Pavol Rusko „kórejským“ premiérom?
Automobilka Hyundai/KIA do konca februára povie, či postaví svoj prvý európsky závod s kapacitou 300 tisíc áut ročne pri Žiline alebo v Poľsku. Výstavba závodu KIA Motors by sa mala spustiť v roku 2005, výroba v ňom od roku 2007. Volkswagen po kúpe bratislavskej automobilky preinvestoval na Slovensku 1,5 miliardy eur, asi toľko chcú investovať aj Kórejčania, PSA Peugeot začal stavať za 700 miliónov eur továreň v Trnave. S automobilkou KIA by sa Slovensko do konca tohto desaťročia mohlo ocitnúť na prvom mieste svetového rebríčka podľa počtu vyrobených áut na obyvateľa.
*** Nepochybne, každý z nás by doprial primátorovi Žiliny v praxi potvrdiť, že obavy z takej či onakej neznášanlivosti sú len prostriedkom, ktorým chce náš severný sused získať kórejského investora na svoju stranu. Odborníci sa v argumentoch sústredia na to, že oveľa jednoduchšie sa rozváža na východ, na západ či juh Európy cez Slovensko ako cez Poľsko. A to železnicou, po cestách alebo aj po Dunaji. Žilina je obklopená mestami so strojárskou tradíciou, dodávateľské prepojenia fungujú, prípadne nie je problém ich obnoviť. A práve tu by sa naši národohospodári mali pevnejšie posadiť do reality a uvedomiť si, že každá stolička má štyri nohy. Guvernér NBS Marián Jusko je presvedčený, že vzrastie význam investícií a spotreby ľudí. Vlani pribudlo na Slovensku okolo 26 mld. Sk nových zahraničných investícií. Doteraz preinvestovaný objem sa tak zvýšil na 327 mld. Sk, no oproti roku 2002 – teda po predaji SPP – sa ich príliv spomalil. Podľa ministra hospodárstva Pavla Ruska z toho vychádza základný cieľ vlády, aby sme centrálnou bankou ohlásených 1,3 mld. USD zdvojnásobili. Bolo by školáckou chybou spoliehať sa len na jedno odvetvie. Rozvíjať ekonomiku Slovenska len so zapnutými diaľkovými svetlami automobilového priemyslu je jazda po mimoriadne tenkom ľade. Recesiu nemôžu vylúčiť v centrále BMW ani vo Wolfsburgu, ani v Detroite, ba ani na Kórejskom polostrove. A čo potom? Stačí si spomenúť, ako so zahranično-obchodnou bilanciou SR „zatočí“ letná dovolenka vo Volkswagene Slovensko, ako kupecké počty zmenila chyba pri zratávaní touaregov. *** Káva so „strojárskym veteránom“ Ing. L. Sklenárom (bývalým riaditeľom Považských strojární) mala najchutnejší dúšok pri slovách o výskumno-vývojovej základni. Sklenár totiž zastáva názor, že napriek všetkým doterajším výsledkom založiť strojárstvo len na automobilovom priemysle sa nedá. „Hoci celé MH SR je dnes zbláznené do tretej automobilky a z hľadiska investičného, zamestnanosti či tvorby HDP by to bol zaujímavý krok, stále si myslím, že pre Slovensko by bolo lepšie, keby sme rozvíjali ostatné odvetvia strojárstva.“ Na prvom mieste spomenul obrábacie stroje a elektrotechniku, ktoré podľa neho ani zďaleka nedosahujú to, na čo tieto fabriky mali a na čo ešte aj dnes majú potenciál. Položil si otázku, či dnes trochu nezanedbávame tradíciu strojárstva. Paradoxne, automobilový priemysel historicky nebol silným odvetvím Slovenska. Bola tu TAZ Trnava s výrobou vozidiel 1200, BAZ robila len nápravy pre Mladú Boleslav. Až VW sa stal ozajstným motorom. „V strojárskych fabrikách mi najviac absentuje technický rozvoj, aplikovaný výskum. Iba sporadicky tam nájdete tradičné vedeckovýskumné základne,“ povedal doslova Ing. L. Sklenár a z tohto zorného uhla vysvetlil, prečo mal ložiskový priemysel na Slovensku kľúčové postavenie aj v rámci bývalej ČSFR a prečo bol už vtedy porovnateľný aj s vyspelým svetom. „Mal dva veľmi silné výskumné ústavy: výrobkový aj technologický a dokázal držať krok so svetom. Najšpičkovejšie projekty fungujú spoľahlivo dodnes.“ Pristupuje vláda k zahraničným investorom s takto nastavenou optikou? Nuž, pochybnosti vyvoláva aj postoj k vysokoškolskému štúdiu. Počuť obavy, že ak sa spoplatní, každý desiaty mladý človek bude musieť vysokoškolské štúdium prerušiť, dvadsiati zo sto skriptá nútene zavesia na klinec. Aj potom sa chceme hrdiť kvalifikovanou pracovnou silou? Alebo to jedno s druhým súvisí a aby sme nezvyšovali investorovi náklady na odborné kádre s vysokoškolským diplomom, radšej ich pošleme na úrady práce?! Utajované podmienky zmluvy napr. s PSA Peugeot dávajú tušiť, že najväčším bonusom Slovenska je na niekoľko rokov dopredu „zabukovaná“ lacná pracovná sila. Na tom však nemôžeme stavať donekonečna. Nič netrvá večne, ani kórejská či francúzska láska k (lacnej) slovenskej slečne. Európska únia nás prinúti robiť poriadok aj v mzdách a kočovný spôsob života investorov sa na Slovensku neskončí. Naopak, Ukrajina alebo Čína sú v dnešnom globalizovanom svete doslova za rohom. Preto každý, kto si vidí ďalej od nosa, síce úprimne zatlieska aj prípadnému úspechu s Hyundai KIA v Žiline, jedným dychom však nezabudne pripomenúť, že dlhodobá hospodárska politika by mala rozvíjať aj ďalšie odvetvia. *** Na domácej politickej scéne najpozornejšie sleduje vývoj udalostí Pavol Rusko. Ako minister hospodárstva aj ako šéf ANO. Dobre vie, že Dzurinda namiesto jasného postoja k šéfovi SIS iba znovu strčil hlavu do piesku a zásluhou pštrosej politiky o ňu asi aj príde. No a môže sa rýchlo stať, že súboj Šimko-Dzurinda „v skrátenom legislatívnom konaní“ nastolí otázku nového premiéra. Rusko cíti, že po kórejskej ceste by sa mohol dostať až na premiérsku stoličku. Miklošovi totiž ani „schmögnerovské ťaženie“ po eurooceneniach nevylepší domáci rating a odvtedy, ako nedostal víza a nemohol s dcérkou vycestovať za veľkú mláku, sa situácia v jeho prospech nevylepšuje ani navonok, skôr stagnuje. SMK len so zaťatými zubami zvláda post vicepremiéra, ktorý si pri oceli zoceľuje nervy, no a KDH sa všemocne sústredí na to, aby Palkovi (nie Ruskovi, ale Vladimírovi) nezvlhol pušný prach. Nič viac ako investičný úspech Kórejčanov si predseda ANO nemôže priať. Hyundai smeruje do stredoeurópskeho priestoru s ambíciou stať sa v roku 2010 piatou najväčšou automobilkou sveta. A Rusko sa môže stať premiérom. Už v roku 2004. Autor je ekonomický analytik
