Mobilujem, mobiluješ, mobilujeme (4)

Etymológia slova Handy (nemecké označenie „mobilu“) Slovo Handy, ktoré sa na prvý pohľad javí ako anglicizmus, je v skutočnosti nemecký vynález. Dozvedela som sa to asi v roku 2000, keď som sa naivne spýtala sesternice, ktorá žije v Anglicku, či už má „Handy“. Jej zarazený pohľad a nechápavá otázka, čo to ten „Handy“ je, prekvapili zasa mňa, keďže som si bola úplne istá, že slovo Handy pochádza z angličtiny a v nemčine sme si ho len požičali. Keď som jej vysvetlila, že Handy je malý osobný telefón, ktorý si možno brať všade so sebou, najprv ma vysmiala, a potom poučila, že po anglicky sa to, čomu my hovoríme „Hadny“, volá mobile phone, cell(ular) phone alebo jednoducho mobile. Prečo sa však v Nemecku a Rakúsku hovorí na rozdiel od všetkých ostatných krajín tomuto prístroju Handy a odkiaľ toto slovo vlastne pochádza, vôbec nie je jednoduchá otázka. Mnohí sa na odpovedi nevedia zhodnúť. Existuje niekoľko teórií. Podľa jednej z nich pochádza tento výraz z označenia Handie-Talkie, dvojcestného rádia vyvinutého v roku 1940 spoločnosťou Motorola, pričom slovo Handie vychádza z výrazu Handset, teda z označenia prístroja, ktorý sa „drží v ruke“. Podľa inej teórie hľadala spoločnosť Siemens detské pomenovanie nasledovníka svojho prenosného prístroja nemeckej siete C, takzvaného Porty (skratka označujúca portable phone), a vymyslela tak názov Handy (skratka pre handheld phone). Podľa tretej teórie nejde o nič iné ako o marketingovú stratégiu a reklamnú kampaň v 90-tych rokoch, ktorej cieľom bolo vymyslieť čo najľahšie zapamätateľný názov mobilného telefónu, keďže pôvodné anglické názvy zneli v nemčine príliš krkolomne. Existuje aj trochu humorné vysvetlenie. Podľa neho uvidel raz obyvateľ Švábska po prvýkrát v živote bezdrôtový telefón a prekvapene vykríkol: „To tam nemajú šnúru?“, pričom táto veta vyslovená v švábskom dialekte pripomína slovo Handy. („Hän di koi Schnüa dro?“, v prepise do spisovnej nemčiny: „Haben die keine Schnur dran?“) (O obyvateľoch Švábska kolujú v Nemecku vtipy rovnako ako u nás o Záhorákoch, pozn. prekladateľky.) Tento variant by sme však nemali brať až tak vážne. Slovo handy však, samozrejme, v angličtine existuje, hoci jeho význam je iný. Znamená skôr praktický, užitočný a šikovný. Mobil ako fotoaparát - mobil ako pamätník Toto pozorovanie som urobila v utorok 31. októbra okolo pol piatej vo viedenskom metre. Do vagóna pristúpili dve dievčatá a posadili sa na dve voľné miesta rovno oproti mne. Spolu sme sa viezli šesť staníc. Zaradila som ich do kategórie od trinásť do pätnásť rokov. Z toho, že som ich stretla popoludní, ale aj podľa ruksakov, ktoré niesli a z rozhovorov, ktoré viedli, som usúdila, že sú práve na ceste zo školy domov. Témou ich rozhovoru boli udalosti posledného dňa v škole. Usúdila som, že sú to dobré kamarátky. Dievča s mobilom tu nazvem Andrea, jej kamarátka sa bude volať Michaela. Modrý telefón značky Nokia so zabudovaným fotoaparátom použili troma rôznymi spôsobmi. Raz na nadviazanie kontaktu s Andreinou mamou a informovali ju, že Michaela príde na návštevu. Andrea mamu hneď aj poprosila, aby pripravila plech na pečenie muffinov, keďže plánovali spolu piecť. (Krátko predtým sa rozprávali o receptoch.) Andrea strčila mobil naspäť do ruksaku a ďalej sa rozprávali o svojich spolužiakoch. V priebehu tohto rozhovoru Andrea telefón opäť vytiahla a ja som vzápätí pochopila, že im slúži ako fotoalbum či obrázková galéria. Dievčatá priblížili hlavy k sebe a upriamili pozornosť na malý displej, kým Andrea v pravidelných intervaloch stláčala jedno z tlačidiel klávesnice. Aké obrázky si pozerali, pravdaže, neviem, na displej som nedovidela, ale z rozhovoru vyplývalo, že v mobile mali obrázky všetkých spolužiakov, či už po jednom alebo na skupinových fotografiách. Dievčatá preberali svojich spolužiakov jedného po druhom podľa toho, ktorý sa práve na malej obrazovke ukázal, a jednotlivých kamarátov a partie pritom komentovali a hovorili, kto im je viac a kto menej sympatický. Keď si pozreli všetky obrázky a okomentovali všetkých spolužiakov, Michaela rozhorčene poznamenala, že medzi fotografiami chýba jej fotografia. M.: Máš tam fotku každého, len moju nie! A.: Hneď môžeme jednu urobiť. Michaelina poznámka, „Máš tam fotku každého,“ sa vzťahovala na všetkých spolužiakov, aj na tých, ktorých dievčatá považovali za sympatických, aj na ostatných. „Len moju nie,“ sú tam teda fotografie všetkých spolužiakov, len jej nie, čo sa jej nepáči, veď predsa Andrea je jej dobrá kamarátka – plánujú u nej doma piecť muffiny! – nemala by mať teda v mobile práve jej fotografiu?! Takpovediac ako utvrdenie ich kamarátstva? Okolnosti, ktoré viedli k tomu, že Andrea nemá v mobile Michaelinu fotografiu, nepoznám, ale Andreina odpoveď nasledovala rýchlo a bez zaváhania. Michaela formulovala problém, ktorý však pre Andreu problémom nebol, veď médium, ktorým boli fotografie takpovediac „vyprodukované“, tu ešte bolo, a tak sa v priebehu pár sekúnd mohla urobiť fotografia, ktorá sa pridá do existujúcej galérie a nikto nespozná, že k predchádzajúcim nepatrí. Michaela sa tak vo virtuálnom zmysle celkom oficiálne stane súčasťou skupiny spolužiakov. Andrea opäť vybrala mobil, očividne, aby ho využila ako fotoaparát, zdvihla ho a podržala vo výške Michaeliných očí. „Počkaj chvíľu,“ hovorí Michaela. Prosí Andreu o chvíľu strpenia, aby ešte nefotografovala, a jej prosbu hneď nasleduje pohyb rukou, ktorou si plavé vlasy odhŕňa z čela, aby sa takpovediac „pripravila“ na nastávajúcu udalosť. Úsmev do objektívu fotoaparátu potom vyjadroval jej ochotu a pôsobil na Andreu ako signál, aby s fotografovaním pokračovala. Andrea pochopila a stlačila spúšť. Bolo počuť tiché kliknutie, ktoré pripomínalo zvuk starých zrkadloviek, a predsa vychádzalo z moderného mobilu. Keď doznelo, Andrea mobil opäť zložila a obe dievčatá sa zase sklonili nad malú obrazovku ako vtedy, keď si pozerali obrázky spolužiakov, aby posúdili výsledok. Po chvíli mlčania, v ktorej sa obe sústredili na displej, potvrdila Michaela svoj súhlas prikývnutím. „Dobre,“ povedala. Mobilný fotoaparát opäť bez slova zmizol v taške a dievčatá zmenili tému. Hneď potom vošiel vlak do stanice, kde obe vystúpili. Kedysi a dnes Ako toto pozorovanie ukazuje, nepoužíva sa mobil len ako telefón, ale niekedy je dôležitejšia jeho funkcia digitálneho fotoaparátu a telefón slúži ako kombinácia fotoaparátu a fotoalbumu. Spomínam si, že keď som bola školáčka, bolo bežné dať svojim spolužiakom či dobrým kamarátom pamätník, aby doň niečo nakreslili, vlepili či napísali, a tak ostali „naveky“ v pamäti vlastníka pamätníka. Niektorí vlepili do rohu strany aj jednu zo svojich fotografií, aké sme dostávali na konci školského roka, keď do triedy prišiel profesionálny fotograf urobiť nám skupinovú fotografiu a pár fotiek každého z nás. Pamätník tak trochu plnil aj funkciu fotoalbumu, v tých časoch však fotoaparát nebol vždy poruke, a ak aj áno, trvalo by vyvolanie filmu či dokonca zhotovenie fotografie – nálepky, pridlho a stálo priveľa peňazí. Výmeny pamätníkov, ale aj kreslenie do nich sa zvyčajne odohrávali v triedach, najmä cez prestávky, predsa len si to vyžadovalo viac času. Avšak s mobilom, zvlášť s mobilom so zabudovaným fotoaparátom, je očividne možné mať so sebou „mobilný pamätník“ s integrovanými fotografiami všetkých spolužiakov stále, pričom sa dá kdekoľvek a kedykoľvek dopĺňať, napríklad v metre, a nielen cez prestávky a v triedach. „Megapixelový“ fotoaparát Pri nasledujúcom pozorovaní zo 4. decembra bol tiež v popredí mobil ako fotoaparát, dôležitý tu však bol predovšetkým jeho výkon. Skupinka asi šiestich – ôsmich chlapcov, ktorých som odhadovala na desať- až dvanásťročných, nastúpila chvíľu po mne. Bolo chvíľu po druhej poobede, vedela som, že zastávka, na ktorej nastúpili, je neďaleko gymnázia, takže v istých častiach dňa sa na nej metro plní najmä mladšími a staršími žiakmi, a nakoniec aj ich ruksaky boli znakmi toho, že chlapci boli tiež na ceste zo školy domov a bývali, ako som sa dozvedela, o dve stanice ďalej. Sedela som v jednej z nových vlakových súprav, ktoré sú vo Viedni známe ako V-Wagen a v ktorých sú súčasťou vnútorného vybavenia trojmiestne lavice, na ktorých je vždy jedno sedadlo oproti dvom. Pred a za každým „kĺbom“ vagóna sú dve takéto lavice, na každej strane vagóna jedna, takže dohromady sú vo vagóne štyri takéto trojmiestne lavice. Keď si človek sadne na vonkajšie zo sedadiel dvojsedadla, dovidí ešte šikmo do kupé a na konci vidí trojmiestnu lavicu na druhom konci vagóna. Ja som sedela práve na tomto mieste a videla tak šikmo na skupinu chlapcov na lavici na opačnom konci, čo znamená, že som nedovidela na všetkých, ktorí sa rozhovoru zúčastňovali. Keď chlapci nastúpili, bol rozhovor o mobiloch už v plnom prúde, čo hneď vzbudilo moju pozornosť, takže som začala načúvať. Jeden z chlapcov, nazvem ho Róbert, sedel oproti svojmu kamarátovi (ktorého som nevidela), a držal asi vo výške jeho očí zadnú stranu čierneho mobilu, na ktorej sa dal rozoznať zreteľný objektív. Najprv som predpokladala, že ho chce odfotografovať. Mýlila som sa však. „Jeden celý tri megapixely,“ povedal Róbert. „Ale už nemám dosť pamäte“. Tento výrok obsahuje veľa informácií, ktorým však porozumie len ten, kto pozná všetky vlastnosti telefónu, ktorý mal v rukách. Keďže Róbert neposkytol žiadne ďalšie informácie, vychádzal zrejme z toho, že kamarát vedel, o čom hovorí. Dovolím si predpokladať, že išlo o indexikálny výrok, ktorého konjunktívny význam mal Róbertov kamarát za úlohu interpretovať. Už som spomenula, že fotoaparát mal výrazný objektív, ktorý som si hneď všimla. Tento vonkajší znak bol pre mňa stopou, po ktorej som sa vydala, aby som zistila, čo to za telefón Róbert má, a niečo viac sa o ňom dozvedela. Model sa mi zdal známy, a predpokladala som, že to je Nokia. Keď som si to neskôr overovala, môj predpoklad sa potvrdil. Čierny mobil bol skutočne vyrobený spoločnosťou Nokia. V tejto sérii majú takýto výrazný objektív dva typy telefónov a 1,3-megapixelový fotoaparát má model, ktorý spomenul Róbert. Slovo pixel, pochádzajúce z oblasti počítačovej grafiky, je umelo vytvorené zložené slovo, skratka označujúca picture element, a znamená najmenšiu jednotku obrazu na obrazovke. Jeden megapixel odpovedá miliónu obrazových bodov grafického zobrazenia. Ak má fotoaparát vstavaný do mobilu 1,3 megapixelov, znamená to, že má rozlíšenie 1 280 krát 1 024 obrazových bodov (v skutočnosti teda 1 310 720, viac ako 1,3), a na dnešné pomery je to mobil s veľmi dobrou obrazovou kvalitou. Na internetovej stránke o mobiloch som našla o tom modeli podrobné informácie. Vstavaný fotoaparát aj kapacita pamäte sú údajne vynikajúce. Uvádzam príklad: „Ešte väčšia pamäť: Nokia tohto typu ponúka-teraz 32-megabytovú integrovanú pamäť, ktorá sa dá prostredníctvom MMC-pamäťovej karty hravo zväčšiť až na 512 megabytov. Mobilný telefón tak môžete používať na ukladanie fotografií, hudobných súborov alebo videozáznamov – a, pravdaže, aj dokumentov a prezentácií.“ Technicky vzaté sa teda kapacita pamäte dá rozšíriť šestnásťkrát. Neviem, aký význam mala takáto rozšíriteľná kapacita pamäte pre Róberta, keďže neviem, či sa vo svojom výroku vzťahoval na pôvodnú 32 megabitovú kapacitu pamäte, ktorú, nech už je dôvod akýkoľvek, nerozšíril, alebo už na rozšírenú 521 megabytovú. Viem len, že nemá už veľa voľnej pamäte, hoci neviem, akým druhom dát pamäť „spotreboval“. Nasledoval opäť živý rozhovor, pri ktorom chlapci porovnávali a hodnotili jednotlivé modely telefónov a hovorili o rôznych hudobných klipoch, hrách a rôzne veľkých kapacitách pamäte. Pri rozhovore o rôznych značkách mobilov spomenuli aj staršie modely, ktoré, podľa ich slov, patrili do kategórie „starožitností“, a tu som si všimla, ako ukazujú na jedného spomedzi seba, ktorý očividne takýto telefón vlastnil. Keďže však práve tento chlapec sedel mimo môjho zorného poľa, nevidela som ani na neho ani na jeho telefón, takže som jeho reakciu nezachytila. Dôraz sa teda v tomto rozhovore kládol na kvalitu a modernosť telefónu, nie na jeho primárne funkcie, telefonovanie, prípadne posielanie esemesiek. Autorka je psychologička Pokračovanie v nasledujúcom čísle Preložila Svetlana Žuchová Prevzaté z www.doingculture.com