Školstvo na začiatku roka
Zatiaľ čo ostatné odvetvia národného hospodárstva bilancujú svoje zisky a straty ku koncu kalendárneho roka, rezort školstva tak robí väčšinou začiatkom leta. Bilancuje sa uplynulý školský rok a prebieha príprava na ten nasledujúci. V časoch centrálne plánovanej ekonomiky tieto procesy prebiehali rutinne a bez akýchkoľvek šumov - rozdávali sa učebnice, zošity, červené plátno na nástenky nikdy nechýbalo. Občas nejaký rodič pomohol škole vyrobením učebnej pomôcky, čo si mohol zapísať ako brigádnické hodiny v rámci ZRPŠ, teda ako malé bezvýznamné plus. V súčasnosti vieme o útrobách rezortu školstva možno až priveľa - vďaka nie vždy potešiteľným správam o jeho stave.
Stáva sa pomaly pravidlom, že ani letné slnečné dni nevnesú priveľa svetla do duší pedagógov či zamestnancov škôl pri pomyslení na začiatok školského roka. Nejde vždy len o platy, hoci ich požiadavka adekvátnej odmeny je nesporná. Sú v tom aj problémy, ktoré môžu niektorí považovať za okrajové. Napríklad také upratovačky v školách sa sťažujú, že ich kolegyne z okresných úradov za tie isté peniaze odvedú oveľa menší výkon, lebo "kancelárie sa v porovnaní s telocvičňou či školskou chodbou upratujú oveľa ľahšie." Nuž, spravodlivosť nebýva vždy dôsledná, ale o tom predsa už dávno vieme.
Rovné zatekajúce strechy Školstvu patrí na Slovensku okolo 6 tisíc budov, z ktorých asi tretina je v zlom alebo katastrofálnom stave. Zo štátneho rozpočtu sa im v tomto roku pridelilo 2,7 mld. Sk na prevádzkové náklady, pričom 300 miliónov z tejto sumy je určených na údržbu. Okrem toho ministerstvo uvoľnilo zhruba 400 mil. Sk na zaplatenie neuhradených faktúr za dodávku energií, zvyšných 560 mil. zostáva na ďalej neuhradených. Z prostriedkov za privatizáciu Slovenských telekomunikácií je vyčlenených 240 miliónov na opravu zatekajúcich striech a 150 miliónov na rekonštrukciu kotolní (na základných školách treba opraviť 92 striech a 77 kotolní, na stredných školách 9 striech a 8 kotolní). Rovné strechy ako pozostatok socializmu veľa šťastia základným školám nepriniesli, veď napríklad len v Košickom kraji eviduje tamojší Krajský úrad požiadavky na opravy striech v hodnote 340 miliónov korún. Vo svojom rozvojovom programe chce ministerstvo pokračovať aj v budúcom roku. Vtedy už bude azda aj plynofikácia v pokročilejšom štádiu, pretože plyn v mnohých obciach ešte nie je zavedený.
Málotriedky a učebnice S nákladmi či investíciami súvisí aj prehodnocovanie využiteľnosti kapacity školských budov a škôl. V niektorých regiónoch klesá počet školopovinných detí, a preto je nevyhnutné riešiť aj otázku ich školskej dochádzky. Podľa slov ministra školstva SR Milana Ftáčnika, so žiadnym mechanickým znižovaním počtu škôl sa nepočíta. Smerodajný bude minimálny alebo maximálny počet žiakov. Na to, aby sa otvorila málotriedna škola, treba prinajmenšom pätnásť, resp. v školách pre národnostné menšiny dvanásť žiakov. Najvyšší počet žiakov v triede môže byť 34. Horeuvedené limity sú určené kvôli spomínanej využiteľnosti kapacít. Náklady málotriednej školy so siedmimi žiakmi totiž predstavujú až 60-tisíc korún na žiaka ročne, zatiaľ čo celoslovenský priemer je 17-tisíc korún na žiaka na štátnej ZŠ. Minister Ftáčnik hovorí o zachovaní málotriedok, ale za úvahu podľa neho stojí aj možnosť tzv. školských autobusov, ktoré by mohli pomôcť riešiť dopravu do vzdialenejších škôl, a tým čiastočne vyriešiť problém príznačný najmä pre riedko osídlené regióny Slovenska. Ďalšou nákladovou kapitolou sú učebnice. Vo všeobecnosti sa za ne neplatí, poväčšine si však žiaci či študenti sami musia uhradiť jazykové učebnice či iné špeciálne alebo nadštandardné pomôcky. Ministerstvo má k dispozícii prostriedky na zakúpenie učebníc len do výšky 53% požiadaviek škôl. Podľa Evy Danišovej zo Sekcie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení MŠ SR, je to spôsobené zvýšenou objednávkou škôl v tomto roku. V minulom roku si totiž školy objednali učebnice za 320 miliónov korún, tento rok táto suma tvorila takmer 370 miliónov. Podľa Danišovej je príčinou tohto stavu veľký počet prvých vydaní učebníc, ktoré sa objednávajú pre plné počty žiakov. Prioritne sa však zabezpečujú učebnice pre prvákov a pracovné zošity pre prvý stupeň ZŠ na jednorazové použitie.
