Ušetrené milióny
Štátna kasa nestratí 200 miliónov korún a Slovensko sa vyhne novej medzinárodnej blamáži. To je vlastne hlavná - dobrá správa, ktorú sa minulý týždeň od prezidenta dozvedeli lídri šiestich strán.
Stretnutie, ktoré v súvislosti s rozhodnutím nevyhlásiť referendum zaranžoval nový nájomník Grassalkovichovho paláca, sa na prvý pohľad nieslo v družnej atmosfére. Aspoň do televíznych kamier a fotoobjektívov sa všetci účastníci ostošesť usmievali. Napriek tomu išlo o pokus o zneužitie ústavného práva na iniciovanie všeľudového hlasovania prostredníctvom petície, ktoré by Ústavu SR porušilo a stalo by sa nebezpečným precedensom. Podľa nej totiž predmetom referenda nemôžu byť dane, odvody a štátny rozpočet (to by asi vyzeralo, keby sme sami rozhodovali o výške našich daní), ale ani základné práva a slobody.
Darmo bývalá vicepremiérka pre legislatívu Katarína Tóthová a ďalší právnik z predchádzajúcej vlády Vladimír Mečiar tvrdia, že v otázke, týkajúcej sa zákona o používaní jazykov národnostných menšín, sa základné a občianske práva neobmedzujú, ale ide "iba" o výkon týchto práv. HZDS to dobre vedelo, samo sa pred niekoľkými rokmi na medzinárodnej úrovni zaviazalo, že zákon o jazykoch minorít prijme. Rovnako farizejsky sa zachovala súčasná opozícia i v druhej otázke. Bola to práve vláda HZDS/SNS/ZRS, ktorá zákon o strategických podnikoch premenila na zdrap papiera, svojimi ľuďmi privatizovala také významné firmy ako VSŽ či Nafta Gbely, hoci to zákon nepripúšťal. Navyše s obdobnou otázkou vyrukovala vo vlaňajšom referende, ktoré sa skončilo pre nezáujem širšej verejnosti fiaskom.
Naša ústava pripúšťa opakovanie všeľudového hlasovania v tej istej veci (nielen s tou istou otázkou) najskôr po uplynutí troch rokov. Inak by sa sa mohlo stať, že k zoznamu podnikov, ktoré treba ponechať vo vlastníctve štátu, by o dva mesiace pridali verejné záchodky na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí a referendum by sme mali zase na krku. Tu by už ani nešlo o spomínaných 200 miliónov korún, ale o systematické zneužívanie demokracie na destabilizáciu politickej situácie na Slovensku. HZDS a osobne jeho predseda po pomerne umiernenom tóne v kampani pred prezidentskými voľbami opäť pritvrdili muziku. Ukázalo sa to najmä pri zvyšovaní hlasu a agresivity v rozhlasových nočných dialógoch vysielaných päť dní pred rozhodnutím o nekonaní referenda. Vedenie Mečiarovho hnutia sa vyhráža ďalšími petičnými kampaňami - najnovšie za vypísanie predčasných volieb.
Politici, ktorí prinajmenšom štyri roky obchádzali právne normy, kde sa dalo, a vyrábali ako na bežiacom stroji zákony priečiace sa ústave, teraz začínajú hovoriť o článku 32 základného zákona štátu. Teda o práve občanov postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov by boli znemožnené. Nuž, dnešnej koaličnej vláde sa dá všeličo zazlievať, ale hádam tak ďaleko nie sme, aby sme vyzývali ľudí k jej násilnému zvrhnutiu. Keby za HZDS nestála dobrá štvrtina voličov, tak by sme nad takýmto slabošským gestom mohli mávnuť rukou. Tu však ide o priveľmi vážne veci na to, aby sme sa uspokojili iba tým, že takéto nebezpečné výroky označíme za populistické.
