Reklama
Reklama

Najprv zjednotenie, teraz trieštenie?

Počet zobrazení: 1386

„V živote viac neznamená automaticky lepšie. Je to proste len viac.“

Tak sa nám na Slovensku zrejme aj ľavica dala cestou pravice. Založenie strany p. Mičevom je toho zrejme ďalším dôkazom. Vždy som bol zástancom, že je dobré, ak má aj ľavicový volič možnosť výberu, zvlášť ak ho tá jeho strana sklamala. Otázkou zostáva, či by ich malo byť toľko, koľko na tej pravej strane. Pravičiari aj keď medzi sebou zvádzajú naoko tvrdé súboje, nezabudnú vždy pripomenúť, že po voľbách si sadnú za jeden stôl. Slovenská ľavica je naopak známa tým, že sa dokáže medzi sebou dohodnúť ťažko. Na prvý pohľad sa zdá, že silný Smer nemusí tento stav trápiť. Preferencie zatiaľ jasne ukazujú, že by voľby mal vyhrať a tým dostať aj poverenie zostaviť novú vládu. Prvý pohľad však býva zavše klamlivý. Tieto voľby budú zrejme také prelomové ako tie v roku 1998. Vtedy boli pre Slovensko prelomové pozitívne. Z toho čo sa deje dnes na politickej scéne, nemám pocit, že to bude aj teraz pozitívne pre našu krajinu a nás občanov. Pravica začína bojovať o každý hlas, lebo vidí reálnu šancu prevziať kormidlo do svojej moci.

Ľavica zakladaním nových strán môže veľmi reálne prísť o pomerne vysoké percento prepadnutých hlasov. Osobne by som veľmi rád videl sedieť p. Fica, Chmelára a Mičeva (pevne verím, že ich viac už nebude) za jedným stolom a vyslať ľavicovým voličom nejaký pozitívny signál. Slovenská ľavica začína strácať silu a navyše sa ide vyčerpať aj súbojom medzi sebou. Páni ego, zahoďte to svoje ego niekam ďaleko od seba!!! Veď vám ide prakticky o rovnakého voliča, alebo len o seba??? Nezabúdajte, že nie pravicový, ale ľavicový volič je sklamaný. Pravicový volič nemá byť z čoho sklamaný, lebo pravica tu za vyše desať rokov okrem bezbrehej kritiky neurobila nič, teda nič ani nepokazila. Navyše na rozdiel od pravice, ľavica nemá za sebou žiadne médiá. Aj keď sa všetky tvária ohromne nezávisle, len slepý a hluchý nevidí, za koho kopú. Ľavicový volič sa takto dostáva do akejsi informačnej izolácie, aj keď vláde nemôžeme uprieť snahu propagovať výsledky svojej práce. V televíznych diskusiách však okrem zástupcov Smeru nevidím z ľavej strany nikoho. Na to, že ľavicový volič nakoniec predsa len príde vo voľbách podporiť niektorú zo strán od stredu naľavo, sa veľmi spoliehať nedá. Uvedomujem si, že veľkým lákadlom pre vznik nových strán na ľavej strane je boj o získanie cca 15% hlasov, ktoré v poslednom čase stráca Smer-SD a zrejme sa mu už nevrátia. Skôr ešte nejaké percento Smer stratí. Treba si však uvedomiť, že o týchto voličov určite zabojujú aj strany p. Druckera a p. Harabina. A vôbec si nemyslím, že budú bez šance. Zvlášť, keď od Smeru začnú odskakovať bývalí voliči HZDS.

Kedysi Janko Ľupták vyhlásil, že len sprostý robotník môže voliť pravicu. Celkom som s tým nesúhlasil, lebo viac by mi sedelo, naivný robotník. Dnes, aj keď sme o veľa rokov ďalej, tak si ho dovolím parafrázovať: „Sklamaný robotník môže voliť pravicu.“

Takže summa-summarum. My vľavo budeme mať „zatiaľ“ na výber zo štyroch strán. Smer-SD, Socialisti.sk, KSS a Solidarita – hnutie pracujúcej chudoby. Všetky budú prakticky oslovovať tých istých voličov. Každá z nich je však zahľadená hlavne do seba, žiadna sa nesnaží vystrieť ruku k spolupráci. O nejakom spoločnom postupe či stratégii radšej ani nepíšem. Ak sú všetci presvedčení, že viac strán je lepšie, tak mám obavu, že sa v tomto poriadne mýlia. No čo už. Mal som tú svoju stranu (Zakladám stranu!!!) predsa len založiť aj ja.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama