Reklama
Reklama

Etický kódex a profesionalita novinárov

Účastníci deviateho snemu SSN zamietli (pre súčasnosť príznačne) zakomponovať do etickéhokódexu požiadavku profesionality. Spomedzi 71 delegátov bolo 22 za, 24 proti, ostatní sa hlasovania zdržali. Summa summarum bola teda proti jej zakomponovaniu do svojho etického kódexu veľká väčšina členov SSN (!). Viacerí to polohlasne odôvodňovali tým, že veď na profesionalite novinárov by mali trvať ich zamestnávatelia.
Počet zobrazení: 2112
Na tlacovke_Foto_by Foreign and Commonwealth Office.jpg

Účastníci deviateho snemu SSN túto požiadavku zamietli (tiež pre súčasnosť príznačne). Spomedzi 71 delegátov bolo 22 za, 24 proti, ostatní sa hlasovania zdržali. Summa summarum bola teda proti  zakomponovaniu profesionality do svojho etického kódexu veľká väčšina členov SSN (!). Viacerí to polohlasne odôvodňovali tým, že veď na profesionalite novinárov by mali trvať ich zamestnávatelia. Ako keby nepostrehli, že sa nehlasuje o etickom kódexe zamestnávateľov v oblasti médií a ako keby nevedeli, že zamestnávatelia v médiách neprofesionalitu svojich redaktorov zväčša skôr vítajú, ako by im prekážala. Potešiteľné je, že medzi hlavné zásady - nestrannosť, vyváženosť, objektivita, poctivosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov - prešla aspoň čestnosť.


Profesionalita ako prekážka

Možno si poviete, no a čo, veď všetko sú to do istej miery synonymá a dá sa s tým súhlasiť. S drobnou poznámkou - všetky tie synonymá by za normálnych okolností mali byť obsahom či odnožami pojmu - profesionalita novinára. Prípadne aspoň člena SSN. Pravda, ak berieme do úvahy, že na tvorbe Etického kódexu SSN sa vo významnej miere podieľali nečlenovia tejto organizácie (čo nie je vítaný, ale predsa len zvláštny fakt), je zrejme nezakomponovanie profesionality do kódexu normálne. Profesionalita sa totiž v súčasných médiách vyžaduje málokde; nie je zriedkavosťou, že v inzerátoch na prijatie za redaktora sa ako najvyššie vyžadované vzdelanie uvádza stredné, či dokonca základné.

Ani to by však ešte nemuselo byť až také donebavolajúce čudo, pretože je to bežné aj v iných profesiách. Horšie je, že s nástupom do média zvyčajne v nováčikovi - škola-neškola, vedomosti-nevedomosti, skúsenosti-neskúsenosti - okamžite podporujú pocit, že pojedol všetku múdrosť sveta. Snaha o odborné korigovanie jeho textov sa označí za cenzúru a on, pretože neskúsený, a teda dovoliaci si absolútne všetko, napíše, nakrúti a na zverejnenie ponúkne neraz naozaj hocičo. A zväčša úspešne. Často totiž pracuje s rovnako remeselne nepodkutými nadriadenými, o majiteľoch médií ani nehovoriac. Nechať nováčika v médiu (a nemusí to byť len mladý človek), aby si najprv prešiel všetkým, s čím sa tam môže stretnúť? Nie je čas. Texty a relácie treba chrliť, overovanie faktov sa pokladá za zbytočné zdržiavanie A vybrusovanie kvality? Dovolí si vari ktosi povedať, že čerstvá mediálna hviezda nevie poriadne po slovensky, neovláda gramatiku či správnu dikciu? Priveľmi by riskoval. Možno aj vyhadzov.  


Elita sa buduje ťažko, dlho a kontinuálne

Novozvolený predseda SSN, výborný reportér a autor niekoľkých kníh vyjadril želanie vybudovať  z tejto organizácie čosi ako elitné profesijné zoskupenie, ktoré by malo v spoločnosti istú váhu. A to napriek tomu, že syndikát nemá financie, jeho členovia starnú a vymierajú a SSN potrebuje novú krv. Aj tak by sa však malo uvažovať o tom, že noví uchádzači o členstvo by sa nemali prijímať automaticky, ale až po istej čakacej dobe. Mladučký kolega-študent sa ho spýtal, ako chce s takouto podmienkou dosiahnuť, aby sa syndikát omladil. Za jeho útočnou otázkou bolo cítiť sebavedomie, ktoré mi pripomenulo jedno dávne konštatovanie českého herca Miloša Kopeckého, keď spomínal na svoje začiatky a ktoré si vždy pripomeniem, keď mám pocit, že sa akosi otriasa moja profesionálna pokora. Najprv, vyjadril sa Miloš Kopecký, bolo iba JA! Neskôr, keď som už čosi vedel, sa to zmenilo na JA a Chaplin! Ešte neskôr, keď som už vedel viac, sa poradie zmenilo na Chaplin a JA a potom zostal už len Chaplin...

Nie je hanba učiť sa, a hanba, ani v tvorivej činnosti, nie je ani naučiť sa remeslo. Ba hanbou nie je ani istá profesionálna pokora. Etický kódex SSN by v tomto prípade mohol byť jej rukoväťou pre tých, ktorí vnímajú svoju prácu v médiách ako povolanie a sú ochotní tomu všeličo, aj kus svojej pýchy, obetovať. Pretože treba mať na pamäti, že neexistuje nikto a nič, kto by kohokoľvek mohol prinútiť na dodržiavanie akýchkoľvek etických noriem či kódexu. Napriek tomu, že sa vo viacerých jeho nového Etického kódexu SSN neveľmi v súlade so skutočnosťou uvádza „novinár musí“. Nemusí. Ako povinnosť totiž etické ustanovenia zväčša vníma len ten, ktorého netreba do nijakého musenia nútiť. V tomto zmysle je údaj, že nový Etický kódex SSN nadobúda účinnosť od 1. 1. 2011, trochu nadbytočný. Účinnosť totiž môže nadobudnúť zákon, ktorého dodržiavanie si, ak treba možno vynútiť. Dodržiavanie mravných a morálnych kódexov je „len“ záležitosťou osobnej cti.

Prebudiť a udržiavať v sebe étos etického kódexu akéhokoľvek povolania, aj bez ohľadu na zdanlivé nevýhody, ktoré z neho vyplývajú, musí človek sám. Ten, kto si osobuje byť hovorcom verejnosti (a tým novinár je) a vstupovať do svedomia iných, dvojnásobne.

Celé znenie Etického kódexu SSN nájdete tu:

Ilustračné foto: Foreign and Commonwealth Office

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa vierka.g@azet.sk
#1
Viera Grajciarová
09. november 2010, 12:34
Problém morálky k nám prišiel paradoxne zo západu. Práve od tých ku ktorým tak prihliadame. Pozeráme sa na nich ako na bohov. Pričom zastávam názor, že práve západ by sa mal učiť od nás a otvorene poviem od komunistického režimu. Lebo to čo dnes mladí pokladajú za cenzúru je v skutočnosti ohováranie, domnienky, konšpirácia, zosmiešňovanie a bulvarizácia. A chýba zdravá dedukcia. Zaujímavosťou je, že práve v komunistickom režime tu fungovali noviny oveľa demokratickejšie ako dnes, lebo vychádzali napríklad katolícke noviny, roľnícke a pod. i takzvané stranícke, regionálne, ale i módne , odborno- vedecké. Každý novinár bol vycvičený v tom dobrom slova zmysle k autocenzúre. Dokázal rozlíšiť čo môže a čo už je za hranicou vkusu. Dalo sa spoľahnúť, že novinári píšu z hodnoverných zdrojov konzultovali spoločne o každej maličkosti, ktorá mala vplyv na úsudok čitateľa. Ďalšou zaujímavosťou je hodnotenie článku sa žiaľ stáva fraškou, lebo dnes sa nehodnotí článok a obsah, ale hodnotí sa autor. Môže byť akokoľvek dobrý jeho oponenti ho oznámkujú ľavou zadnou -tou najhoršou známkou. Preto dnes, kebyže by som sa rozhodla študovať novinárčinu určite by som prepadla ihneď ešte by som len zišla do dverí. Pochybujem, že by sa dala obhájiť akákoľvek práca bez osobného zaujatia komisie. A určite viem, že ak by sa aj našiel jeden člen, ktorý by sa snažil hodnotiť objektívne ostatní členovia by si našli všetko proti. Dnes stačí iba vybrať si tú správnu školu a napísať iba to, čo nikomu neprekáža zaobaliť do pekného obalu a dať za ním peknú bodku, niekedy stačí otáznik alebo výkričník a vec je vybavená. Úprimne hovorím, že ďakujem Bohu zato, že v čase (1983), keď bol zavraždený môj otec neexistoval bulvár. Bolo by nám to srdce roztrhalo, bolo by to zničilo celú rodinu. Moja mama, ale aj starká a starký by iste zomreli od vyčerpania a trápenia, keby boli v tom čase novinári takí bezcharakterní ako sú dnes Ďakujem novinárom, ktorí napísali iba to, čo sme my dovolili uverejniť. A ďakujem Bohu, že komunistický režim zabezpečil pre nás zadosťučinenie. Ďakujem prokurátorovi a sudcom za ich ohľaduplný prístup. A policajtom z kriminálky, ktorí veľmi citlivo pristupovali k nám pozostalým. Vyšetrovali všetkých samozrejme aj nás pozostalých, ale najskôr nám podali ruku a povedali nám úprimnú sústrasť a vypočúvali nás u nás doma, aby sme nemali ešte väčšiu traumu. Súd bol verejný a všetci sme mohli sledovať proces s vrahom nášho otca. Dokonca, sme museli prežrieť aj kladné hodnotenie vraha od komunistickej strany, lebo vrah bol komunista (ani to mu nepomohlo), pretože bol súdený a odsúdený podľa vtedajšieho trestného práva. Nebol nijako zvýhodňovaný a dostal Leopoldov. Iba náš "spravodlivý" medzi spravodlivým prezident Havel bol taký "múdry ako rádio" a odobril jeho amnestiu. Bohorovne presvedčil verejnosť, že je to správna vec, že všetkých, ktorých odsúdil komunistický režim treba pustiť na slobodu, že všetko treba zničiť a dehonestovať, všetko rad radom bez rozdielu. A podaril sa mu naozaj husársky kúsok všetko zničil svojou pýchou a nadutosťou. Pošliapal všetky naše ľudské práva i povinnosti, ľudskú hodnotu a dal ich bez rozmyslu vrahom a násilníkom. Dnešní jeho žiačikovia nám znova urobia z právneho štátu banánovú republiku a novinári sa tak tešia, akoby sa ich netýkalo vôbec nič, akoby nikdy nepotrebovali nikoho. Že štát nepotrebujeme a nepotrebujeme vlastne nič, že žiť sa dá aj zo vzduchu a vlastne máme si všetci vlastnoručne vykopať hrob a smrť už príde sama. Len vraj tí šikovnejší z nás si vieme pomôcť sami a vieme, že čo sa má použiť, aby smrť bola pekná a dôstojná. Tí menej šikovní, tí budú zomierať trochu bolestivejšie, niektorí na podchladenie, iní od hladu a zvyšok na civilizačné choroby, ale aj to iba podľa svojich finančných možností. Inak to bude rýchlejšie, ale zato dostatočne bolestivé až morbídne. No ale bulvár bude mať zas roboty až nad hlavu, to budú článočky na zahryznutie. To budú pekné ženy letieť na takýchto novinárov, to sa budú sypať peniažky, to sa bude lyžovať alebo váľať sa pri mori, to sa bude hýriť a naparovať, to bude pýchy a márnomyseľnosti. To budú kšefty - to sa bude sypať za reklamu.
Obrázok používateľa Anonymný
#2
(neuvedené)
11. jún 2011, 09:12
http://pravda-sk-klame-a-cenzuruje.webs.com/
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama