Ako „dobre“ sa majú dôchodcovia

Dôchodcovia sú považovaní za hlavnú voličskú základňu najsilnejšej vládnej strany. Z väčšiny článkov novinárov i vyjadrení rôznych „analytikov“ cítiť akúsi závisť či občas až nenávisť voči tejto skupine obyvateľov, ktorá vyplýva z domnelého preferovania penzistov v oblasti sociálnej politiky. Niet pochýb, že nie sú jedinou ohrozenou skupinou a tiež niet pochýb o tom, že sociálna politika má u nás medzery. Lenže fakty hovoria jasne o tom, že pozornosť si dôchodcovia zaslúžia. Príjmová situácia dôchodcov totiž nie je napriek zvyšovaniu dôchodkov a mimoriadnym vianočným príplatkom, ktoré zaviedla Ficova vláda, nijako ružová. Nevyplýva to len z absolútnej výšky ich dôchodkov, ale predovšetkým z rastu cien práve tých služieb a tovarov, ktoré dominujú v životných nákladoch penzistov. Vyše 15 rokov nepriaznivý vývoj Podrobná analýza by sa musela osobitne zamerať na jednotlivé druhy dôchodkov, prípadne na niektoré ich kombinácie. Osobitnú pozornosť by si zaslúžili invalidní dôchodcovia, starostlivosť o ktorých je u nás skutočne neraz na mizernej úrovni. V ich prípade pritom nejde len o príjmy (na ktoré to hodnotenie platí tiež), ale aj o vytváranie podmienok na prekonávanie zdravotných hendikepov a na zapájanie do normálneho života v maximálnej miere, v akej im to zdravotné obmedzenie dovoľuje. Aby som však bol čo najpresnejší, zameriam sa v tomto článku iba na problém starobných dôchodcov a budem posudzovať vývoj takzvaných sólo starobných dôchodkov. Štatistiky totiž dokazujú, že táto forma dôchodkov je prevažujúcim zdrojom príjmov penzistov na Slovensku. Posledné relevantné údaje sú za rok 2007. Hoci sú už o niečo optimistickejšie ako v predchádzajúcich rokoch, vývoj od roku 1990 ukazuje, že situácia v oblasti týchto dôchodkov – a teda rozhodujúceho príjmu dôchodcov – je dlhodobo veľmi nepriaznivá. A to vo viacerých ohľadoch. Nepriaznivo sa vyvíja absolútna výška týchto dôchodkov a ešte horšie to vyzerá s pomerom k aktuálnym priemerným mzdám v jednotlivých rokoch. Navyše porovnanie s rokom 1989 dokazuje, že dôchodcovia majú minimálne v oblasti príjmov (nehovoriac o ostatných aspektoch sociálneho zabezpečenia) dosť dôvodov na nespokojnosť, ba dokonca na toľko kritizovaný pozitívny pomer k obdobiu pred nežnou revolúciou. Presný prehľad o situácii, ale najmä o jej vývoji, nám poskytuje tabuľka. Z nej vidieť, že najväčší prepad tzv. sólo starobných dôchodkov sme zaznamenali v prvých troch rokoch po páde predchádzajúceho režimu, čiže v rokoch 1990 – 1993. Vtedy sa reálna hodnota starobných dôchodkov prepadla oproti roku 1989 až o takmer 30 percent. Takýto veľký mínusový rozdiel sa už nikdy neskôr neopakoval, ale tento pomer sa nezlepšoval neprestajne. Naopak, bolo to s ním ako na hojdačke. Výrazné zlepšenie v roku 2007 Príjmová situácia dôchodcov sa relatívne zlepšila v rokoch 1994 – 1998, keď rozdiel oproti roku 1989 klesol o polovicu, na približne 14 percent. Bohužiaľ, v nasledujúcich piatich rokoch – až do roku 2004 – sa dôchodky opätovne prepadli, hoci už nie až tak, ako začiatkom minulej dekády. Rozdiel bol približne 20 percent, čo spôsobil tzv. balíček ekonomických opatrení, ktorý síce príjmy penzistov nominálne neznížil, ale viedol k prudkému zvýšeniu ich životných nákladov predovšetkým v najcitlivejších komoditách – potraviny a energie. V posledných dvoch rokoch pôsobenia druhej Dzurindovej vlády sa vďaka stabilizácii pomer reálnych dôchodkov oproti roku 1989 opäť zlepšil na mínus 15 percent. Tento trend pokračoval aj vlani, a dokonca nezvyčajne rýchlo. V priebehu jediného roka sa znížil o ďalšie tri percentuálne body, takže dnešné dôchodky v reálnom vyjadrení zaostávajú (v priemere) za dôchodkami z roku 1989 o necelých 12 percent. Tento posun bol jednak výsledkom valorizácie starobných dôchodkov v roku 2007 o 6,25 percenta, ako aj zvýšenia približne 80-tisíc dôchodkov – v nadväznosti na ich prepočet a zohľadnenie minulých príjmov – nad 10-tisíc korún mesačne. Okrem toho k tomu prispelo aj priznávanie nových dôchodkov podľa zák. č. 461/2003, ktoré sú v porovnaní so „starými“ relatívne podstatne vyššie. Negatívne sa v celom období vyvíjal i pomer starobných dôchodkov k priemernej mzde. Vlastne v celom uplynulom období sa znižoval, a to až na úroveň 43,8 percenta v roku 2006. Trend sa zmenil až minulý rok, k čomu prispelo už spomínané zvýšenie starobných dôchodkov, ale aj relatívne nižšie tempo rastu spotrebiteľských cien, čo znížilo tlak na zvyšovanie miezd. Napriek tomu sa až v ďalšom období ukáže, či skutočne ide o zmenu trendu. A tiež treba priznať, že zmena je zatiaľ iba minimálna – rast pomeru oproti minulému roku len o 0,3 percenta. Avšak, ako sa hovorí, keď netečie... Nespravodlivý výpočet Priemerný nominálny ročný prírastok sa vyvíja v posledných rokoch kolísavo. Samozrejme, že tabuľka ukazuje výrazný nárast medzi rokmi 1993 a 2004, keďže ide o obdobie desiatich rokov. V roku 2007 narástol priemerný sólo starobný dôchodok o 659 korún. Na jednej strane je to nárast medzi rokmi 2005 a 2006 viac o takmer 150 korún, ale v roku 2005 rástol dôchodok medziročne predsa len o pár korún rýchlejšie (667 Sk). Avšak oveľa dôležitejší než nominálny je pre ľudí reálny nárast dôchodkov, a ten bol aj v posledných rokoch (vychádzajúc z úrovne roku 1989) len nepatrný: v roku 2005 rástol medziročne o 78 korún, v roku 2006 len o 4 koruny a v roku 2007 o 56 korún. Médiá pred časom upozornili na väčšie zaostávanie rastu dôchodkov za rastom miezd, pričom to pripísali vládnemu obdobiu Roberta Fica. Slovo vtedy správne upozornilo, že rast dôchodkov je naviazaný na výpočet, ktorý zaviedla predošlá vláda. Avšak treba povedať ešte viac – podľa názoru Jednoty dôchodcov Slovenska je tento výpočet nespravodlivý, aj keby sme ho v podstate mohli, ako to Ficov kabinet urobil, akceptovať. Čitatelia asi vedia, že dôchodky sa valorizujú spolovice podľa vývoja reálnych miezd a spolovice podľa rastu životných nákladov domácností. Samozrejme, keď mzdy rastú rýchlejšie než náklady na živobytie, bolo by pre dôchodcov lepšie, ak by bola valorizácia plne naviazaná na rast platov. Ani súčasný model by nemusel byť zlý, keby výraznejšie diferencoval medzi jednotlivými typmi domácností. Ide o to, že predsa len iné zloženie majú výdavky mladej rodiny s jedným či dvoma – troma deťmi, iné zloženie domácnosti bez detí a iné zloženie majú výdavky domácnosti dôchodcov. A práve podrobné prepočty rastu životných nákladov podľa typov domácností ukazujú, že v prípade dôchodcov rástli v uplynulom období predsa len o niečo výraznejšie, než to bolo u iných rodín. Oproti roku 1989 to bolo vlani šesť a polkrát. Dôchodcovia navrhujú vyššiu valorizáciu V roku 2008 budú dôchodky opäť valorizované – nielen starobné, ale aj iné – a bude to podľa platného zákonného mechanizmu. Na základe vývoja spotrebiteľských cien a rastu priemernej mzdy dosiahne valorizácia päť percent. To znamená, že bude nižšia, ako to bolo v roku 2007 (spomínaných 6,25 percenta). Jednota dôchodcov Slovenska (JDS) však osloví ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa valorizácia uskutočnila podľa pozmeneného modelu, o ktorom sme však presvedčení, že stále bude v rámci v súčasnosti platnej legislatívy. Chceme, aby v prípade tej polovice, ktorú tvorí rast spotrebiteľských cien, nebrali navrhovatelia do úvahy index rastu životných nákladov domácností za celú spoločnosť, ale presnejšie, teda len za domácnosti dôchodcov. Vzhľadom na rozdiely, o ktorých som písal vyššie, je len takýto prístup logicky správny a presný. Konkrétne: index rastu životných nákladov domácností dôchodcov bol v roku 2007 vo výške 3,6 percenta, ale priemer za všetky domácnosti je nižší – len 2,8 percenta. Preto bude JDS požadovať valorizáciu nie o spomínaných päť percent, ale o 5,4 percenta: 50 percent z rastu životných nákladov domácností dôchodcov (z 3,6 percenta je to 1,8 percenta) + 50 percent z rastu priemerných miezd (z 7,2 percenta to je 3,6 percenta). Autor je prognostik a podpredseda Jednoty dôchodcov Slovenska