Druhá strana pezinskej mince

Prípad výstavby novej skládky odpadov v Pezinku sa nekončí a je zjavné, že ešte dlho bude pokračovať. Ale i v tomto prípade má minca dve strany. A keďže médiá nám ukazujú iba jednu, rád by som upozornil na súvislosti, aké minimálne tí, ktorí rozhodujú, musia brať do úvahy. Pokúsim sa vyhnúť nálepkovaniu za vládneho propagandistu, preto sa nechcem zastávať ani úradov, ktoré možno naozaj pochybili, ani staviteľov, ktorí asi skutočne obchádzajú zákon alebo sa o to usilujú. To všetko je neprijateľné, ako aj to, aby úrady rozhodovali pod tlakom súkromného investora. A napokon rešpektujem právo občanov na odmietanie skládky v blízkosti bytov. Namiesto legálnej vzniknú čierne Môj kritický pohľad na to, ako sa kauza predkladá verejnosti, vyplýva najmä z faktu, že odporcovia skládky sa usilujú riešiť následky, a nie príčiny problému. Samozrejme, to nie je ich povinnosťou, ale v podstate postupujú rovnako ako úrady, ktoré vybudovanie skládky chcú povoliť. Na jednej strane je legitímny záujem skupiny ľudí, aby nemali uložené odpadky v blízkosti domov, na druhej strane je (tiež legitímny) záujem, ba zákonná povinnosť úradov zabezpečiť legálne skládkovanie odpadu. „Legálne“ totiž znamená kontrolované, a to tak, aby v čo najmenšej miere ublížilo prírode, neznehodnotilo životné prostredie a v rámci dostupných poznatkov nepoškodilo zdravie a životy ľudí. Opäť sa nechcem sporiť, nakoľko sa v tomto prípade dodržiavajú zákony určujúce pravidlá na budovanie a prevádzkovanie skládok odpadu. Ak sa nedodržiavajú, tak to nechcem ospravedlňovať. Vychádzam z toho, že nikto zatiaľ nespochybnil, že platné zákony pre túto oblasť dostatočne chránia ľudí. A pre všetkých ľudí – aj pre dotknutých Pezinčanov – je lepšie, ak sú odpady uložené v súlade s hygienickými normami, ako keby sa mali mali bez kontroly povaľovať za kríčkami, v lesoch, popri riekach či dokonca v parkoch. Čierne skládky odpadu sú stále väčším problémom, ich nárastu nedokážu zabrániť ani zákony, ani polícia (mestská či štátna). Počet takýchto skládok rastie geometrickým radom, páchatelia zostávajú ukrytí a štát ani samosprávy nie sú schopné ani len garantovať, že sa takto niekto nezbavuje aj mimoriadne nebezpečného odpadu. Preto nie je dobré, že tí, ktorí na vybudovaní skládky majú záujem (ale nemám na mysli jej potenciálnych majiteľov, ktorí to berú len ako príležitosť na podnikanie) sú označovaní priam za zločincov. Argument, aby si skládku dali vybudovať „pod vlastnými oknami“ je zavádzajúci, lebo takto by mohol skládku odmietnuť každý. Na druhej strane, novú skládku vybudovanú podľa najmodernejších poznatkov a noriem Bratislavský kraj potrebuje. Čiže sa celospoločenský záujem dostáva do konfliktu s individuálnym. Nemožno spravodlivo rozhodnúť, ktorý je „správny“ či „pravdivý“, jeden jednoducho treba uprednostniť. Prínosy skládky pre mesto Dôsledkom nevybudovania tejto skládky sa môže stať, že na inkriminovanom či inom mieste môže ktosi časom aj tak vyhadzovať smeti. Bude to však robiť po nociach, podplatí policajtov či úradníkov a nezistí sa, kto to robí, navyše nikto nelegálnu skládku neodstráni, lebo mesto na to nebude mať dosť peňazí. To nie je teoretická hrozba – s nelegálnymi skládkami, ktoré z finančných dôvodov nevieme zlikvidovať a nedokážeme chytiť ich „autorov“, sa v samosprávach stretáme čoraz častejšie. Z vlastnej skúsenosti viem, ako vehementne sa ľudia dokážu rozčuľovať nad vznikom čiernych skládok v blízkosti svojich obydlí, ale tých, čo ich vytvorili, nie sú ochotní označiť, najmä ak to sú susedia či známi. Rešpektujem postoj občianskej iniciatívy, ale nepáči sa mi postoj vedenia mesta. Iba kúsok od miesta novej totiž stála stará skládka, ktorú však vlastnilo a prevádzkovalo mesto. Legálne skládky sú dnes veľký biznis a samosprávy sa doň púšťajú rady, pretože pomer nákladov a výnosov hovorí jednoznačne v prospech tohto podnikania. Naše mesto, Stupava, skládku má a nákladné autá na ňu z Bratislavy denne privážajú stovky ton odpadu. Bratislava sa nás týka Ako obyvateľ mesta tým nie som nadšený, hoci nebývam tak blízko, ako by niektorí Pezinčania bývali pri novej skládke, ale zasa ani dosť ďaleko, aby ma jej existencia neobmedzovala. Naša ulica je totiž „tepnou“, po ktorej odpad „prúdi“. Nielenže je na takú premávku dosť úzka – je to bočná ulica vedúca priamo ku skládke – ale neraz musím z chodníka a cesty odnášať rôzne odpadky, lebo nie každý šofér si dá záležať, aby mu z auta nič neodletelo. Lenže ako poslanec si zároveň uvedomujem, že skládka prináša mestu milióny korún, ktoré môžeme investovať do obnovy ciest a chodníkov, verejného osvetlenia, upratovania verejných priestranstiev či údržby mestskej zelene a cintorínov. Zároveň môžeme motivovať obyvateľov Stupavy, aby nevytvárali čierne skládky, keďže legálne skládkovanie majú takmer zadarmo: platia vlastne iba za dopravu a nevyhnutnú obsluhu. Dokonca ak Stupavčan privezie odpadky sám, za ich umiestnenie na skládku nezaplatí, a to ani ak ide o stavebný odpad. Je to len domnienka, ale myslím si, že Pezinok najviac škrie, že mesto nekonalo podobne ako súkromný investor a v čase, keď sa životnosť starej skládky chýlila ku koncu, neurobilo potrebné kroky, aby na inom mieste mohlo vlastniť a prevádzkovať novú skládku. Vychádzam aj zo svedectva človeka, ktorého primátor Pezinka nazval „travičom studní“ iba preto, lebo zorganizoval inú skupinu občanov, ktorej sa nepáči ústretový prístup mesta k súkromným investorom najmä do bytovej výstavby. Bezhlavé budovanie nových obytných celkov bez potrebnej infraštruktúry totiž tiež znehodnocuje životné prostredie. V tomto prípade sa však radoví Pezinčania nedočkali podpory samosprávy, pričom je zrejmý rozpor ich občianskeho záujmu so záujmom, ktorý reprezentuje vedenie mesta. Bez toho, aby to znehodnotilo postoj občianskej iniciatívy, sa mi tiež nepáči argument, ktorý som zo strany mesta počul opakovane: my sme si likvidáciu svojich odpadkov vyriešili, nech si Bratislavčania vozia svoje odpadky inam. Bolo by zaujímavé zistiť, koľko Pezinčanov pracuje v Bratislave a vyhadzuje tam smeti. Určite ich nebude málo. Vzhľadom na štruktúru pracovného trhu v kraji sa nikto z nás nemôže tváriť, že sa nás problémy hlavného mesta netýkajú (nech už ide o odpady, školstvo či dopravu), lebo tisíce ľudí z okolitých miest a dedín doň dochádzajú za prácou a štúdiom. Treba obmedziť „slobodný trh“ Problém s odpadom nevyriešime tým, že nevybudujeme skládku a občanom povieme, nech si so smeťami robia, čo chcú. Tento prípad odhaľuje, ako málo robí štát a celá spoločnosť napríklad na podporu separovaného zberu, vďaka ktorému sa z odpadu stávajú druhotné suroviny. Úprimne – rád by som sa pozrel do domácností protestujúcich, ako oddeľujú využiteľný odpad od nevyužiteľného, ale aj ako si v obchodoch vyberajú tovar podľa predpokladaného množstva odpadu z obalov. Okrem tlačových správ Priateľov Zeme som nezaregistroval jedinú iniciatívu (nielen) Pezinčanov za väčší výber tovarov vo vratných obaloch. Alebo dokonca aktivity smerujúce k zníženiu spotreby. A v najširších súvislostiach otvára pezinská kauza aj otázku, čo všetko môžeme považovať za tovar, ktorý má byť predmetom voľného obchodovania. Lebo ak by legislatíva dávala právo vlastniť a prevádzkovať skládky iba štátu a samosprávam, neboli by predmetom bezohľadného biznisu a tento prípad by sa možno ani nestal. Lenže z úsilia obmedziť „slobodné podnikanie“ ďalšími „zásahmi štátu“ by sa asi nestala kauza, ktorú by médiá prezentovali ako spravodlivý boj proti zlej vláde. Autor je poslanec MsZ v Stupave