Slovenská audiovízia 2007: v znamení pôvodnej tvorby
Kancelária MEDIA Desk Slovensko vydala aj tohto roku správu o stave slovenskej audiovízie, ktorá mapuje dianie na poli audiovizuálneho umenia a priemyslu v roku 2007. Jej autor Miroslav Ulman v jednotlivých kapitolách venuje pozornosť príslušným legislatívnym opatreniam, filmovému školstvu a produkcii, štátnej podpore audiovízie, podpornému programu MEDIA a fondu Eurimages, filmovej distribúcii a videodistribúcii, kinám a filmovým klubom, domácim festivalom, prehliadkam a cenám, oceneniam slovenských filmov a tvorcov v zahraničí, Slovenskému filmovému ústavu a dianiu na poli televíznej tvorby. Suchá reč čísel a faktov poskytuje pri pozornom čítaní mnoho zaujímavých údajov. Ministerstvo kultúry SR podporilo audiovizuálne projekty takmer 116-imi miliónmi korún. Ďalšie prostriedky sa čerpali z programu MEDIA (v celkovej výške takmer 10 miliónov korún) a z podporného fondu Eurimages – v tomto prípade išlo o slovensko-česko-taliansky projekt Pluto – Malé oslavy scenáristky Slaveny Liptákovej a režiséra Zdeňka Tyca (51-percentný slovenský podiel, podpora viac než 6 miliónov korún) a z hľadiska Slovenska minoritný projekt 3 sezóny v pekle, ktorý za slovenskú stranu produkuje spoločnosť Trigon Productions (vyše 15 miliónov Sk pridelených na jar 2008). Pozitívne zmeny v grantovom systéme a zvýšená podpora štátu v predchádzajúcich rokoch sa prejavili v úspechoch vlaňajšej filmovej produkcie. Po roku 2006, keď nebol nakrútený ani jeden majoritne slovenský dlhometrážny hraný film, vzniklo u nás vlani až 10 celovečerných filmov, z toho 7 majoritne slovenských. O tom, že slovenská kinematografia vstáva z popola, svedčí aj to, že až v štyroch prípadoch ide o debuty – Rozhovor s nepriateľom (réžia Patrik Lančarič), Návrat bocianov (r. Martin Repka), Démoni (r. Róbert Šveda) a Polčas rozpadu (r. Vlado Fischer). Snímka Muzika režiséra Juraja Nvotu podľa predlohy Petra Pišťanka, ktorá bola dokončená v roku 2007, mala oficiálnu premiéru na jar tohto roku. Okrem toho malo Slovensko minoritný koprodukčný podiel na filmoch Jahodové víno poľského režiséra Dariusza Jablońského, Roming Jiřího Vejdělka a Tajnosti Alice Nellis. Dokumentárnu tvorbu dôstojne reprezentuje snímka Martina Šulíka Martin Slivka – muž, ktorý sadil stromy a Tepuy: Cesta do hlbín zeme Pavla Barabáša. V roku 2007 malo na slovensku premiéru 198 titulov, čo je najviac od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o návštevnosť, nepodarilo sa zopakovať enormný úspech z roku 2006, a tak sme po druhom najvyššom medziročnom náraste počtu divákov spomedzi krajín EÚ zaznamenali najvýraznejší pokles (o 18,34 percent, t. j. na 2 772 909 divákov). Divácky najúspešnejšími filmami v našich kinách boli americké tituly Harry Potter a Fénixov rád, Shrek Tretí a Simpsonovci vo filme. Jedinými neamerickými titulmi v prvej desiatke rebríčka sú Vratné lahve (ČR), Obsluhoval jsem anglického krále (ČR-SR) a Parfum: Príbeh vraha (Nem.-Franc.-Špan.). Naďalej pokračoval trend znižovania počtu kín, ktorý dosiahol historické minimum – 207 kín s 251 plátnami. Výrazne klesá počet klasických mestských kín v prospech moderných multiplexov a viacsálových kín. Nezastupiteľnú úlohu vo výchove filmového diváka majú filmové kluby: vlani ich u nás pôsobilo 49. Celkový pokles návštevnosti sa prejavuje aj v kluboch, ktoré počas roka navštívilo 57 741 divákov (oproti 70 649 divákom v roku 2006). Čo je však potešiteľné, Asociácii slovenských filmových klubov patrí z hľadiska počtu uvedených titulov tretie miesto medzi desiatimi slovenskými distributérmi, pričom uvedené tituly sú aj zárukou umeleckej kvality. Najúspešnejšími filmami vo filmových kluboch boli Hezké chvilky bez záruky režisérky Věry Chytilovej a filmy kórejského režiséra Kima Ki-duka Samaritánka a Čas. Samozrejme, čísla a fakty nie sú všetko. Dôležité je, že slovenský audiovizuálny priestor žije a badať v ňom pozitívne trendy, najmä pokiaľ ide o domácu filmovú produkciu a divácky záujem o ňu. To je čosi, na čom možno stavať aj v budúcnosti. Autor je filmový publicista
