Nebezpečné nie sú len vojny
Plynová kríza prehrmela a nastal čas hľadaní širších súvislostí a príčin vzniku tejto možno najvážnejšej krízy, ktorú Slovensko muselo riešiť v svojej krátkej histórii. Vláda SR v tejto súvislosti koncom januára prerokovala a schválila „Správu o príčinách a dôsledkoch krízy v zásobovaní Slovenskej republiky zemným plynom a návrhy súvisiacich opatrení“. Správa sa okrem technických aspektov problému zaoberá „analýzou problémov a príčin krízového stavu“.
Prerušenie dodávok plynu malo aj výrazný bezpečnostný aspekt a výrazne podčiarklo, že bezpečnosť krajiny nie je prázdna formulácia a bezpečnostné problémy môžu vzniknúť nečakane rýchlo s veľkým dopadom na fungovanie celého štátu. V súčasnom období stále žijeme v ovzduší určitého podceňovania bezpečnosti najmä preto, že bezpečnosť spájame najmä s vojenskými hrozbami, ktoré sú v našom okolí minimalizované. Na jednej strane je bezpečnostná politika jednou z politík štátu, ale na strane druhej nie je považovaná za prioritu napriek tomu, že bezpečnosť je nutnou podmienkou normálneho fungovania krajiny. Názorným príkladom určitého zjednodušeného prístupu k bezpečnosti je aj už spomínaná správa. Vypracovali ju na ministerstve hospodárstva a nebola predložená na medzirezortné pripomienkové konanie. Ale ak má skutočne objasniť príčiny plynovej krízy, mali by do jej prípravy vstúpiť aj ďalšie orgány, ako napríklad ministerstvo zahraničných vecí a spravodajské služby. Ministerstvo hospodárstva zo svojej podstaty nemôže mať a ani nemá nástroje na zodpovedanie všetkých otázok príčin vzniku plynovej krízy, preto je nutná širšia medzirezortná kooperácia. Z hľadiska medzinárodných súvislostí správa totiž len popisuje vzniknutý problém medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou po formálnej stránke, bez snahy o postihnutie hlbších súvislostí a pozadí krízy.
Konštatovanie nestačí
Správa má široký záber. Okrem technických aspektov krízy sa venuje aj aspektom energetickej bezpečnosti. Podľa správy: „Energetickú bezpečnosť SR je potrebné vnímať ako zásadný bezpečnostný problém krajiny a ako integrálnu súčasť národnej bezpečnosti.“ Pozornosť tomuto problému venovala už aj Bezpečnostná stratégia SR z roku 2005, ktorá energetickú bezpečnosť nepovažuje za zásadný bezpečnostný problém krajiny, ale za jeden z mnohých. Bezpečnostná stratégia ďalej uvádza: „SR bude znižovať negatívne dosahy závislosti od životne dôležitých surovinových zdrojov prostredníctvom znižovania energetickej a surovinovej náročnosti ekonomiky, dostupnou diverzifikáciou týchto zdrojov. Zároveň bude SR minimalizovať riziko zlyhania hospodárstva SR v dôsledku akéhokoľvek narušenia bezpečnosti zaistením zásob strategických, resp. životne dôležitých surovín.“ Tento problém teda bol v zastrešujúcom bezpečnostnom dokumente reflektovaný a je otázka, ako boli tieto závery ďalej rozpracované a aké konkrétne kroky sa v tomto smere uskutočňovali! V tomto bode je potrebné začať hľadať odpoveď na otázky o energetickej bezpečnosti Slovenska. Pravdepodobná odpoveď bude, že dokument bol prijatý, ale jeho význam ako určité vymedzenie smerovania bezpečnostnej politiky krajiny, aj energetickej, je minimálny. A aj preto sa „neočakávane“ objavil bezpečnostný problém, ako dôsledok našej nezodpovednosti pri realizácii vlastných dokumentov.
