tá dávka desaťnásobne vyššia. A miestni ľudia sú známi svojou dlhovekosťou. Hovorí sa tomu „stimulačný účinok žiarenia“ alebo učene „hormesis“. Najjednoduchšie tento efekt vysvetľuje Kurt Williamsen v knihe Underexposed: What If Radiation Is Actualy Good for You?, keď to prirovnáva k alkoholu. V malej dávke prospieva, vo veľkej škodí.


Ideálne je byť ožiarený?


Mimochodom, ľahké atmosférické ióny cítime ako osvieženie po daždi a prechode búrkového frontu. To trvá len chvíľu. Zato pri horských bystrinách, vodopádoch a fontánach sú prítomné stále. Je to vďaka tzv. Lénardovmu efektu, kedy sa vodné kvapky trieštia za vzniku ľahkých iónov H+ a OH - . A tak bolo v okolí Popradského potoka nameraných až 40 000 takýchto iónov na cm3. A tri metre od známej hudobnej fontány v Mariánskych Lázňach je stále vítaných 20 000 iónov na cm3. Podobný efekt majú aj stále padajúce kvapky v jaskyniach, čo je základom speleoterapie (až 30 000 iónov na cm3 ). A pretože je málo jaskýň vyhovujúcich ako prírodné liečebne, hľadajú sa cesty k umelej iónovej terapii. Takže dokonca aj povestné radónové domy, s priemerom 1 000 až 2 000 iónov na cm3 v nevetranej miestnosti, sa zdajú byť zdravšie než mesto (30 - 50 iónov) alebo vidiek (200 - 300 iónov) a sú blízke liečivým účinkom tatranských lesov (600 – 1 500 iónov).

S ohľadom na tieto fakty došiel Doc. Zdeněk Spurný, DrSc. (špecialista na dozimetriu ionizujúceho žiarenia a rádioekológiu) až tak ďaleko, že v článku v časopise Vesmír č. 5/1992 zvažuje, či by v tomto prípade aj blízkosť jadrových elektrární mohla mierne zvýšenou radiáciou pôsobiť na ľudské zdravie proti očakávaniam priaznivo. Ale, priznám sa, znie to už trochu príliš optimisticky.


Každý z nás je rádioaktívny!


Žijeme v prostredí permanentne „zamorenom“ rádioaktivitou. Čo keď je to ale tak, že namiesto toho, aby sme sa takejto expozícii vyhýbali, čoskoro ju budeme naopak vyhľadávať? Pre naše zdravie. Veď na hospodárske účely ju využívame už dávno.

V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa robili cielené pokusy na výťažnosť poľnohospodárskych plodín vďaka žiareniu. Ožiarenie semien kukurice, žita a pohánky pri experimentoch v komunistickom Rusku zvýšilo ich výnosy o 10 až 12 %. Šľachtitelia vo vtedajšom Československu dokázali ožarovaním zvýšiť úrodu obilnín až o 14 - 47 % a navyše získali aj lepšiu odolnosť nových odrôd proti chorobám. Na šľachtenie nových mutantov, vyznačujúcich sa steblom kratším o 15 až 20 cm, sa používal napríklad kobalt 60Co. Tieto pokusy sa stali základom štandardnej šľachtiteľskej metódy v takom rozsahu, že v auguste roku 2008 sa vo Viedni uskutočnila celosvetová konferencia organizovaná FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) a IAEA (Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu) na tému International Symposium on Induced Mutations in Plants. No a v rámci nej odznela aj správa o vytvorení nového klonu banánov ožiarením.

V Gruzínsku skúšali ožarovaním „zušľachtiť“ dokonca aj ich svetoznáme brandy. Pri určitých dávkach gamma žiarenia je totiž možný efekt akoby predčasného zrenia tohto ušľachtilého nápoja.


