Spätná väzba

Ad: Globálny podvod konzervatívcov (Braňo Ondruš ) Slovo 25/2008 Dobrý článok. A plne korešponduje s mojim presvedčením, že sa liberálni a neokonzervatívni ekonómovia dostali do podobnej situácie ako katolícka inkvizícia v stredoveku – skostnatelo a fanaticky sa držia svojho učenia, aj keď už bolo dávno prekonané: najlepšie to vystihuje pojem EXTERNALITA v makroekonomickom slovníku neokonzervatívnych a liberálnych ekonómov. Pre nich sú síce výrobnými faktormi pôda, práca a kapitál, ale pôda iba v zmysle privlastnenia si prírody, pričom do tohto výrobného faktoru nemusia už investovať. Historicky ponímané – keďže pôda bola „bohom daná“ feudálnym majiteľom a cirkvi, kapitalisti si ju v buržoáznych revolúciách privlastnili alebo si ju aspoň prenajímajú od panovníkov. (Preto ich jediným nákladom je výdaj za prenájom pôdy, nie jej udržiavanie.) A keďže v ich teóriách je pôda vnímaná ako celá príroda, z prírody možno koristiť a netreba do nej investovať. Je 21. storočie, environmentálne hnutia už, chvalabohu, začínajú byť zastúpené v politike, ale v teóriách sa aj dnešní ekonómi učia, že príroda je EXTERNALITA, teda niečo, čo sa síce dá oceniť trhovo, ale nie je to hodné investovania a udržiavania, lebo „je to zvonka“ – t.j. externe. Ak príde tornádo, poničí mnoho majetku, vyčíňanie tejto „externality“ sa započíta do strát, ak máme pekné zelené hory a mnoho riek i prameňov, na tejto „bohom danej“ externalite si mnohí podnikatelia založia na svoj profit, ale kto by už do prírody investoval, veď je to IBA externalita. Preto sa Václav Klaus mýli - planéta nie je „modrá“ v zmysle tmavomodrého liberálneho sveta, ale zelená v zmysle prírody, čo sa ale študent Klaus ani jeho nasledovníci na školách zo skostnatených učebníc ekonómie nenaučil. Peter Zajac-Vanka Ad: Obrana Lisabonu (Radovan Geist) Slovo 25/2008 Oceňujem, že autor rozlišuje medzi „NIE integrácii“ a „NIE spolupráci“. Nikto mi však dodnes nevysvetlil, načo je dobrá daňová harmonizácia. Teda okrem krajín, ktoré majú neefektívne daňové systémy ako Francúzsko a Nemecko. Prečo by mali mať napr. švédski voliči vplyv na to, aký bude na Slovensku daňový systém a naopak, čo Slovákov do toho, aké majú dane v Portugalsku? Tomino