Kde by bola Európa bez Ruskej revolúcie?
Máloktorá historická udalosť je taká zaznávaná a zároveň vytesňovaná z verejného vedomia, že aj samotná historická veda má problém pravdivo a vecne uchopiť udalosti spred takmer sto rokov. Ruská revolúcia 1917 takou je.
Je dôkazom pretrvávajúcej životaschopnosti myšlienok, ktoré prežili nielen útoky prirodzeného protivníka – kapitalizmu, ale predovšetkým obdobie stalinistickej degenerácie, ktoré napáchalo oveľa viac škody, ako boli schopní uštedriť prirodzení ideologickí súperi.
Štúdium Ruskej revolúcie z originálnych prameňov priamych účastníkov je neuveriteľne objavnou púťou, ktorá dáva pochopiť aj kontexty dnešných mocenských, ekonomických a geopolitických záujmov. Keď by som mal vyzdvihnúť iba jeden titul, tak by to bola História ruskej revolúcie od L. Trockého.
Súčasná západná spoločnosť a hlavne tzv. vyspelé európske štáty vďačia za svoj rozvinutý sociálny štát práve obrovskému vplyvu Ruskej revolúcie a jej ideovému apelu na emancipáciu más, demokratizáciu ekonomiky, prerozdeľovanie zdrojov. Povedzme si to otvorene. Čo na svete by prinútilo kapitalistické elity zaťažiť sa vysokým progresívnym zdanením, financovať bezplatné zdravotníctvo, školstvo, zaviesť desiatky štedrých sociálnych dávok, rozbehnúť výstavbu lacného kvalitného bývania pre všetkých a inštitucionalizovať to ako univerzálnu schému základov civilizovanej modernej spoločnosti?
To všetko išlo hlavne na účet vtedajšej oligarchie. No nebolo to božie vnuknutie. Bol to strach. Strach kapitálu, že ľudia pochopili, že sú pripravení uplatňovať princípy demokracie nielen obmedzene, ale plnohodnotne a celospektrálne, od politiky po ekonomiku. Bol to odôvodnený strach z absolútnej straty privilégií.
Rapídny sociálnodemokratický prerod Západu po druhej svetovej vojne sa javí až revolučný, ale v skutočnosti išlo o reformistický kompromis starého kapitalistického poriadku s modernými pokrokovými humanistickými ideami.
Je to úžasný a závideniahodný úspech antirevolučnej propagandy, tak dokonale vytrieť spred našich očí kolosálnu dôležitosť Ruskej revolúcie pre ďalší vývin ľudských dejín a pozitívne historické zmeny, ktoré priniesli polstoročie bezprecedentného nárastu životnej úrovne.
Nič z toho nebolo samozrejmé a neprišlo samo od seba. Nezabúdajme, že Európa mala za sebou turbulentných, krutých tridsať rokov a kapitalizmus ukázal najodpornejšie grimasy svojej podoby vo forme diktatúr a fašizmu, kríz a svetových vojen.
Európa bola zničená a zadlžená vojnou. Napriek tomu, alebo práve preto sa našli prostriedky na budovanie štedrých sociálnych štátov.
Položme si otázku. Keď bolo vtedy možné rozvinúť také epochálne progresívne zmeny, čo všetko by sme boli schopní dosiahnuť dnes?
Odstránenie globálnych ekologických, ekonomických, sociálnych hrozieb?
Určite áno!
Má to len jeden problém. Chce to ďalšiu Veľkú socialistickú revolúciu vo veľkej európskej krajine, alebo najlepšie v Spojených štátoch.
Reagujte na článok
Komentáre
Veru, veru, aj najodvážnejší sa dokážu vrátiť ešte tak k Marxovi, k Leninovi cesta zarúbaná...Pritom to čo bol Marx pre sociálne vedy 19. storočia bol Lenin pre 20.storočie, naviac zvýraznené úspešnými politickými aplikáciami!
( Trajektóriu k porážke v studenej vojne možno začať vymeriavať od Afganistanu, pričom rozpad DNA socializmu súvisí s rôznymi deformáciami od jeho vzniku - vynútené nahradenie sovietov aparátnou autokraciou vo vojnovom komunizme, priorizácia hospodárských a veľmocenských ambícií pred politickými a kultúrnymi /civilizačnými reformami ).
Považujem za mimoriadne dôležité však zdôrazniť, že úspechu VOSR predchádzala úplná deštrukcia vtedajšieho imperializmu a v Rusku bola revolúcia úspešná preto, že dekadencia režimu presiahla všetk y hranice. Neúspech Nemeckej revolúcie zasa naznačuje, že musí ísť o synergický efekt pôsobenia výnimočnej organizácie, intelektuálnej sily a hlbokej režimnej krízy.
Varoval by som pred očakávaniami úspechu americkej resp. atlantickej revolúcie: nie je totiž hegemón takejto zmeny sociálne/kultúrne/civilizačne pripravený. A hegemónom by sa mohol/lo stať čokoľvek aj nižšej morálnej kvality, ako bol Franco,Hitler či Bush s NSDAP resp Trilaterálnou komisiou. Našťastie ďalšia etuda nehrozí. súdobý fašizmus sofistikoval globálnu exekutívu, vytvoril a zabetónoval dekadentný systém orwelovskou totalitnou väzbou. Väzni a väznitelia sú spútaní navzájom a so stockholmským syndrómom neorganizovaný proletariát visí "na šnúrke gatí globálneho kapitálu".
Som si však istý, že k odstrojeniu "globálneho kapitálu" dôjde. Vďaka expanzívne bobtnajúcej profesionálnej logistike systém sa stal nekontrolovateľným, masívnym a neúmerne zaťažujúcim vlastnú architektúru. Prirodzene stráca vnútornú kohéziu a kopí hlúposti. Až po dosiahnutí kritického stavu ( vojna, ekologický kolaps, pandémia) bude zdiskreditovaný a bude reálna príležitosť revitalizovať a redefinovať civilizáciu. Pre to, pre "deň po" ( kolapse globálneho fašizmu) je možno už dnes pracovať...
Dobrá pripomienka, ono to pôjde cez internet a sociálne siete, nechcite po zamestnancoch novinároch, aby ohrozili svoju výplatu tým, že pripomenú túto revolúciu.
Na tú poslednú otázku: " Keď bolo vtedy možné rozvinúť také epochálne progresívne zmeny, čo všetko by sme boli schopní dosiahnuť dnes?"
Problémom je, že verejnosť v Európe i v USA je už tak zblblá a spohodlnená, že ak by si napríklad imigranti z Afriky zapýtali pätdesiatcentov na deň za aktívne protestovanie po uliciach,možno by im to nejaká občianska mimovládka aj zaplatila, aby sa mohlo vzbudiť zdanie "nespokojnosti más".
Veď nejako tak to bolo v ukrajinskom Kyjeve a následne v rozvoji Majdanu. Dnes však, podľa môjho názoru, po celej tej nešťastnej a tragickej občianskej vojne je asi tu najvyššia deštrukcia spoločnosti, krajiny i hospodárstva, takže by som sa nečudoval, ak by ľudové republiky Donecká a Luhanská išli skôr tým revolučnejším smerom.
Nakoniec, v takej deštrukcii, akej sa na nich dopúšťa pôvodne (dejure ešte stále vlastný štát) Ukrajina, ani nič iné neostáva, len ľudí "pozbieraťô zo zeme, ošetriť, zorganizovať sa ako po vojne k odpratávaniu tehly po tehle a yačasiu nového spôspbu výroby a možno i politiky. Tam ešte žijú ľudia, ktorí videli a vedia uskutočniť socialistickú povojnovú obnovu. A - nie je náhoda, že práve tam sa oslavuje celkom prirodzene i Veľká októbrová socialistická revolúcia...