Áno, asi aj vy


Takmer úplne neznámou kapitolou je priemyselná sterilizácia a konzervácia potravín rádioaktívnymi žiaričmi. Po prvý krát bola vyskúšaná už v roku 1959 v ZSSR. Ale už v roku 1943 na slávnom Massachussetskom technickom inštitúte skúmali možnosti konzervácie potravín pre spojenecké armády. Veľmi zaujímavý je nápad sterilizovať takto jedlo pre pacientov, ktorí musia po operácii žiť nejaký časť v prísne sterilnom prostredí. Radiačná sterilizácia je totiž spoľahlivejšia než tepelná (veď ide o dávky rádovo nad 20 kGy), ale aj šetrnejšia napríklad k obsahu vitamínov.

Využitie tejto metódy je dnes doslova masové. V New England Journal of Medicine boli nedávno publikované práce opakovane potvrdzujúce neškodnosť tejto netradičnej technológie. Podľa IAEA je „ožarovanie potravín preskúmané dôkladnejšie než akákoľvek iná metóda ochrany potravín“ Aj preto je v USA, kde na skúmanie neškodlivosti tejto metódy vydali 50 miliónov dolárov, povolené ožarovanie suroviny pre hamburgery. Rovnako sa ošetruje aj ovocie, zemiakové lupienky alebo zemiaky proti klíčeniu. Mäso sa ožaruje proti parazitom. Pri dovoze niekoľko tisíc ton exotických potravín z Thajska v roku 1991 vyžadovali krajiny dovozu (Belgicko, Francúzsko a Holandsko), aby okrem zmrazenia pri transporte boli ešte aj ožarované proti patogénnym mikroorganizmom. Podľa IAEA bolo už v roku 1989 v 35 štátoch sveta zavedené ožarovanie 30 druhov potravín. Je preto možné, že ste takto ošetrené potraviny jedli už aj vy.

Ak toto všetko vieme, ľahšie pochopíme, akých bludov sa dopúšťa už v úvode spomínaný Paulo Coelho, keď napíše, že po Černobyle „65 miliónov ľudí bolo zasiahnutých prostredníctvom konzumácie kontaminovaných potravín po celom svete“. Ako asi tie potraviny mali byť kontaminované? No naozaj ako? Predstavuje si to asi tak, že do párkov naskákala rádioaktivita? Alebo, že „napadla“ kdesi akési riadky zeleniny? U nás sa totiž ústne traduje, že poľské jahody po černobyľskej tragédii nápadne zlacneli práve pre vysoký obsah žiarenia. Ale veď pri cielenej sterilizácii potravín ide o obrovské dávky (tisíce Gy v porovnaní s 7,0 až 8,0 Gy smrteľnej dávky pre človeka), ktoré po výbuchu černobyľského reaktora nemohli preniknúť ďalej ako pár sto metrov od reaktora, inak by bolo celé blízke mesto Pripjať premenilo na skutočný masový hrob. Najvyššie dávky boli vo veľkom namerané v okolí mesta Gomeľ a to u detí v priemere 1,1 Gy. Tu zároveň musím upozorniť na zvýšený výskyt rakoviny štítnej žľazy u detí. Autor V. Klener v populárno-vedeckom časopise Vesmír č.4/2001 píše: „Nádory štítné žlázy u dětí se vyznačují spíše agresivním růstem, jejich prognóza je však překvapivě dobrá, až na výjimky se podařilo děti zachránit.“ Ani tento optimistický záver však nemení fakt, že určitá skupina detí (išlo v najvyššom období roku 1995 o 12 prípadov na 100 000 detí, dokopy takmer 140 prípadov) a jej rodičia prežili peklo, ktoré sa nemalo v žiadnom prípade stať.

Na druhej strane pravda nikdy nie je taká zlá ako strach vyvolávaný takýmito mýtami a polopravdami. A tých je okolo rádioaktivity akosi priveľa.

(Viac na tú tému autor napísal v románe Rádioaktívni - interaktívny román, ktorý vychádzal na pokračovanie: http://www.sme.sk/tema/radioaktivni--interaktivny-roman/)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#4
(neuvedené)
04. august 2011, 09:55
gusto murin v sebe nezaprie byvaleho prozaika a dnesneho propagatora bulvarnych tem a z toho vyplyvajuce sklony k dramatizacii, k lacnemu pointovaniu a podobne. na temu cernobyl by sa hodila skor objektivna odborna analyza od niekoho, kto v oblasti jadrovej energetiky pracuje. havarie boli aj vo francuzku, aj v amerike a to velmi vazne. nie je vobec jednoduche mat na zahrade desatmetrovu vrtulu a vyrabat si elektrinu ekologickym sposobom...
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
04. august 2011, 10:25
tema atomovych alektrarni je velmi vdacna tema, ku ktorej citi potrebu sa vyjadrovat kazdy. najma ti, ktori tomu rozumeju najmenej, ale citia potrebu mesiassky zachranit cely svet. som rad, ze tu je takyto clanok, ktory sa na vec civilneho vyuzitia jadrovej energie pozera vecne a triezvo. lebo aj tato tema je vdacnym predmetom roznych konspiracii a zarucene pravdivych informacii. ja osobne poznam (nielen na tuto temu) kopec roznych spamov, ktore si ludia posielaju kade-tade, ako su clanky z roznych webov a servrov, ktore nasledne len robia hysteriu. dnesne bloky su uz o niecom ako stare cernobylske a ano, je pravda, ze soudruzi udelali chybu a vypli myslim ze vsetky bezpecnostne systemy a potom, ako sa im dramaticky v priebehu sekund rozkolisal vykon reaktora tak nevedeli regulovat stiepnu reakciu a reaktor sa spraval ako papinak v rukach neskusenej gazdinky.
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. august 2011, 13:11
nenapíšu komplexnejšie štúdie, články aj pre verejnosť, aj s neznámymi otázkami, aby obmedzili ľudskú fantáziu. Veľmi dobre vedia, ako horlivo sa diskutuje o jadrovej energetike, ale poriadny článok k tomu vyjde málokedy. Aj to skôr len v tom koridore, ktorý si objedná redakcia, a ktorý zastávajú určité kapitálové kruhy. Takže počin Gustáva Murína treba hodnotiť kladne. Prvýkrát sa napr. dozvedám, že bedľa jedlá neťahá rádioaktivitu z pôdy. Ja rád zbieram huby, aj bedle, takže pre mňa je to užitočná informácia, že aj v prípade rádiaktívneho spádu je bedľa pomerne bezpečná. Prečo takéto informácie neposkytujú verejnosti v súvislosti s rádioaktivitou, aby obmedzili špekulácie?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. august 2011, 16:47
teda "jednokto", rozumieme si. Ani ja si nemyslím, že zlikvidovaním jadrových elektrární "zachránime svet". Sviečkou si televízor nepozrieme, i keby to niektoré blondýny veľmi chceli. Niektoré technológie sú síce nebezpečné, ale ak si to vie ľudstvo zorganizovať premyslene, neškodia. Lenže, sú aj iné škodlivejšie technológie a nikomu to nevadí.A škodlivé výfukové plyny zo spaľovacích motorov na naftu a benzín chŕlia zlý vzduch už aspoň 120 rokov. Vieme si predstaviť, čo to urobí s človekom v uzatvorenej garáži, ak si nechá bežať motor auta povedzme tridsať minút?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
04. august 2011, 18:16
lebo pre nase vysoko slobodne a demokraticke media nie je zaujimave, ze nieco funguje tak ako ma a ze je to dobre. pre media a medialnych pisalkov je zaujimave to, ze nieco nefunguje, ze to spadne, ze sa to vybuchne, ze sa to pokazi alebo ze to niekto ukradne. gusto murin je biochemik, ok, dnes ho biochemia asi uz nebavi, zacal sa zaoberat mafianmi a najnovsie tusim jadrovou energetikou. samozrejme, v dnesnej medialnej mizerii je uplne normalne, ze su ludia co pisu o veciach, s ktorymi sa nikde osobne nestretli, o ktorej nemaju ani sajnu - preco by nie aj jadrovou energetikou...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
05. august 2011, 22:25
a vieme preco je environmentalizmus taky lakavy pre laviciarov?
Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
06. august 2011, 18:44
Ešte autor nech odporučí dovolenku v Černobyli... a liečebnú kúru. Članok bez literárnych odkazov je iba bulvár. Plno tendenčných "overených informácií".
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
07. august 2011, 22:56
Niektoré noviny si počínajú šikovnejšie: na konci článkov odporúčajú = "Upozornite na článok priateľov a známych". Nemyslíte, že je dobrý spôsob propagácie aj Vašej práce?
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
09. august 2011, 18:03
Vážený diskutér, stáva sa, že niekto chce diskutovať, aj keď nemá o čom. Tak si treba pozrieť podklady a hneď by Vás vyviedli z omylu: Nikdy som nebol bochemik, ale rastlinný cytológ a s rádioaktivitou sme robili testy, ktrých výsledky vyšli v prestížnom zahraničnom vedeckom časopise a neskôr dokonca v kapitole monografie publikovanej v New Yorku. Preto viem o rádioaktivite a jej vplyve na živé organizmy a dostal som sa aj k údajom o Černobyľe a to z odbornej literatúry. Tiež nie je pravda, že by som písal len o mafii. Minulý rok vyšla kniha prábehov "Návrat do Budúcnosti". Skúste sa na budúce viac informovať o tom, čo chcete posudzovať. Už sa teším!
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
11. august 2011, 02:14
Je to vynikajúci a skutočne fundovaný článok, ktorý sa nehodí bulvárnym médiám strašiacim roky atómovou energiou...Má jedinú chybu: že neprišiel skôr a že nebol uverejnený vo všetkých denníkoch, ktoré kedy vychádzali.Len máličko by som doplnil, že strašenie Černobyľom bolo nepatričné aj preto, lebo černobyľská elektráreň bola úplne inej konštrukcie (zjednodušene povedané postavená, poskladaná namieste) ako ostatné sovietske elektrárne typu VVER s priemyselne vyrobenými reaktormi..Konečne niekto napísal odpoveď na všetky tie nezmysly, ktoré sa dvadsať rokov po nešťastnej havárii stále viac a viac šíria svetom.A ktoré mnohí ľudia žerú bez toho, aby sa zamysleli čo i len nad ich elementárnou alogickosťou... A ešte jedna poznámka: po tom ako som prešiel niekedy v sedemdesiatych-osemdesiatych rokoch asi osem alebo desať sovietskych atómových elektrární a už laickým pohľadom videl tam ten neporiadok a šlendrián, musel som sa diviť, že odvtedy v takýchto špecifických sovietskych podmienkach, málo pravdepodobných na západ od ZSSR, sa také nešťastie ako v Černobyle nestalo vo viacerých a častejšie...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
13. august 2011, 10:17
ze nie ste biochemik ale rastlinny cytolog sa hlboko ospravedlnujem - su to dva velmi velmi vzdialene odbory :o) ... len nechapem, preco potom pisete o ucinkoch radioaktivity na ludsky organizmus, lebo na to by ste musel byt biochemik - aj ked tvrdite, ze nim nie ste, pan Murin - vam to ochotne budem tolerovat... jadrova fyzika, jadrova energetika je vsak trochu ina kava, ku ktorej by ste sa nemali vzhladom na svoju celkom inu odbornost vyjadrovat - tam uz nestaci si nagooglovat dobove ruske jadrove reaktory typu VVER a ich nedostatky. alebo ano a tym istym postupom si mozte nagooglovat nedostatky Stevensovho parneho stroja a pisat o zmatocnej anglickej technike...
Obrázok používateľa Anonymný
(neuvedené)
15. apríl 2012, 16:38
Prečo sa tu hovorí o Vodo-vodnom energetickom reaktore, keď ten s Černobyľom nemá nič spoločné? veď v zariadení na výrobu elektrickej energie Černobyľ bol použitý reaktor typu RBMK 1000 (reaktor boľšoj mocnosti kanalnyj), ktorý mimochodom donedávna ako pýcha ZSSR fungoval v Litevskej Ignaline ako najvýkonneší reaktor na svete.(mimochodom Ignalinská elektráreň prevádzkovala dva reaktory RBMK 1500 bez publikovaných nehôd.)
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama