Reklama
Reklama

Mnoga leta, Michail...

Počet zobrazení: 3671

V poslednom čase sme si na domácej pôde užili dostatok predvolebných útokov na svoju psychiku, pokojne spávať nás nenecháva ani situácia na Ukrajine a o utečeneckej kríze už ani nehovorím. Zvoľme si teda aspoň na chvíľu tému, ktorá by mohla byť príležitosťou k návratu do obdobia, keď sme boli mladší o niekoľko desiatok rokov. Obyčajne nám ich pripomína pohľad do zrkadla alebo do občianskeho preukazu. Michail Gorbačov, keď mu v týchto dňoch gratulanti pripomínali 85 rokov, mávol rukou a poznamenal pri spomienke na svoju mladosť: „Prežil som veľa zaujímavých vecí počas mladých rokov, no mladosť má jednu veľkú chybu - príliš rýchlo utečie.“ Potom si na svojich oslavách zaspieval so sprievodom známeho sólistu Andreja Makoreviča „Mašiny vremeni“. No trval aj na tom, aby si zaspievali aj krásnu ukrajinskú pieseň na počesť svojej matky – „Stojit gora vysokaja“. Jeho matka vraj bola veľmi krásna Ukrajinka.

rt_gorbacov.jpg

Životný príbeh Michaila Gorbačova asi všetci dobre poznáme, no nemáme rovnaký názor na jeho pôsobenie v politike. Nie každý tiež vie o tom, čo o ňom napísala vo svojich pamätiach „Roky na Downing Street“ Margaret Thatherová. Citujem: „Vedela som, že budeme musieť nastupujúcu generáciu politikov citlivejšie spracúvať a podporovať ich. Preto si mnohí mysleli, že som zmenila svoj postoj k Sovietskemu zväzu, ja som iba niekoho hľadala, kto by vyhovoval mojim plánom. Do úvahy prichádzal aj Romanov, prvý tajomník KS v Leningrade, no ako som zistila, bol to človek tvrdej marxistickej línie, aj keď žil v prepychu a obklopoval sa luxusom. Stratil u mňa na príťažlivosti. To, čo som vedela o Gorbačovovi, bolo pre mňa povzbudivé. Bol najvzdelanejším človekom v Politbyre, bol otvorený a bol chránencom Chruščova, Brežneva i Andropova. Začala som mu venovať zvláštnu pozornosť.“ Túto vetu by som rád podčiarkol: „Pri jeho prvej návšteve v Británii som si povedala: Toto je muž, s ktorým by som vedela spolupracovať, mal by byť prvým komunistickým vodcom.“ Aj sa tak stalo a západný svet mu zatlieskal. Ako to všetko dopadlo vieme. To najdôležitejšie na tomto texte je však veta: „Začala som mu venovať zvláštnu pozornosť.“ Myslím si, že človek nepotrebuje mať nejaké zvláštne politologické vzdelanie, aby vedel, čo znamená spomínaná „zvláštna pozornosť“. Je to obrovská finančná alebo mediálna podpora tým, ktorých si západná civilizácia vyberá za svojich favoritov. M. Gorbačov nebol jediným človekom, ktorého Západ obdaroval svojou priazňou. Bol to aj Walesa, Havel, Jeľcin, na Ukrajine zasa Porošenko, Tymošenková, Jaceňuk... a tak by som mohol pokračovať.

Zanechajme však vysokú politiku a poprajme M. Gorbačovovi ešte „mnoga leta“, uvidíme, či mu história dopraje čestné miesto v panteóne osobností. François Saganová, keď sa dozvedela o jeho perestrojke a márnej snahe odnaučiť Rusov piť, napísala: „Vyzerá ako normálny človek, no pustil sa do takých projektov...“ Vtedy sa aj naši vinári vyľakali, keď sa dozvedeli o tom, ako miestni vládcovia, aby vyhoveli centru, začali vyrubovať nádherne a plodné vinohrady v Arménsku, Gruzínsku, ale aj v chudobnom Moldavsku, v ktorom bolo víno takmer jediným zdrojom príjmov. Začali sa obávať, že aj naši vládcovia sa budú chcieť ešte naposledy zavďačiť Kremľu.

Pribúdaním veku však už aj na Gorbačova doliehajú čoraz častejšie myšlienky na obdobie svojho života, keď bol ešte plný zdravia a sily. Vidno to aj z jeho 700-stranovej knihy – „Gorbačov v žizni“, ktorá vyšla pri príležitosti jeho jubilea. Niektoré pasáže boli už zverejnené aj v médiách. Pred novinármi vtedy vyhlásil: „Mám už 85 rokov a zomierajú oveľa mladší ľudia odo mňa. Asi to tak niekto hore tak chce.“ Že by sa už aj on  začal zaoberať myšlienkami na pominuteľnosť ľudského života? Rozhovor však ukončil slovami: „S Raisou sme si predstavovali, že dožijeme tak asi do sedemdesiatky. Raisa to dodržala a ja už posledných 15 rokov rozmýšľam iba o tom, či som urobil všetko potrebné pre jej záchranu.“

Môžeme tohto človeka zatracovať i velebiť, ale vidno, že aj on je len človek z mäsa a kostí a s pribúdaním veku doliehajú aj na kedysi najmocnejších ľudí na svete normálne ľudské slabosti.

Fotozdroj: https://www.youtube.com/watch?v=nXGFeXESyH8

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Palo
#1
Pavel Novota
04. marec 2016, 13:55

Napriek pekným úmyslom nás špatné kroky môžu priviesť do pekla.

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama