Reklama
Reklama

Nezaznávajme poľnohospodárske družstevníctvo

Družstevníctvo je činnosťou, ktorá vznikla a pretrváva aj v podmienkach trhových vzťahov. Na Slovensku má dlhodobé tradície a podobne ako všade vo svete, aj u nás sa vychvaľuje a oslavuje, ale súčasne aj hanobí a ponižuje.
Počet zobrazení: 1309

Družstevníctvo je činnosťou, ktorá vznikla a pretrváva aj v podmienkach trhových vzťahov. Na Slovensku má dlhodobé tradície a podobne ako všade vo svete, aj u nás sa vychvaľuje a oslavuje, ale súčasne aj hanobí a ponižuje.

Slovenské družstevníctvo sa sformovalo v polovici devätnásteho storočia a od toho času, teda od počiatku Jurkovičovho "Gazdovského spolu" v Sobotišti vyjadruje družstvo úsilie o lepšie zajtrajšky. Na Slovensku pôsobia družstvá spotrebné, výrobné (remeselnícko-priemyselné), výrobné poľnohospodárske a bytové. Členov družstiev je okolo pol druha milióna, a to je už záležitosť celého národa. Preto by sa v ostatných rokoch mal o družstvá starať štát i široká verejnosť.

V období po nežnej revolúcii štát na družstvá zanevrel a takmer viedol proti nim vojnu. Pretože sa zakladali nasilu - a to najmä poľnohospodárske družstvá - uchytil sa názor, že ich treba zlikvidovať vyhlásením zásady slobody podnikania. Transformácia družstiev zasiahla kruto do ich pomerov a v procese drobnej privatizácie im štát zablokoval možnosť získať podiely na privatizovaných potravinárskych podnikoch a získať drobné predajne v mestách pre odbyt svojej produkcie. Tzv. transformačný zákon zle zasiahol do majetkových pomerov družstiev. Nedovolil im reštituovať prv zhabaný majetok, napríklad vinohradníckym družstvám, družstevnej ústredni a pod. Naopak, práve tento zákon zaviedol "privatizáciu" družstevného majetku v prospech často tzv. oprávnených osôb. Pritom družstvá majú vždy podielnicky charakter, sú majetkom členov - ich vlastníkmi teda bývajú členovia družstiev, a to podobne, ako sú vlastníkmi akcionári v obchodnej spoločnosti. alebo spolumajitelia v eseročke.

Právna úprava

Postavenie a právny režim družstiev upravuje zákon. Družstevné právo takto upravuje vnútorné i trhové vzťahy v družstvách a družstvá majú rovnaké postavenie ako obchodné spoločnosti. Takto znie úprava podľa Obchodného zákonníka v kapitole "Družstvo", v paragrafoch 221 až 260.

Zrušili sa osobitné predpisy pre poľnohospodárske družstvá (predtým Jednotné roľnícke družstvá). Dnes sa ozývajú vážne hlasy a ukazuje sa, že treba prijať samostatný družstevný zákon, ako je to v mnohých krajinách. Ihneď po novembri 1989 bola nastolená politika transformácie družstiev s cieľom zmeniť ich štruktúru a v parlamente sa prijalo niekoľko ustanovení proti nim. Boli proti politike prestavby spoločnosti, boli protiústavné a Ústavný súd ich zrušil. Družstvu sa napríklad uložila povinnosť prijať každého, kto sa ako oprávnená osoba prihlási za člena. Nebolo by tu dobrovoľnosti, lebo družstvo by nemohlo slobodne rozhodnúť, či dotyčného za člena prijme alebo nie. Faktom je, že zo strany štátu sa ešte aj dnes voči družstvám prejavuje značná zdržanlivosť, ba často ich odmietanie. Prezident Rudolf Schuster oprávnene nedávno poukázal na to, že s takouto politikou treba už konečne prestať.

JRD sú minulosťou

Družstvám sa ublížilo najmä spomínaným transformačným zákonom z roku 1992, keď sa rovnostársky pridelili podiely na majetku družstiev v poľnohospodárstve ako náhrada nájomného na úkor tých nových družstevníkov, ktorí vytvorili obrovské hodnoty družstevného majetku. Veď v Slušoviciach nevznikol niekoľko miliardový majetok družstva z nájomného za neúrodné pozemky. Bola to zásluha inžinierov z oblasti elektrotechniky, poľnohospodárskej chémie, atď., ktorí tieto hodnoty vytvorili a transformáciou ich o tieto majetky ukrátili.

Súhlasíme s názorom, že pri zakladaní družstiev išlo o hrubé násilie. JRD boli zakladané skutočne protiprávnym spôsobom, roľníkom odňali majetky, pôdu. Dialo sa tak s cieľom zaviesť veľkovýrobu, sformovať veľkovýrobné podniky. Uplatnilo sa heslo, že cieľ svätí prostriedky. Preto bolo samozrejmé a veľmi správne, že po roku 1989 došlo k rehabilitácii osôb a reštitúciám majetku za násilnú kolektivizáciu v päťdesiatych rokoch.

Koniec drobného roľníctva

V poľnohospodárstve dnes už drobný roľník iste neobstojí. Dnešní podnikatelia buď preberajú veľké hospodárstva, alebo ich vytvárajú, združujú pozemky i výrobné farmy. Treba dať každému možnosť prevziať do vlastných rúk pozemky s možnosťou súkromného hospodárenia. Avšak už iste nie ako samostatný roľník na 2 - 3 hektároch, to dnes nikoho neuživí. Drobné hospodárstva niekoľkých súkromníkov sú len pomocným hospodárstvom. Ani s rozlohou 5 - 10 hektárov poľnohospodárskej pôdy roľník neobstojí, nevyžije z toho, ak nebude popritom pestovať špeciálne plodiny. V krajinách EU vyžije roľník na slušnej úrovni z pôdy iba vtedy, ak hospodári najmenej na 40 - 60 hektároch, pričom sa tento výmer z roka na rok zvyšuje, pretože prichádza dôkladnejšia mechanizácia, ktorá u nás nebola prítomná napríklad v predmníchovskej republike alebo bola prítomná len výnimočne. Na obživu vtedy stačilo pár hektárov. Roľník nemal ani elektrinu, traktor či kosačku. No bol už roľníkom, ktorý sa nemusel vysťahovať alebo chodiť dočasne na prácu do cudziny, po majeroch. V terajšom období politiky vstupu Slovenska do Európskej únie vytvárame podmienky, aby sme otvorili hranice zahraničnému trhu a silnej konkurencii obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami. Nemáme však usporiadané pomery pre lacnú produkciu. Isteže, vyrovnanie je možné len veľkovýrobou, iba hospodárením na veľkých plochách.

Prudký pokles dotácií

To, že družstevníctvo v oblasti poľnohospodárskej výroby nemôže v trhovom mechanizme fungovať, je jeden z argumentov, prečo sa treba od PD dištancovať. Takto bola navodená línia aspoň "nepodporovať" poľnohospodárske družstvá. Vyplynula však z jednoduchých príčin: štát utiahol opasok a hneď v prvom roku novej éry sa dotácia do poľnohospodárstva znížila z 12-14 miliárd na 4-5 miliárd. Z dotácií štátu rozkvitá celé švajčiarske poľnohospodárstvo v horších výrobných podmienkach ako sú u nás. Na Slovensku, podobne ako na celom svete, rozkvitajú výrobné družstvá v oblasti priemyslu a remesiel. Už desaťročné trvanie nášho transformovaného poľnohospodárskeho družstevníctva svedčí o jeho životaschopnosti. Treba prestať s jeho podceňovaním a urobiť rázne kroky na oživenie poľnohospodárstva, pretože v biede je celé poľnohospodárstvo: aj eseročky, aj akciovky a všetky poľnohospodárske usadlosti.

V PD sú stále zamestnaní vysokokvalifikovaní odborníci, súčasný manažment má patričnú úroveň. Náš roľník sa oddávna vedel vynájsť a sedliackym rozumom vyriešil systém hospodárenia na pôde. Netreba ľudí presviedčať, aby opustili družstvo, treba im pomôcť nájsť prosperujúce riešenie. A v čom tkvie podstata problému poľnohospodárskeho družstva? Poľnohospodárstvo je predovšetkým závislé na pôde. Riešenie roľníka je preto riešením užívania pôdy. Naše poľnohospodárstvo rozkvitalo za predmníchovskej republiky v medzivojnovom období, hoci jadrom bolo maloroľníctvo s drobnými výmerami pôdy. Títo maloroľníci sa združovali do družstevných organizácií, skladištných, odbytových, vinohradníckych, ovocinárskych, mliekárenských atď. Dnes je však zrejmé, že drobný roľník v konkurencii neobstojí. Budúcnosť má preto veľkoplošné hospodárenie na pôde.

Nevyriešené vlastníctvo

Naskytá sa ďalšia otázka: ako hospodáriť s pôdou, ktorú vlastní štát a je v správe Slovenského pozemkového fondu? Prídelovým zákonom z roku 1920 sa drobila pôda prídelcom a podobne dekrétom o urýchlenom prideľovaní pôdy prídelcom z roku 1945 sa nastolila politika drobenia. Dnes sme tieto zákony zrušili, pretože roľníctvo nemá hlad po pôde. Trh s pôdou sa neobnovil aj preto, že nie sú vyriešené vlastnícke otázky. Záujem je o veľkoplošné užívanie, a tak sa pri privatizácii štátnych majetkov preberá komplexná rozloha pôdy v nájomnej forme. Slovenská vláda trvá na tom, aby sa štátna pôda neprivatizovala. To možno zohľadniť až do roku 2005, keď bude jasné, ktoré pozemky patria štátu. Odporúčam na štátnu pôdu uzatvárať dlhodobé, aj dvadsať či tridsať ročné nájomné zmluvy a ak nájomca vedie tento poľnohospodársky podnik niekoľko rokov úspešne, potom mu štátnu pôdu predať za lacné peniaze a na splátky.

Naša poľnohospodárska pôda je vlastnícky veľmi rozdrobená a jej veľkovýrobné využitie sa môže dosiahnuť tak, že sa nájdu investori, ktorí si od drobných vlastníkov pozemky odkúpia alebo si ich prenajmú. Najschodnejšou cestou - pokiaľ nemáme na pôdu kupcov - zostáva, aby sa pôda naďalej užívala v tej družstevnej organizácii, v ktorej si vlastníci pozemkov nájdu svoje pracovné príležitosti. Družstvá vedia využiť aj tú pôdu, ktorá patrí štátu a odvádzajú nájomné do Slovenského pozemkového fondu. Pre budúcnosť treba umožniť, aby si poľnohospodárske pozemky mohli kúpiť aj družstvá.

Autor (1932) je pedagóg na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama