Reklama
Reklama

Mier je viac ako zisky zbrojárskych firiem

Na okraj 1. ročníka medzinárodného mierového fóra Zjednotení za mier
Počet zobrazení: 1828

zjednoteni_za_mier.jpgPredstav si všetkých tých ľudí
žijúcich v mieri...
Možno si hovoríš, že som rojko
ale ja nie som jediný
Dúfam, že sa k nám jedného dňa pripojíš
A svet bude jednotný

John Lennon, Imagine, rok 1971



Téma mieru sa z verejného slovníka takmer vytratila. Aj z programov politických strán, z diskusií, z palety základných cieľov, ktoré musí mať každé spoločenstvo na pamäti, ak chce prežiť. Azda je pre súčasníkov málo „akčná“, priveľmi pokojná, bez napätia, taká všedná.

Do pozornosti u nás väčšmi nevstúpila ani 21. septembra, hoci práve tento deň je od roku 1982 Medzinárodným dňom mieru. Azda jedinou výnimkou bolo 1. medzinárodné mierové fórum Zjednotení za mier, ktoré v bratislavskom hoteli Devín zorganizovalo občianske združenie s rovnakým pomenovaním (Zjednotení za mier).

forum_1.jpg

Organizátori sa netaja tým, že chcú založiť tradíciu a protiváhu voči podujatiam, ktoré síce nemajú otvorene protimierový obal, ale ich obsah... Fórum nadväzuje na petíciu Zjednotení za mier, ktorú na 70. výročie konca II. svetovej vojny v roku 2015 inicioval Eduard Chmelár, dnes prezident spomínaného občianskeho združenia. (Portál wwww.noveslovo.sk vtedy poskytol petícii  a informáciám o nej rozsiahly priestor, napr. https://noveslovo.sk/node/81559, https://noveslovo.sk/c/Sprava_o_medzinarodnej_iniciative_Zjednoteni_za_mier
https://noveslovo.sk/c/Medzinarodna_iniciativa_Zjednoteni_za_mier

Približne sedemdesiat účastníkov včerajšieho podujatia sa v názoroch a postojoch stretlo s hodnotením rečníkov i hostí (spomeňme okrem Eduarda Chmelára Branislava Fábryho, Jána Čarnogurského, Ilonu Švihlíkovú a Petra Druláka, Svetozára Naďoviča či zástupcov dvoch politických strán, Roberta Hajšela  a Artura Bekmatova): za mier nemožno bojovať zvyšovaním výdavkov na zbrojenie a adoráciou vojen, násilia a nevyhnutnosti konfliktov. To, čo potrebujeme, je nielen neprítomnosť vojny, ale predovšetkým kultúra mieru a výchova k nemu, sociálny zmier, nepoužívanie sily a hrozby silou, nenásilnosť v myslení a riešení aj obyčajných situácií, poznanie, že dehonestácia oponenta či „nepriateľa“ nevyhnutne vedie k eskalácii napätia. A možno dozrel čas aj na to, aby sa právo na mier nespomínalo iba v nezáväzných dokumentoch, ale aby bolo zakotvené aj do Ústavy, resp. zákonov SR.

Niektorí rečníci upozornili na to, že keď nás „lákali“ do NATO, sľubovali nám lacnejšiu obranu – to sa nestalo ani náhodou. Európska únia ako mierový projekt – to tiež platí iba čiastočne, vo vzťahu k členským štátom; vo vzťahu k iným štátom, resp. po zániku Varšavskej zmluvy už toto hodnotenie neplatí. Obyvateľov chcú k súhlasu so zbrojením primäť postupne a nenápadne nielen politické elity, aj mnohé médiá. Príkladom môže byť potreba zvyšovania sociálnych výdavkov, čo má vyslovene negatívne konotácie, ale (úplne nezmyselná) požiadavka na určenie 2 % HDP na výdavky na zbrojenie sa vo všeobecnosti akceptuje. Tu sa nevnucuje negatívny podtext, naopak, zdôrazňujú sa záväzky, povinnosti, potreba obrany, tu ako keby mali byť občania hrdí, že sme úlohu splnili... Na sociálne problémy, oblasť vedy či školstva peniaze nie sú, ale na zbrojenie – sú. Obraz nepriateľa sa vytvára veľmi usilovne – ale reálne, čo sú naozaj hrozby súčasnosti? Rečníci sa zhodli, že nejde predovšetkým o vojenské konflikty, ale oveľa väčším nebezpečenstvom sú pre nás klimatické zmeny a otázky sociálneho zmieru. A tam zbrane nepomôžu.

forum_2.jpg

Určitou nádejou na zmenu pomerov bol rok 1990 a prijatie dokumentu Konferencie, neskôr Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe s názvom Parížska charta pre novú Európu. Európske štáty, Sovietsky zväz, ale tiež USA a Kanada sa v dokumente zhodli na tom, že bezpečnosť je nedeliteľná a bezpečnosť jedných nemožno posilňovať na úkor druhých. Črtala sa nádej, že so zánikom studenej vojny sa situácia zmení, že sa naplnia ideály ľudí o pokojnom, mierovom živote, o mierovej spolupráci, ktorá zaručí bezpečnosť pre všetky národy.

A potom bola charta v toku dní a ruchu iných udalostí postupne vytlačená na okraj záujmu a štáty sa od napĺňania jej ideí odklonili.

Mierové hnutie na Slovensku, opierajúc sa aj o svoje tradície, by sa mohlo podľa organizátorov fóra v blízkej budúcnosti zamerať na tieto okruhy: dosiahnutie zákazu rozmiestnenia akýchkoľvek cudzích vojsk na území Slovenska; dosiahnutie podpisu Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a zakotvenie práva na mier do legislatívy SR. Podnetná je aj skúsenosť z mierového hnutia v iných krajinách, a to diskusia o transformácii armád alebo o zrušení klasických armád.

Mier spolu so životom na svete napokon vždy zvíťazil. Ale išlo o konvenčné zbrane a konvenčné vojny. Pre tých, ktorí ich zažili, boli aj tak obrovskou tragédiou a hrôzou, ktorú nemožno s ničím porovnať. Asi všetci však v kútiku duše tušíme, ako by mohol dopadnúť globálny konflikt v súčasnosti – a ten obraz definitívneho spustošenia a definitívneho víťazstva smrti  vytesňujeme z našich myslí.

Ale nemali by sme.

Foto: Archív OZ Zjednotení za mier

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama