Čo žiaden muž nedokázal...

Nová izraelská líderka Tzipi Livni má šancu dosiahnuť s Palestínčanmi trvalý mier - čo sa nepodarilo ani jednému jej predchodcovi. Najprv si však bude musieť upratať doma. Tzipi Livni sa dostala na čelo strany Kadima vďaka menšiemu počtu ľudí, než sa zišlo na nedávnom koncerte Paula McCartneyho v Tel Avive. Po tom, ako jej prieskumy dávali dvojciferné vedenie, porazila svojho najbližšieho rivala, ministra dopravy Shaula Mofaza, len o jedno percento. Ako líderka najväčšej strany vládnucej izraelskej koalície však teraz dostala takmer neuskutočniteľnú úlohu zostaviť stabilnú vládu, ktorú Izrael zúfalo potrebuje. A mala na to len 42 dní. Pred Livni sú tri bezprostredné prekážky: Bibi Netanjahu, Ehud Barak a Eli Yishai. Pre Netanjahua, lídra opozičnej pravicovej strany Likud je fakt, že vedie v prieskumoch popularity (možno preto, že je považovaný za silného lídra v oblasti obrany), povzbudením v snahe podraziť koalíciu a vyvolať predčasné voľby. V prípade Baraka je úplne nejasné, čo chce dosiahnuť. Pod jeho vedením spadla Strana práce v prieskumoch na tretie miesto a môže padnúť ešte hlbšie. Talentovaná mladšia generácia v strane je rukojemníkom jeho ega a jeho politika nemá, zdá sa, nič spoločné s tradičnými princípmi Strany práce. V súčasnosti rokuje s Livni, ale zároveň vraj rokuje s Netanjahuom o predčasných voľbách. Eli Yishai, líder ultraortodoxnej strany Shas, zisťuje, kto urobí jeho voličom najväčší ústupok, a potom sa pridá k novej vládnej koalícii. Nie je jasné, či Livni dokáže splniť úlohu, ktorá pred ňou stojí. Ale ak sa jej podarí prinútiť ktoréhokoľvek z týchto lídrov vstúpiť do koalície, ktorá bude podporovať jej mierovú agendu, potom uspeje tam, kde doteraz neuspel nijaký muž. Z hľadiska dosiahnutia mieru by bola najlepšia koalícia s Barakovou Stranou práce (možno s Barakom ako pokračujúcim ministrom obrany), s viac ľavicovou stranou Meretz, s ktorou Livni očividne rokuje, a s konzervatívnejšou stranou, ktorá by sa pripojila k jej vlastnej Kadime. Meretz jednoznačne podporuje vytvorenie nezávislého štátu pre Palestínčanov a politicky je to sociálnodemokratická strana. Strana práce sa pod Barakom pohybuje v oboch otázkach z jednej pozície do druhej. No Meretz je príliš malý na to, aby stačil na koalíciu bez Barakovej strany. Livni sa však pohráva aj s myšlienkou vytvorenia „vlády národnej jednoty“, do ktorej by vstúpil aj Likud. Hoci to, ako by vyzerala politika takej vlády, je nejasné. Livni je právnička a bývalá pravičiarka, ktorej názory teraz smerujú k ľavému stredu. V izraelskej politike je relatívne nová. Rýchlo vyrástla cez stranu Likud a neskôr v Kadime, pod patronátom svojho mentora Ariela Šarona. V dnešnom Izraeli je anomáliou nielen preto, že je ženou na čele veľkej strany, ale aj preto, že je očividne „čistá“, bez škvrny korupcie. A v izraelskej politike je to rarita. To jasne ukázal pád jej predchodcu, Ehuda Olmerta. Izrael je tiež krajinou, v ktorej politickí lídri prichádzali z armády. A hoci sa veľa hovorí o Livninej krátkej skúsenosti v Mossade, jej vojenské pozadie je prinajlepšom nominálne. V ére, keď sa podrobne sleduje participácia pohlaví na iných voľbách, Livni svoju identitu ženy nikdy nevyužila. V skutočnosti robí pravý opak. Izraelskí komentátori radi pripomínajú príbeh z predvolebnej kampane, keď sa počas prejavu v jednej drúzskej dedine oborila na deti hostiteľskej rodiny za to, že prerušili jej reč prinesením občerstvenia. Nie je vôbec príjemná a milá a nesnaží sa pracovať s faktom, že je žena – a to sa jej môže zísť. Ak bude schopná vytvoriť vládu, bude pred ňou cesta cez drsný terén nielen v zahraničí, ale aj doma. Zdravie izraelskej ekonomiky je veľmi úzko prepojené s americkou, a to ju bude musieť zaujímať rovnako intenzívne ako hrozba z krajín, ako je Irán. Smutné je, že Izrael je možno na dosah vyriešenia konfliktu nielen s Palestínčanmi, ale aj so Sýriou – len keby dokázal prekonať svoju disfunkčnú vnútornú politiku a vytvoriť stabilnú koalíciu. V rokovaniach s Palestínčanmi sa počas vlády bývalého premiéra Ehuda Olmerta podarilo dosiahnuť pokrok a Livni v tom zohrala kľúčovú úlohu. Na rozdiel od Netanjahua, ktorý zastáva voči Palestíne nezmieriteľne tvrdý postoj, Livni vidí cestu k mieru a zdá za, že je ochotná hľadať v riešenie rokovaniami ako s Palestínčanmi, tak so Sýriou – v podstate v línii návrhov predložených USA, EÚ a Ruskom. Je to veľmi náročná úloha aj pre toho najskúsenejšieho politika, no práve teraz je pre Izrael tou najväčšou nádejou. Všetci, čo chcú mier na Blízkom východe, by jej mali držať palce. Článok bol pôvodne uverejnený v internetovej verzii britského časopisu Prospect; redakčne upravené