Sochy sa pohli!

"Sochy zahaľované, presúvané, upravované a rozbíjané," dal do podtitulku svojho článku autor. Svätopluk na Hrade mal šťastie, že nebol odsunutý, iba upravený takmer na "stredovekého fašistu". Najnovšie si demokratickí developeri nerobili nijaký problém už s treťou sochou Jozefa Jankoviča. A spochybnené, odstránené či len presunuté sochy ľavičiarov vyvolávajú k životu sochy pravičiarov...
Počet zobrazení: 2269
Novomesky.jpg

„Nikto nepochybuje o Novomeského poézii. Celkom iste bol aj osobne príťažlivý, s nepopierateľnou charizmou. No v osudovej chvíli, ktorá nás pripravila o dvadsať rokov života, nevedel prekročiť vlastný (presnejšie) Husákov tieň.“

A Kornel Földvári dodal, že ľavičiari, napríklad v Španielsku, v čase občianskej vojny, používali rovnako kruté metódy, ako fašisti. Za zbabelosť a opustenie frontovej línie vraj tiež strieľali, takže čo? Vsjo ravno, pre K. Földváriho.
 


Svätopluk, Jankovič, Husák...

Svätopluk na Hrade mal šťastie, že nebol odsunutý, iba upravený (aj hlasom Földváriho), takmer na „stredovekého fašistu“. Najnovšie si demokratickí developeri nerobili nijaký problém už s treťou sochou Jozefa Jankoviča (tentoraz v Ružinove), prečo by mu ju mali presúvať ako komunisti (z Bystrice do Kališťa)? Boli by to zvýšené náklady! Jednoducho ju zbíjačkami rozdrvili na užitočnú betónovú sutinu, použiteľnú do demokratického betónu...

Skrátka - ľudia, vrátane miestnych poslancov, nevedia v tomto pravicovom ťažení proti sochám, čo je vľavo a čo vpravo, kto si sochu zaslúži a kto nie. Spochybnené, odstránené či len presunuté sochy ľavičiarov (K. Gottwald, F. Zupka, L. Novomeský, A. Bagar) vyvolávajú k životu sochy pravičiarov. (J. Eesterházy Košiciach už stojí odhalený, zahalený čaká Ferdinand Ďurčanský v Rajci...)

A najhustejší a najdlhší tieň už vyše dve desaťročia vrhá na našu demokratickú prítomnosť nie Gottwald, ani Novotný, ba ani „cool v plotě“ Miloš Jakeš, ale Gustáv Husák. Na predĺženie jeho tieňa dodal najnovšiu čiernu farbu aj Kornel Földvári, a tak Husákov tieň prekryl a odsunul aj pamätnú tabuľu, ktorú mu chceli dejín, antifašista Gustáv Husák, ktorý povstal proti vlastnému štátu odhaliť v jeho rodnej Dúbravke. Husák nesmie mať ani len pamätnú tabuľu v rodnej obci. Taký tieň vrhol na našu novú, už dvadsať rokov hranú demokraciu...

Je to pekná irónia, (reprezentovanému aj Ďurčanským), Husák - spoluautor nariadenia SNR č. 33/1944 podľa ktorého mali súdiť zradcov a kolaborantov s fašistickým režimom (aj Ďurčanského, aj Esterházyho), Husák, ktorý v roku 1947 urobil na Slovensku malý ľavicový prevrat a zrovnal krok s ľavicovou Prahou, je zrazu rovnako nežiaduci ako Ďurčanský.

A treba povedať, že sa tak nestalo po prvý raz, veď v päťdesiatom roku sa aj on ocitol v Leopoldove, vtedy ako „buržoázny nacionalista“... Áno, to bolo v čase, keď sa mladý Földvári ocitol v jednotkách PTP ako „politicky nespoľahlivý“, keď ho vylúčili zo školy pre buržoázny pôvod. Nebol sám, boli ich, žiaľ, tisíce... Na druhej strane sa Földvári po odkrútení vojenčiny a neukončenej vysokej škole už roku 1956 stal redaktorom Kultúrneho života. Bol to jediný literárny týždenník na Slovensku. (Pomohol mu v tom vtedajší šéfredaktor L. Mňačko, ktorý - ako to už býva – niektorým dopomohol k miestu na slnku, viacerým k miestu na šibenici: Žingor a spol.).

Keď Földvári veselo písal do Kultúrneho života, Novomeský s Husákom a iní „buržoázni nacionalisti“ (I. Horváth, D. Okáli, L. Holdoš) sedeli v smútku vo väzení. Husák sa z neho dostal až po desiatich rokoch – v roku 1960. Horváth umrel hneď po prepustení. Husáka evidentne päťdesiate roky pripravili o 10 rokov života. Bol doslova za mrežami, na rozdiel od Földváriho, ktorý sa od roku 1970 ocitol len za dverami - Slovenskej literárnej agentúry, tiež jedinej na Slovensku. Ako jej redaktor, s právom na mzdu, dovolenku, aj tú zahraničnú... Pravdou je, že už nemohol publikovať, začal až v roku 1987 pod cudzím menom. Po roku 1989 sa mu dostalo plnej rehabilitácie: autorskej i kariérnej. Stal sa námestníkom ministra kultúry, potom dramaturgom Štúdia L plus S.


Persona non grata

Naproti tomu Gustáv Husák sa po roku 1989 stal personou non grata, a to aj napriek tomu, že ešte v roku 1987 sa vzdal funkcie generálneho tajomníka ÚV, v Novembri nedal strieľať do demonštrantov a 10. decembra vymenoval vládu národného porozumenia a vzápätí podal demisiu.

Skutočnosť, že Husák počas Nežnej dožíval v ústraní, že nebol opäť zatknutý a súdený, nedala spať Földváriho tútorovi Ladislavovi Mňačkovi. Husáka treba súdiť ako Tisa! Ozval sa tento permanentný prokurátor v Národnej obrode. Možno by sa Husák bol dožil osudu Viliama Žingora, keby nebol v roku 1991 umrel. Mňačko už možno mal pripravený ďalší obžalobný spis, veď na jeho prípravu mal dosť času: dvadsať rokov žil síce mimo, ale predsa len blízko Husákovej jurisdikcie: v Rakúsku. A tak antifašista Husák, ktorý povstal proti režimu Jozefa Tisa, len o vlások unikol prokurátorovi Mňačkovi, ktorý by ho bol tentoraz obvinil z čoho? Z proletárskeho internacionalizmu, ktorý Mňačko v päťdesiatych rokoch na Slovensku tak vehementne presadzoval?!

Za to neunikol Földvárimu, ktorý – keďže sa venuje predovšetkým karikatúre – má vyvinutý zmysel pre dvojfarebný svet: bielo-čierny. Možno by si mal Kornel Földvári predsa len rozmyslieť, či bude ľavičiarov stavať do najtemnejších odtieňov, lebo krajná pravica sa potom podaktorým javí vo veľmi peknom bielom svetle... Lenže syn zlatníka (Földvári), vidí svet asi predsa len trochu inak, ako syn krajčíra (Novomeský). Áno, spoza zlatníckeho pultu vyzerá svet celkom inak, ako spoza krajčírskeho...

Text vyšiel v Literárnom dvojtýždenníku č. 19 – 20/2011
Medzititulky Slovo

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Anonymný
#1
(neuvedené)
20. máj 2011, 14:53
Pekne ste to napisali. Pravdivo. Váľame sochy ako v starom Egypte. Skoda. Kazdy co sa zasluzil o samostatnost Slovenska si zasluzi sochu. Aj Husak. Aj Tiso. Aj Durcansky. A Svatopluk? Kto vobec dnes este polemizuje o jeho osoby. On by mal mat nie jednu sochu. On by mal byt v povedomi slovakov ako praotec cech.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
20. máj 2011, 15:18
Obrázok používateľa Anonymný
#3
(neuvedené)
20. máj 2011, 18:04
ako redaktor litfondu sa podielal na tom hlavnom - na pridelovani penazi pre rozne literarne a kulturne aktivity. to bol milionovy job, mat palec na peniazoch bolo rovnako klucove, ako robit riaditela ci sefredaktora vydavatelstva. kornel foldvari vzdy vedel odkial fuka vietor - a vie to aj dnes...
Obrázok používateľa d.culka@seznam.cz
#4
Dušan Culka
21. máj 2011, 19:09
že L. Novomeský bol prenasledovaný skoro vždy. To ale býva osud ľudí s "otvorenou hlavou". Keby naši predstavitelia aspoň niečo od neho boli prečítali, možno by tá ich hlúposť až tak nekvitla a možno by nebolo došlo ani k rozdeleniu Československa, čo na základe vývoja spoločnosti po r. 1989 možno jasne predpokladať demontáž Slovenska ako štátu. Rozdelením sme si vlastne sami podpílili konár, na ktorom sedíme a ktorý navidomoči odumiera. Pekné je práve Novomeského vyznanie z r. asi 1947: "V spoločnom štáte s Čechmi je Slovensko opäť celé od Devína po Sobrance. Slováci si ho spravujú a budujú v duchu najlepších slovenských sociálnych, demokratických a slovanských tradícií prostredníctvom svojich demokratických orgánov tak, aby už raz bolo úplne slovenské a pre všetkých Slovákov". Bohužiaľ, blcha, v tvare americkej CIA, pustená do kožucha hryzie tak, že ak Slovensko, ako také, vydrží ešte 10 rokov, bude veľmi dobre.
Obrázok používateľa Anonymný
#5
(neuvedené)
22. máj 2011, 22:40
Oneskorene, ale predsa. Od vtedy, čo výstredný umelec pán Kalmus natiahol na bustu Novomeského starý sveter a chvastal sa vo Východo Slovenskom Koridore, že túto bustu už pomaloval pri inej príležitosti aj na červeno,ubehlo už dostatok času, aby sme si priznali,že tento pán bol predsa len pohotovejší,ako všetci tí, čo okamžite nereágovali na takéto hanobenie básnika. Výtvarník Kalmus predviedol svoj "hrdinský" skutok už v čase výročia oslobodenia Košic, no naše média, od ktorých som očakával okamžitú reakciu,nenašli na svojich strankách zopar štvorcových centimetrov miesta, aby sa ozvali. Myslím tým predovšetkým Literarný týždenník, Bojovník, Kultúru, Slovenské národne noviny...ale aj Slovo. Jedine Pravda poskýtla priestor svojim čitateľom, aby na toto hanobenie reágovali.Čo sa týka nášho bývalého prezidenta Husáka,od ktorého som očakával po roku 1968 pokračovanie v obrodnom procese začatom Alexandrom Dubčekom, aspoň v rámci možností,bol som sklamaný.Myslím si však, že sa o tomto období ešte dozvieme veľa vecí.Aj o osudoch a príbehoch ľudí, o ich "hrdinstvách" i prevlekoch, podobných tým, ktoré sme zaregistrovali po roku 1989. Jedno však tomuto politikovi nemôžeme uprieť a tým je jeho mužnosť a výdrž akou dokázal vzdorovať svojim mučiteľom vo vezení. Bol jediným človekom, ktorý vydržal mučenie, ponižovanie... a nepodpísal nič z toho, čo po ňom chceli. Môžeme mu pripisovať hocijaké vlastnosti, no nikdy mu nepripisujme zbabelosť a strach.Vždy keď čítam nejakého autora, hlavne tých, čo ešte ani len zarastať poriadne nezačali,ako suverenne dokážu ohodnotit človeka,veľmi rád by som sa dozvedel, ako by sa oni zachovali a ako dlho by dokázali vzdorovať svojim mučiteľom.Za takéto vlastnosti sa dokázali v minulosti aj nepriatelia navzájom rešpektovať.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984