Máme dôveryhodnú a slušnú alternatívu?

Počet zobrazení: 4326

jozef_hrabina_upr.jpgVysokoškolskí študenti prevzali iniciatívu „za slušné Slovensko“ a v piatok opäť vyšli do ulíc protestovať s vyjadrením dvoch hlavných požiadaviek, ktorými sú nezávislé vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a dôveryhodná vláda. Je nutné priznať, že Slovensko má vážne problémy a je potrebné ich riešiť. Každý, kto sa trošku orientuje v súčasnej situácii, chápe, že bez vyše trenia úkladnej vraždy dvoch mladých ľudí sa ďalej naša krajina nepohne a myslím si, že v tomto bode je správne vyvíjať verejný tlak.V druhom bode je však pod požiadavkou „dôveryhodnej vlády“ skrytá formulácia, ktorá obsahuje predčasné voľby a teda formuluje požiadavku našej opozície, ktorá je dnes jedinou protiváhou súčasnej vláde. To v skratke znamená, že verejný tlak sa mení na politický v momente, kedy si ujasníme fakty a pochopíme že druhá požiadavka nie je požiadavkou ulice, ale politickým nástrojom opozície.

Následne je dobré pochopiť ambivalenciu oboch požiadaviek, keď nezávislé a najmä úspešné vyšetrenie vraždy dvoch mladých ľudí je používané, ako cieľ politického marketingu alternatívnej, „dôveryhodnej“ vlády. Ambivalencia spočíva v tom, že pri dosiahnutí predčasných volieb, by bola krajina uvrhnutá do chaosu spojeného s nimi a na vraždu by si niekto po voľbách spomenul s pravdepodobnosťou blížiacou sa nule. Zároveň si treba uvedomiť, že predčasné voľby by nič neriešili vzhľadom na strategické cítenie opozičných strán, ktoré sa rovná orientačnému zmyslu mŕtvej ryby. Aj tí najväčší optimisti v opozícii si uvedomujú, že opozícia by dosiahla maximálne patovú situáciu, kde by bez ĽSNS nemohol nikto zostaviť vládu, čo by znamenalo ešte väčší chaos a ešte menšiu šancu na vyšetrenie ohavnej vraždy dvoch mladých ľudí.

Otázka však ostáva, máme alternatívu?

Z požiadaviek organizátorov protestov najviac kričí formulácia – dôveryhodná vláda. Pojem, ktorý musí strašiť každého človeka, ktorý chápe kontext slovenskej politiky. Kontext, ktorý je naozaj tragický, nakoľko na Slovensku neexistuje slušná alternatíva súčasnej vláde. Dosť často sa ľudia pýtajú, koho voliť. Nastáva trápny moment ticha a následné konštatovanie, máme na výber medzi skorumpovanou stabilitou, alebo totálnym chaosom, či inými slovami, voľbu medzi jednookým a slepým. Máte iný názor? Bodaj by ste mali pravdu, ale realita našich „morálnych spasiteľov“, „budovateľov slušného Slovenska“ či „dôveryhodnej alternatívy“ predstavuje jedno nekonzistentné čudo, ktoré medzi sebou aj v tejto zložitej situácii nedokáže komunikovať a dohodnúť sa ako spoločne postupovať. Mali sme v priamom prenose možnosť vidieť mnohokrát, ako sa vzájomne vie dohodnúť Sulík s Matovičom, Matovič s Procházkom a môžeme k tomu prirátať aj Alojza Hlinu, ktorého, aj napriek dobrej straníckej práci, majú v KDH poniektorí plné zuby, lebo sa s ním asi „ťažšie“ hľadá kompromis.

V skratke, naša opozícia trpí. Trpí nedostatkom ľudí, ktorí by ju viedli, trpí nedostatkom strategického myslenia, trpí nedostatkom nápadov a trpí hlavne obmedzenosťou jej vedúcich osobností, ktoré si pri prvej možnej príležitosti podrazia nohy a ukážu nám tak alternatívne spôsoby vládnutia. Tiež je na zamyslenie, či je alternatívou voľné zoskupenie nedostatočne vzdelaných ľudí, ktoré nedokáže vyhrať v riadnej demokratickej súťaži a teda vo voľbách. Toľko k alternatíve. A čo dôveryhodnosť? Igor Matovič – daňový podvodník, ktorý nebol usvedčený len vďaka premlčacej dobe. Richard Sulík – podozrivý z nevýhodného predaja mestských pozemkov spravovaných firmou OLO, ktorej bol v tom čase riaditeľom, firme FaxCopy, v ktorej bol jedným z akcionárov. Lucia Nicholsonová, ktorá neváhala zneužiť svoje batoľa na politický boj, či Ľubomír Galko, ktorý ako minister obrany podkopal občiansku spoločnosť, keď nezákonne odpočúval svojich koaličných partnerov, politických konkurentov a novinárov. A to bola len reprezentatívna vzorka tých, ktorí majú tvoriť alternatívu „slušného Slovenska“.

Nejeden človek by si momentálne najviac prial, aby na Slovensku existovala taká sila, ktorá buď prinúti štandardné strany k dostatočnej sebareflexii, alebo sformuje novú politickú silu, ktorá bude znamenať ďalšiu etapu v politickom vývoji Slovenska. No dokým bude opozíciu tvoriť exkluzívna skupinka ľudí, ktorí sú odtrhnutí od reality, tak sa s tézou o dôveryhodnej vláde určite stotožniť nemôžeme, pretože pre dôveryhodnú vládu potrebujeme slušnú alternatívu a tá na Slovensku, žiaľ, momentálne nejestvuje. Ak sa má vytvoriť alternatíva, musí prísť ku generačnej obmene politikov, pochopeniu, že do politiky sa nechodí zarábať peniaze, a primárne vytvoriť či už legislatívu, ale aj exekutívu lákavú pre šikovných odborníkov, ktorí povedú našu krajinu v budúcnosti a nepôjdu radšej umývať riad do Veľkej Británie.

Autor, PhDr. Jozef Hrabina, je doktorandom na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984