Čo sa kde deje
Vyšší berie Podľa americkej televíznej stanice ABC vyplatilo päť najväčších finančných spoločností na Wall Street svojmu manažmentu odmeny vo výške 39 miliárd dolárov. Bear Stearns, Goldman Sachs, Lehman Brithers, Merrill Lynch a Morgan Stanley – mimochodom každá z nich je dnes už buď po krachu, alebo sa snaží udržať nad vodou záchrannými operáciami – zaplatili v roku 2007 svojim výkonným riaditeľom štedré odmeny napriek tomu, že akcionári zaznamenali pre pokles na burze stratu asi 74 miliárd dolárov. Zatiaľ čo manažmenty bánk v dôsledku krízy určite neschudobneli, na spodnom konci spoločenskej hierarchie je to inak. Mnohí bežní Američania nielenže prišli o veľkú časť svojich úspor uložených v akciách, ale pádom finančných trhov sú vážne ohrozené aj ich dôchodky. Okrem toho, záchranný plán ohlásený vládou bude stáť spolu 700 miliárd dolárov. Každý Američan tak prispeje bankám a finančným inštitúciám sumou asi 2 300 dolárov. Mučenie väzňov v Afganistane? Americká armáda prepustila po jedenástich mesiacoch afganského kameramana pracujúceho pre kanadskú televíznu sieť CTV. Jaweda Ahmada zatkli vlani na jeseň a držali ho bez akéhokoľvek obvinenia v armádnej väznici. Tvrdí, že mu v tom období zlomili dve rebrá, mučili ho odopieraním spánku a držali ho v malej cele podobnej hrobke. Nie je to prvé obvinenie, že intervenčné vojská používajú na väzňoch podobné nedovolené praktiky, ako v Iraku či vo väznici na Guantanáme. Izrael chcel bombardovať iránske jadrové zariadenia Podľa denníka Guardian zvažoval Izrael na jar tohto roku vážne možnosť leteckého útoku na iránske zariadenia na obohacovanie uránu. Zastavilo ho varovanie amerického prezidenta Busha, že taký krok nepodporí a že do konca svojho funkčného obdobia svoj postoj nezmení. Teherán označuje svoj program za mierový. Tel Aviv však tvrdí, že cieľom Teheránu je získať jadrovú zbraň a aj vzhľadom na známe postoje prezidenta Ahmadinedžáda potom tieto zbrane použije proti Izraelu. Neochota USA útok podporiť vyplývala podľa nemenovaného európskeho diplomatického zdroja z dvoch príčin. Po prvé, Washington sa obával iránskej odvety, ktorá by mohla zasiahnuť americké vojenské jednotky v Iraku, Afganistane, i lodnú dopravu v Perzskom zálive. Okrem toho existovalo vážne riziko, že sa izraelským silám nepodarí zničiť jadrové zariadenia jedným útokom a opakované nálety by mohli vyvolať plný vojenský konflikt. Izrael nepotrebuje americkú podporu len z politických dôvodov. Najkratšia cesta z jeho letísk na iránske územie vedie cez Irak a iracký vzdušný priestor je plne pod kontrolou USA. Izraelské lietadlá by sa tak nemohli dostať k cieľu bez toho, aby ich americké sily zaregistrovali a mohli vyzvať, aby sa vzdali misie. Teherán by tak mohol oprávnene predpokladať, že akýkoľvek útok sa odohral ak už nie so súhlasom, tak aspoň s vedomím Washingtonu, a to by zvýšilo riziko jeho odvety voči americkým cieľom. Vlny plné energie Asi päť kilometrov od portugalského mesta Aguçadoura nájdete v nekonečnej belasosti Atlantického oceána niečo, čo z diaľky vyzerá ako červené čiarky. Zblízka sú to 140 metrov dlhé oceľové rúry s priemerom 3,5 metra, plávajúce na vlnách. V skutočnosti ide o prvú komerčnú elektráreň využívajúcu na výrobu energie pohyb vĺn. Elektráreň začala pracovať minulý týždeň. Večné vlnenie oceánu premieňajú na elektrinu cylindrické vlnové energetické konvertory. Každý konvertor tvoria štyri pohyblivo spojené rúrové sekcie, ktoré sa pohybujú nahor a nadol spolu s hladinou oceánu. V spojoch sú hydraulické piesty poháňajúce generátory na výrobu elektriny. Tá sa potom podmorským káblom prenáša na pevninu. V počiatočnej fáze pokryje projekt elektrinu pre viac ako tisíc rodinných domov, po rozšírení by to malo byť až desaťkrát viac. V porovnaní s konvenčnou elektrárňou na fosílne palivá to ušetrí až 60 000 ton CO2 ročne. Portugalsko sa zaradilo medzi svetových lídrov v rozvoji obnoviteľných zdrojov. Blízko mesta Moura na východe krajiny stavia najväčšiu slnečnú elektráreň na svete za viac ako 300 miliónov eur. Výrazne investovalo do rozvoja hydroenergetiky a za posledné tri roky strojnásobilo kapacitu veternej energie – v severnom Portugalsku sa nachádza najväčšia svetová veterná elektráreň. Lisabonská vláda v spolupráci s dvoma automobilkami rozvíja aj infraštruktúru, ktorá by mala o pár rokov výrazne zvýšiť využívanie elektromobilov. Spracované podĺa nezávislého spravodajstva Akt-info a zahraničnej tlače
