Je Coca-Cola slovenský výrobok?
Parlament schválil minulý týždeň zákon o obchodných reťazcoch. Ten, ktorý u nás vyvolal veľkú diskusiu, v Čechách dokonca neprešiel a v Poľsku o ňom ešte len uvažujú. Napriek tomu, že poslanci NR SR nakoniec nesúhlasili s ustanovením, aby museli mať veľké obchodné reťazce v sortimentovej skladbe minimálne 70 percent výrobkov domácej produkcie, obchodníci sa búria. Zákonodarci totiž nakoniec schválili proporcionálne zastúpenie domácich a zahraničných výrobkov. Nejasné proporcionálne zastúpenie Právna norma podľa obchodníkov obmedzuje práva jedného subjektu na úkor druhého. „Prinesie to zvýšenie cien, korupciu a súdne procesy,“ tvrdí prezident Zväzu obchodu Pavol Konštiak. Ibaže, opäť sa potvrdilo, že slovenský parlament odobruje nejasné právne normy. V zákone o obchodných reťazcoch sa totiž bližšie nešpecifikuje, čo znamená proporcionálne zastúpenie. A tak sa môžeme v praxi stretnúť aj s tým, že za pomerné zastúpenie budú viacerí veľkoobchodníci považovať to terajšie. Tento pojem totiž nedokážu definovať ani samotní poslanci. Podľa niektorých je to 50:50, podľa iných by malo byť na regáloch až 70 percent domáceho tovaru. Horšie je, že proporcionálne zastúpenie nevedia špecifikovať ani tí, čo majú dohliadať nad dodržiavaním tejto právnej normy. Problém domácich výrobcov však nie je v tom, že by im obchodné reťazce bránili dostať sa na svoje regále. Podstata spočívala vo vysokých sumách za umiestnenie výrobku, ako aj na dlhých obdobiach splatnosti faktúr za dodaný tovar. Reťazce často odčerpávajú od našich výrobcov od 12 až do 29 percent hodnoty realizovaného tovaru vo forme rozličných poplatkov, ktoré si od nich obchodné reťazce vyžadovali preto, lebo zaviedli ich výrobky do svojej ponuky. Zatiaľ čo podľa poslanca za SDĽ Vladimíra Faiča má ísť v tomto zákone o znemožnenie výberu poplatkov za umiestnenie domácich výrobkov, problematiku splatnosti faktúr nerieši. Často totiž malí výrobcovia potrebujú peniaze na ruku či v užšom časovom období, keďže zisk ihneď investujú do výroby. Nemôžu si dovoliť čakať na peniaze za svoje výrobky niekoľko mesiacov. Obvyklá doba splatnosti faktúr je totiž v týchto obchodných sieťach až 90 dní. Okrem toho, kde je záruka, že obchodné reťazce už nebudú od výrobcov požadovať marketingové poplatky? Len teraz to bude neoficiálne. Barlička pre domácich výrobcov Každopádne, zákon o obchodných reťazcoch predstavuje akúsi barličku pre domácich výrobcov. Nedávno sme zaznamenali najhorší májový výsledok v histórii Slovenska, pokiaľ ide o zahraničný obchod. Podľa údajov dovoz tovarov a služieb prevýšil v tom mesiaci vývozy o 11,25 miliardy korún. To môže svedčiť aj o nízkej konkurencieschopnosti slovenských výrobkov v medzinárodnom meradle. A tak, keď sa nám už náš tovar nepodarí vyviezť, tak ho musíme spotrebovať aspoň doma. Aj podľa mnohých obchodníkov dobrí výrobcovia nemajú problém dostať sa do reťazcov. Problém slovenských výrobcov je aj ten, že obchodné reťazce ich často nútia predávať výrobky za dampingové ceny. Pritom mnohí naši spotrebitelia dnes pri nakupovaní skôr pozerajú na cenu ako na pôvod tovaru. Okrem toho, je napríklad Coca-cola slovenským výrobkom, keď má továrne aj na území SR a zamestnáva Slovákov? Práve s definíciou slovenských výrobkov majú problém i samotní prevádzkovatelia hyper a supermarketov. A nakoniec, neviedla by cesta k rastu podielu domácich výrobkov na trhu obchodných reťazcov aj zvýšením ich počtu? Veď viac týchto reťazcov by predstavovalo aj vyššiu konkurenciu a tým by sa každý z nich usiloval o čo najvhodnejšie podmienky pre výrobcov. Alebo je to iba čistá utópia?
