Óda na lásku
štvrtok 08. marec 2018
Počet zobrazení: 6912
MIROSLAV VÁLEK
Óda na lásku
V tej chvíli medzi nocou a dňom,
keď sa Zem krúti na pivovej fľaši,
keď konečne aj peklo odpočíva,
blcha diablov sa už opila
a diabol bĺch spí v perí čiernych sliepok, až sa práši
z chĺpkov obilia,
keď za očami hlúpych melú mak,
keď je tma vlastne najčernejšia v rozkroku,
v tej chvíli vecí horeznak
hovorí žena ľútostivú vodu,
slabikuje dym:
Čo, kedy, koľko ráz a s kým...
Niečo klope vo vajíčku.
Niečí hlások škemrá: »Vstúp!«
V nejakej hlave kotúľa sa hlava,
nejaký muž tam visí
v slučke slovíčka.
Krysí zub odhlodáva z nebíčka.
Množenie vecí.
Narážanie ľadov.
Nežnosti, čo Zemou otrasú.
Milovanie v husej koži
úžasu.
Noc, vlhká ako po súloži
hviezd.
Láska ako nebo.
A Mesiac ako päsť.
Vzduch, ktorý brúsi drsné hranolčeky.
Zlostná hudba skla.
A tma a tma, až do nahoty kostí,
až takmer biela...
...Boh, skladajúci nový stroj
zo súčiastok tela.
Reagujte na článok
Blogy a statusy
Najčítanejšie
Odporúčame
Brigita Schmögnerová:
Navždy v Hegerovom Kocúrkove?
Roberto Savio:
Úvahy proti proudu
Jan Keller:
Proč to táhnou Piráti se Starosty
Jan Campbell:
Vznešeně ke svému konci
Jaroslav Daniška:
Litva by mala pri Kaliningrade rýchlo otočiť
P.C. Roberts:
Jaká je budoucnost Ukrajiny
Ivan Hoffman:
Rozum z núdze. Pokrok ako luxus