Na odstrel

Keď nie je dosť áut, bude dosť postelí. Tak si zrejme povedali opoziční novinári a pustili sa do konštrukcie ďalšieho „škandálu“ ministerky Tomanovej. O suterénnej úrovni väčšiny „vtipných“ článkov na jej adresu škoda hovoriť.
Počet zobrazení: 2665

Keď nie je dosť áut, bude dosť postelí. Tak si zrejme povedali opoziční novinári a pustili sa do konštrukcie ďalšieho „škandálu“ ministerky Tomanovej. O suterénnej úrovni väčšiny „vtipných“ článkov na jej adresu škoda hovoriť. Ako by aj mohli byť iné, keď v podstate veci ministerku zhodiť nemožno? Ministerstvo poskytlo dotáciu neziskovej organizácii. Tá mala dlhy voči Sociálnej poisťovni. Ministerský výnos zakazuje poskytovať dotácie organizáciám, ktoré majú dlhy voči štátnemu rozpočtu. Sociálna poisťovňa nie je súčasťou štátneho rozpočtu. Finito. Kauza sa nekoná. Nie je o čom. V civilizovanej krajine by médiá po takomto debakli zahanbene stiahli chvost a pokorne sa čitateľom ospravedlnili za zavádzanie. Ba v civilizovanej krajine by kauza vôbec nemohla vzniknúť. Každý editor by ju okamžite zmietol zo stola a autorovi vynadal za neschopnosť pochopiť základné fakty o fungovaní štátu a ve-rejnoprávnych inštitúcií. Lenže Viera Tomanová nie je cieľom sústredeného tlaku len tak náhodou. Sedí vo veľmi horúcom kresle. Vláda premiéra Fica sa síce rozhodla „druhý pilier“ nereformovať – ale stúpenci DSS si zrejme povedali, načo riskovať? Pravdaže, pri zásadných zmenách by sa mediálna hystéria zrejme ešte vystupňovala. Dôchodkové správcovské spoločnosti by si takúto investíciu mohli poľahky dovoliť. Veď ich očakávané výnosy sú priam rozprávkové – lebo podmienky ich činnosti sú priam zázračné. Jednak podnikajú s cudzími peniazmi, s minimálnym vlastným rizikom, jednak im zákon zaručuje stály prísun nových klientov. Milióny ľudí budú po dlhé desaťročia prispievať kusom zo svojich nasporených peňazí týmto súkromným inštitúciám. To už sa oplatí troška zabojovať, aby sa tejto zlatej bane vláda neodvážila dotknúť. Pritom v krajinách, ktoré povinné dôchodkové sporenie zavádzali ako prvé, už aj pravica krotko priznáva nutnosť „reformy reformy“. Zvlášť pikantné je to v Čile, rodisku tohto ohromného nápadu. Protikandidátom súčasnej prezidentky bol Sebastian Pińera, brat architekta čílskej „reformy“. Tento miliardár a konzervatívec (ako ho opísali New York Times) sa však so svojou socialistickou súperkou na potrebe úpravy reformy plne zhodol. Podobne ako sa na potrebe zásadných zmien „druhého piliera“ zhodli všetky časti politického spektra v Argentíne (už sme o tom nedávno písali). Ideologické reči totiž nepomôžu, keď nepustia tvrdé čísla: súkromný sektor je mnohonásobne drahší, ako verejný. Úhľadné zisky dôchodkových spoločností musia odniekiaľ pochádzať. Nuž a po druhé, mnohí ľudia si v súkromnom sektore vo viacerých krajinách nenasporia ani na slanú vodu. Tak či onak ich potom zachraňuje onen zlý bakaný štát. Často sa potom musí na dôchodky vynakladať podstatne väčšie množstvo verejných financií, než v systéme priebežnom. Ktorý si údajne vzhľadom na demografický vývoj už nemôžeme dovoliť. Keďže na Slovensku sme ešte len na začiatku skvelého dobrodružstva so súkromnými penziami, väčšine sporiteľov sa o týchto problémoch nesníva. Čo ak si ich však uvedomuje vláda? Aby ju ani nenapadlo situáciu riešiť, z ministerky sociálnych vecí bolo treba urobiť terč. Hoci zatiaľ sa iba zúfalo snaží zaplátať dieru, ktorú „reforma“ spôsobila v rozpočte Sociálnej poisťovne. A to by na jej mieste musel urobiť každý minister – pravý alebo ľavý, žltý alebo fialový – ktorý sa rozhodol s „druhým pilierom“ nehýbať. Možno sa však vo svojej opatrnosti prerátala. „Keď už mám visieť, tak radšej za ovcu, ako za jahňa,“ hovorí anglické príslovie. A keď už byť na odstrel...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984