Chýbajú kvalifikovaní Mnoho sa hovorí o potrebnej, nedostatočnej či prebytočnej kvalifikácii pedagógov. Na základných a stredných školách patriacich do pôsobnosti okresných a krajských úradov pracuje okolo 100-tisíc pedagogických pracovníkov, z čoho je zhruba 85-tisíc učiteľov. V školách pretrváva záujem o cudzie jazyky, hoci kvalifikovaných učiteľov je málo. Priveľmi opadol záujem o výučbu ruského jazyka a tak sa pedagógovia často musia rekvalifikovať či naučiť iný jazyk na kurze alebo jazykovej škole, aby mohli neskôr vyučovať aspoň jeho základy. Je to síce riešenie, ale len na krátky čas. Nie je zriedkavosťou, ak v prípade cudzieho jazyka žiak predbieha svojho učiteľa… Miesta učiteľov v niektorých odľahlých obciach zostávajú neobsadené, pretože umiestnenie školy nie je lukratívne. Čoraz častejšie zostávajú bez kvalifikovaných pedagógov stredné odborné učilištia. Ide najmä o výučbu odborných remeselných či iných predmetov vyžadujúcich zručnosť. Ak je niekto vyučený stolár alebo murár, musí si kvôli výučbe pochopiteľne doplniť pedagogické minimum, čo nejaký čas trvá. Naopak tí, ktorí ho majú - napríklad absolventi vysokých škôl - nemajú potrebnú zručnosť pre výučbu spomínaných predmetov. Napokon, štyri či päť rokov sa vzdelávali v inom než remeselnom odbore. V dôsledku týchto skutočností sa často zamestnávajú aj nekvalifikovaní pracovníci. Osobitnou kapitolou v školstve sú dôchodcovia. V niektorých prípadoch pomáhajú vykrývať tie pracovné miesta, o ktoré nemajú záujem, resp. na ktoré nie je dostatok mladých ľudí. Spomedzi učiteľov tvoria asi 6%-ný podiel. Ich veková štruktúra je rôzna, veľkú časť z nich tvoria ženy vyučujúce na prvom stupni ZŠ. Nemalo by sa stávať - hoci v praxi je to absolútne bežný jav - že dôchodcovi sa predĺži pracovná zmluva, i keď len na dobu určitú, v prípade, že na jeho miesto je požiadavka mladého uchádzača o zamestnanie s patričnou kvalifikáciou. Dosť podstatne sa tým znižuje chuť absolventa VŠ pracovať vo svojom odbore či v odbore prislúchajúcom jeho vzdelaniu. Dôsledky poznáme.
Vysoké školy Na vysokých školách situácia s platmi pedagógov nie je v porovnaní so základnými či strednými školami až taká hrozivá. Majú totiž možnosť zvýšiť si kvalifikáciu, habilitovať sa, čím sa zvyšuje aj ich platové zaradenie. Navyše, nie je výnimkou, že hosťujú na iných univerzitách, alebo sa okrem výučby venujú inej, často lukratívnej činnosti. Napríklad poradenstvu, vedeniu kurzov, ďalšiemu zamestnaniu a pod. To je v poriadku, pokiaľ sa v dostatočnej miere venujú svojej primárnej činnosti, vďaka ktorej mali možnosť získať vysokú úroveň kvalifikácie - a síce výučbe. Pretože tá by mala byť pre nich prioritou. Počet študentov vysokých škôl sa z roka na rok zvyšuje. V tomto školskom roku prijme Univerzita Komenského vo vybraných odboroch o 373 študentov viac ako pôvodne plánovala. Stane sa tak vďaka 10%-nému zvýšeniu počtu prijatých uchádzačov o vysokoškolské štúdium, o čom vláda rozhodla 9. augusta. Podľa posledných informácií môže na Slovensku celkovo študovať o 2300 študentov viac ako v minulom roku. Vláda na toto zvýšenie vyčlenila takmer 40 miliónov. Kde však budú všetci prijatí uchádzači bývať? Už dlhý čas sa situácia na vysokoškolských internátoch - nielen, ale najmä v Bratislave - označuje ako "alarmujúca". Univerzita Komenského podľa rektora UK Ferdinanda Devínskeho môže v súčasnosti uspokojiť len okolo 68% žiadateľov o ubytovanie. Cieľom vlády je, aby v ďalšom školskom roku tvoril počet ľudí študujúcich na vysokých školách 30% populácie príslušných ročníkov. Zvyšovanie vedomostnej úrovne populácie je jedna vec, ale patričný životný štandard študentov je nemenej dôležitý.
Využiť náš potenciál Možno sa pred Vianocami znova objavia nádeje na trinásty učiteľský plat. Jeho výška za minulý rok bola zahanbujúca. Nepýtajú len učitelia, ale aj železničiari, strojárski robotníci či nezamestnaní. V ich rukách je osud nášho hospodárstva, v rukách učiteľov využitie intelektuálneho potenciálu našej mládeže. A tým stav krajiny.