Gulášová metóda je riskantná
V správa sa uvádza aj to, že „energetické bezpečnostné ohrozenie je v strednodobom horizonte pre krajinu vážnejšie, než priame vojenské alebo iné asymetrické hrozby“. Ale podľa bezpečnostnej stratégie „najväčšou hrozbou, ktorá by mala potenciálne najvážnejšie následky pre SR a jej spojencov, je možnosť získania a použitia zbraní hromadného ničenia a niektorých ich nosičov teroristickými skupinami, prípadne zlyhávajúcimi štátmi.“ Môžeme si myslieť, že prvý názor je reálnejší. Problémom však je, že bezpečnostnú politiku krajiny nie je možné v strategickom horizonte formovať na základe jednoúčelových vládnych dokumentov, ktoré reagujú na konkrétnu udalosť bez zohľadnenia širších súvislosti a určitým spôsobom tak revidovať dokumenty prijaté na úrovni parlamentu. Bez ohľadu na to, ktorý názor sa nám páči viac a ktorý menej, bolo by v tomto prípade vhodné vytvoriť medzirezortnú expertnú skupinu, posúdiť situáciu v súvislosti s plynovou krízou a v prípade potreby navrhnúť zmeny v bezpečnostnej stratégii a následne aj v bezpečnostnej politike štátu. Gulášová metóda, ktorú tak často aplikujeme, nemôže vytvoriť systémovú štátnu politiku, ale najmä nemôže zaistiť našu bezpečnosť, pretože nie je schopná dôveryhodne identifikovať hrozby a vypracovať postupy na ich elimináciu.
Nebezpečnejšie ako nevedieť
Za najzávažnejšie v celej plynovej kríze je však to, že sme nevedeli a ani nám neprekáža, že sme nevedeli. Vznik plynovej krízy bol pre našich predstaviteľov nečakaný a prekvapujúci. Súčasne je však veľmi pravdepodobné, že hlavní aktéri sa nerozhodovali v okamihoch, ale svoje kroky mali s určitým časovým predstihom pripravené. Je preto oprávnené sa pýtať, prečo naše spravodajské služby o tomto nemali informácie? Určite je veľmi ťažké získať informácie z prostredia teroristickej organizácie, ale informácie z takých komerčných kolosov ako sú Gazprom a ďalšie by nemali byť nedostupné. A to o to viac, že od nich existenčne závisia dodávky našich energetických zdrojov. V USA sa hovorilo o zlyhaní spravodajských služieb v súvislosti s 11. septembrom, u nás sa o tomto aspekte mlčí, aj keď toto zlyhanie bolo v svojej podstate ešte väčšie. Práve preto, že nešlo o získanie informácie z malej ilegálnej teroristickej bunky, ale z komerčných spoločností. Je preto zarážajúce, že tento aspekt sa u nás nespomína ani z hľadiska budúcnosti, to znamená smerovania činnosti spravodajských služieb.
Nevyhnutnosťou sú kvalitné informácie Táto kríza ukázala tri základné faktory, ktoré by mali byť v popredí záujmu politických elít. Bezpečnosť vnímame vážne až vtedy, keď je ohrozená. Energie vložená do tvorby koncepčnej bezpečnostnej politiky a funkčného bezpečnostného systému sa vráti, pretože každá krajina je konfrontovaná s bezpečnostnými problémami. Nedostatky a podceňovanie sa v týchto situáciách neodvratne prejavia a škody môžu byť oveľa vyššie ako vklady vložené do bezpečnostného systému.
Najlepšou cestou zaistenia bezpečnosti je včasná identifikácia hrozieb prostredníctvom efektívneho spravodajstva. Nevedomosť neumožňuje pripraviť sa a reagovať. Nevyhnutným východiskom na rozhodnutie sú včasné a kvalitné informácie. Základnou podmienkou je však eliminácia politických vplyvov. Politické nominácie a nekompetentnosť sú v tejto sfére istou cestou do pekla.
Každý bezpečnostný problém by mal následne iniciovať spätnú väzbu, ktorá odhalí pozitíva aj nedostatky a vyústi v potrebnú korekciu systému. Z hľadiska bezpečnostnej politiky štátu, aj z pohľadu vyššie uvedeného, zatiaľ nie je zjavná snaha o reflexiu. A to je možno horšie ako samotná kríza.
Titulok a medzititulky Slovo
Autor pracoval v rokoch 1994 – 2008 na Ministerstve obrany SR v oblasti bezpečnostnej politiky a ako spravodajský analytik
