Reklama
Reklama

„Sociálne a ekologické“, a ústavné Slovensko?

„Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky“
Počet zobrazení: 584
10_karikatura-m.jpg

„Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky“ Čl. 55 ods. 1 Ústavy SR 1. september je na Slovensku štátnym sviatkom. 1. 9. 1992 bola prijatá Ústava Slovenskej republiky, a tak, logicky, je 1. september na Slovensku dňom ústavy. V záplave každodennosti si to poväčšine neuvedomujeme, ale ústava štátu, to nie je „žiadna sranda“. Ústavy alebo základné zákony štátov predstavujú takpovediac chrbtovú kosť právnych systémov štátov. Sú akýmsi vodidlom pre všetky ostatné právne normy a právnu prax v štáte a všetky ostatné právne úkony musia byť od nej odvoditeľné. To sú základy teórie štátneho práva. Ako to už však býva, teória sa niekedy celkom nezhoduje s praxou. A to dokonca aj na Slovensku. O čo ide? V tomto prípade ide o otázku ústavnej praxe, konkrétne o článok 55 odsek 1 Ústavy SR, ktorý hovorí o tom, že hospodárstvo Slovenska má byť postavené na modeli sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. V praxi by to malo znamenať asi toľko, že všetky právne normy v oblasti hospodárskej politiky musia mať svoj sociálny a ekologický rozmer, teda že aj hospodárska politika štátu má zabezpečovať zachovanie sociálneho a ekologického charakteru našej spoločnosti. Toľko písmo ústavy. O tom, že reálna prax sa najmä v poslednom čase od tohto ústavného „vodidla“ čoraz viac vzďaľuje, sa asi presviedčať nemusíme. Keď znížime sociálnu ochranu v rôznych prípadoch na úroveň, ktorá nezabezpečuje ani podmienky elementárneho prežitia, keď znížime pracovnoprávnu ochranu na minimum a postavenie odborov a tripartity na frašku, keď voľná ruka trhu v zdravotníctve rozhodne, že niektorí pacienti sa oplatia a niektorí jednoducho nie, keď v dôchodkovom systéme systematicky odstraňujeme prvok medzigeneračnej solidarity alebo keď akceptujeme, že časť nadaných mladých ľudí na Slovensku nebude mať šancu na kvalitné vzdelanie len preto, že peňaženka rodičov nedosahuje potrebnú hrúbku, keď teda reálne sociálne práva občanov systematicky a dôsledne kapitulujú pod diktátom maximy lákania investorov, čísel ratingových agentúr, chvál medzinárodných finančných inštitúcií a nadnárodných korporácií, potom to už so sociálnou orientáciou tohto štátu asi celkom v poriadku nie je. Ono by to v princípe nemusel byť problém. Ústava je totiž aj politickým dokumentom. Za prijatím Ústavy SR, a teda aj jej článku 55, stáli a stoja politické sily s inou orientáciou, akou sa vyznačujú strany súčasnej vládnej koalície. To, že Slovensko sa v roku 1992 prihlásilo k sociálnemu charakteru svojej spoločnosti, bolo výsledkom politického procesu a je výsostne politickým faktom. Teda aby sme sa rozumeli, súčasná vládna koalícia má v princípe na svoju politiku právo. Ak jej program obsahuje paragraf odstránenia posledných zvyškov sociálneho štátu na Slovensku, nech sa páči. Ale má to jednu podmienku. Keďže jej reálna politika zakladá dostatok otázok a sporov ohľadne súladu s ústavou, mala by vo vlastnom záujme tieto spory vyjasniť, alebo ísť najčistejšou a najpoctivejšou cestou a iniciovať proces vypustenia článku 55 z ústavy. Nakoniec, išlo by v podstate len o zosúladenie ústavného textu s reálnou praxou. Len všeobecne nízka úroveň právneho a ústavnoprávneho povedomia v našej spoločnosti dovoľuje vládnej moci tento problém prehliadať. Naozaj, na prvý pohľad to ako problém vyzerať nemusí. Koho trápi jeden článok nejakého textu, podstatný je predsa reálny život. Lenže ten text je Ústava SR a problém je v tom, že keď je spochybnený jeden článok, a nie bezvýznamný, ale vskutku zásadný, potom je spochybnená celá ústava a celý právny štát. A schválne, vadí to na Slovensku niekomu? Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama