Óda na lásku
štvrtok 08. marec 2018
Počet zobrazení: 5308

MIROSLAV VÁLEK
Óda na lásku
V tej chvíli medzi nocou a dňom,
keď sa Zem krúti na pivovej fľaši,
keď konečne aj peklo odpočíva,
blcha diablov sa už opila
a diabol bĺch spí v perí čiernych sliepok, až sa práši
z chĺpkov obilia,
keď za očami hlúpych melú mak,
keď je tma vlastne najčernejšia v rozkroku,
v tej chvíli vecí horeznak
hovorí žena ľútostivú vodu,
slabikuje dym:
Čo, kedy, koľko ráz a s kým...
Niečo klope vo vajíčku.
Niečí hlások škemrá: »Vstúp!«
V nejakej hlave kotúľa sa hlava,
nejaký muž tam visí
v slučke slovíčka.
Krysí zub odhlodáva z nebíčka.
Množenie vecí.
Narážanie ľadov.
Nežnosti, čo Zemou otrasú.
Milovanie v husej koži
úžasu.
Noc, vlhká ako po súloži
hviezd.
Láska ako nebo.
A Mesiac ako päsť.
Vzduch, ktorý brúsi drsné hranolčeky.
Zlostná hudba skla.
A tma a tma, až do nahoty kostí,
až takmer biela...
...Boh, skladajúci nový stroj
zo súčiastok tela.
Ak chcete reagovať na článok,
píšte na slovo@noveslovo.sk
píšte na slovo@noveslovo.sk
Blogy a statusy
Eduard Chmelár:
Ďakujem, pán premiér!
Dušan Čaplovič:
Dubčekov rok
VLADIMÍR MANDA:
Toto stojí skutočne za povšimnutie
Najčítanejšie
Odporúčame
Jan Šolta:
Gorby
Ben Burgis:
Aký postoj by mala zaujať súčasná socialistická ľavica k histórii “reálne existujúceho socializmu”?
René Bílik:
Navrhovaná reforma povedie k strate autonómie a podriadenosti univerzít ministerským nominantom
Peter Weiss:
Naše dnešné strategické elity
Peter Weiss:
Štátnosť na posmech
Ivan Hoffman:
Miliardy pre armádu
Karel Žďárský:
Jak ruské sankce změnily český trh s masem