Reklama
Reklama

Rozhodnutie nevyvolalo búrku nevôle

Ruské médiá o slovenskej S-300 na Ukrajine
Počet zobrazení: 2802

Darovanie systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine vyvolalo na Slovensku vášnivé debaty a nezostalo stranou pozornosti ani vo svetovom meradle. Informovali o tom všetky svetové agentúry, ale aj lokálne médiá v rôznych častiach sveta. Pozornosť to samozrejme vzbudilo aj v Rusku a  je zaujímavé sa pozrieť, ako tento krok ruské média reflektovali.

S-300 je  protilietadlový a protiraketový raketový systém zem – vzduch dlhého doletu, ktorý sa začal vyrábať v ZSSR v roku 1979 a bol niekoľkokrát modernizovaný. Existujú verzie s rôznymi raketami, radarmi, s rôznym dosahom a schopnosťou zásahu proti balistickým raketám krátkeho doletu alebo cieľom letiacim vo veľmi malej výške. Československo dostalo od ZSSR jednu batériu S-300PMU v roku 1990 a po rozdelení krajiny ho v rámci delimitácie získalo Slovensko. S-300PMU je schopný ničiť vzdušné ciele, pohybujúce sa rýchlosťou až 4 300 km/h – taktické aj strategické lietadlá, strely s plochou dráhou letu, letecké riadené strely alebo balistické rakety. Diaľkový dostrel kompletu S-300PMU je 75 km a výškový 27 km. Slovensko malo pôvodne k dispozícii 48 rakiet typu 5V55R, ktoré boli súčasťou už spomínanej delimitácie. V roku 2015 sa v Bulharsku uskutočnili bojové streľby, počas ktorých boli vystrelené tri rakety. Okrem Slovenska majú z členských krajín NATO tieto systémy vo výzbroji aj Bulharsko a Grécko. Turecko v roku 2019 od Ruska zakúpilo modernejší systém S-400. Jeho poskytnutie Ukrajine ale Turecko jednoznačne vylúčilo.

 

s-300_-_2009_moscow_victory_day_parade_2.jpg

S-300, záber z prehliadky pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom v Moskve v roku 2009.
Snímka: wikipedia.org

Systém S-300 je spolu s podobným, ale modernejším americkým systémom Patriot považovaný za jeden z najlepších systémov protivzdušnej obrany súčasnosti. Jeho darovanie Ukrajine tak samozrejme vzbudilo pozornosť aj v Rusku a ruské médiá priebežne informujú o podpore Ukrajiny zo strany západných krajín. Dodávky zbraní a vojenského materiálu ponímajú ako prejav nepriateľstva západu voči Rusku a dôkaz západného „spiknutia“.

Informácie o slovenskom dare Ukrajine napriek tomu mimoriadnu pozornosť nevzbudili a nevybočujú z množstva podobných informácii o vojenskej pomoci. Veľmi často ide o len o samotnú informáciu, ktorá nie je rozsiahle komentovaná.

Portál Экономика сегодня (Ekonomika segodňa) uvádza, že táto verzia S-300PMU nie je jeho plnohodnotnou verziou, ale je exportnou verziou S-300PS s odpaľovacím zariadením na návese 5P85T. Ďalej uvádza, že: „...tento systém protivzdušnej obrany je svojimi kvalitami a vlastnosťami horší ako tie komplexy, ktoré Ozbrojené sily Ukrajiny získali od ZSSR.“ Podľa portálu boli za existencie ZSSR vybudované „tri ukrajinské vojenské okruhy druhého strategického sledu“, ktoré boli „lepšie vyzbrojené ako jej partneri v socialistickom tábore, takže tento krok má propagandistický charakter, nie je v ňom veľký vojenský význam a vojenské spôsobilosti Ukrajiny sa týmto krokom neposilňujú“.

Portál Рамблер (Rambler) píše, že podľa výskumného pracovníka Centra pokročilých amerických štúdií MGIMO Igora Istomina, je dodávka systému S-300 významná, pretože umožňuje zasahovať ciele na väčšiu vzdialenosť. Súčasne ale dodáva, že systém protivzdušnej obrany funguje správne „iba za predpokladu akcií" vlastného letectva, ktoré bojuje o vzdušnú nadvládu, pričom ukrajinské letectvo je do veľkej miery zničené.

Vojenský odborný portál Военное обозрение (Vojennoje obozrenie) prináša len samotnú informáciu o dodávke systému, ktorú propagandisticky zakončuje slovami: „Ruské ministerstvo obrany už skôr oznámilo, že zničia všetky zbrane, ktoré západné krajiny prenesú na Ukrajinu, nachádzajúce sa na jeho území. Dúfajme, že rovnaký osud čaká aj slovenskú S-300.“

Portál Лента.Ру (Lenta.ru) upozorňuje na vyjadrenie ruského ministra zahraničných vecí Lavrova, ktorý označil presun sovietskych systémov protivzdušnej obrany S-300 z iných krajín na Ukrajinu za nezákonný. Tieto systémy sa nachádzajú na určitých územiach v súlade s medzivládnymi dohodami a zmluvami a majú aj užívateľský certifikát, ktorý neumožňuje ich zasielanie do tretích krajín.

Vojenský odborný portál Военное дело (Vojennoje delo) uvádza, že „systém protivzdušnej obrany presunutý na Ukrajinu môže byť použitý proti riadeným strelám a lietadlám, ale na krátky dosah, ktorý nepresahuje 200 kilometrov.“ Podľa odborníka jeden systém S-300 vo veľkom operačnom meradle na Ukrajine neznamená nič.

Objavuje sa aj propagandistická bagatelizácia významu S-300. Napríklad Красная Весна (Krasnaja vesna) píše, že: „Slovenský premiér sa úspešne zbavil zastaraného komplexu S-300 a daroval ho Ukrajine výmenou za moderný americký systém protivzdušnej obrany Patriot... neexistujú žiadne záznamy o údržbe tohto starého systému protivzdušnej obrany na Slovensku za posledných 15 rokov...“, s tým, že tento systém nezlepší schopnosti protivzdušné obrany Ukrajiny.

Z celkového pohľadu možno povedať, že darovanie systému S-300 Ukrajine bolo v ruských médiách zaznamenané bez zvýšenej pozornosti a rozhodne nevyvolalo búrku nevôle, ktorú sme zaznamenali u nás. Nie je to označované ako „vstup“ Slovenska do vojny, alebo špecificky nebezpečný nepriateľský akt. Vojenský význam darovania tohto systému je skôr podceňovaný a z hľadiska rozsahu ozbrojeného konfliktu je považovaný za málo významný. Samozrejme, že aj tento ruský pohľad má propagandistické zafarbenie. Reálny pohľad na tento problém podáva časopis Forbes. Ten píše, že Ukrajina mala pred vojnou  okolo 100 aktívnych batérií systémov  S-300, ktoré majú okolo 300 odpaľovacích zariadení. Počas vojny Rusi vyradili najmenej 21 odpaľovacích zariadení S-300 a Ukrajinci ich strácajú  rýchlosťou najmenej tri alebo štyri za týždeň. Ukrajinské ministerstvo obrany tvrdí, že zostrelilo 150 ruských lietadiel a 135 vrtuľníkov. Tieto tvrdenia samozrejme nie je možné plnohodnotne potvrdiť, ale je zrejmé, že S-300 je dôležitou súčasťou ukrajinského systému protivzdušnej obrany a že Ukrajinci môžu nakoniec trpieť nedostatkom batérií S-300. Presun S-300 zo Slovenska tak samozrejme nerozhodne vojnu, ale taktiež nie je z vojenského hľadiska úplne bezvýznamný a má reálny prínos pre obranu Ukrajiny.

Z ruskej tlače vyplýva, že pre ruskú vojenskú operáciu na Ukrajine sú ďaleko väčším problémom dodávky protitankových kompletov Jevelin a protilietadlových kompletov Stinger. Pravdepodobne najväčšie obavy sú z americkej dodávky stovky „samovražedných“ dronov Switchblade 600. Switchblade je jednorazový dron, ktorý je dostatočne malý na to, aby sa zmestil do batohu, letí rýchlosťou okolo 100 km/h a nesie kamery, navádzacie systémy a výbušniny. Na rozdiel od väčšiny podobných zbraní môže Switchblade kedykoľvek prerušiť misiu, vrátiť  sa alebo zamieriť k inému cieľu v závislosti od príkazov operátora. Tieto drony sú určené na útoky na vojakov a ľahké vozidla. Podľa posledných informácii ale USA plánujú dodať na Ukrajinu aj nový model, ktorý je vyzbrojený protipancierovou hlavicou a má dolet približne 40 kilometrov.

Dodávky systému S-300 boli taktiež riešené s Gréckom a Bulharskom. Grécko, ktoré má stále napäté vzťahy s Tureckom, možnosť jeho presunu na Ukrajinu vylúčilo. Bulharsko poskytuje Ukrajine humanitárnu pomoc, ale podobne ako Maďarsko odmieta poskytovať pomoc vojenskú. Bulharský prezident Rumen Radev povedal, že akékoľvek dodávky zbraní Ukrajine  znamenajú zavlečenie krajiny do vojny a o takejto otázke mal podľa neho rozhodnúť parlament. Povedal tiež, že Bulharsko potrebuje svoje S-300 na vlastnú protivzdušnú obranu, najmä jadrovú elektráreň Kozloduj. Na druhej strane Bulharsko súhlasilo s rozšírením prítomnosti amerických vojakov na ich území, čo donedávna odmietali a vytvorením bojovej skupiny o sile až 1 000 vojakov pod operačným velením vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe.

Spôsob podpory Ukrajiny si skutočne každá krajina volí individuálny. Zatiaľ čo Maďarsko a Bulharsko ako členské krajiny NATO poskytovanie vojenskej pomoci odmietajú, nečlenská krajina aliancie a dlhodobo neutrálne Fínsko takúto pomoc poskytujú. Fínsko, ktoré je priamym susedom Ruska s hranicou dlhou približne 1 300 kilometrov, dlhodobo realizovalo opatrnú zahraničnú politiku voči svojmu veľkému susedovi. Po vojenskom útoku Ruska na Ukrajinu sa ale Fínsko rozhodlo poskytovať Ukrajine aj vojenský materiál a tento postoj má podporu všetkých najvýznamnejších politických strán. Okrem prilieb alebo nepriestrelných viest dodalo aj ručné zbrane a protitankové strely. Počiatkom apríla bolo zverejnené, že sa pripravuje ďalší balík priamej vojenskej pomoci Ukrajine, ktorého obsah zatiaľ nie je známy.  

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama