Ľavicový rozpočet pravica nepodporí

Štát by mal v roku 2009 hospodáriť ešte lepšie ako v tomto roku. Príjmy štátneho rozpočtu by podľa návrhu, ktorý schválila vláda SR, mali dosiahnuť 13,222 miliardy eur (398,33 miliardy korún) a výdavky 14,109 miliardy eur (425,05 miliardy korún). Deficit štátneho rozpočtu poklesne na 0,887 miliardy eur (26,71 miliardy korún) z tohtoročných 1,06 miliardy eur (31,93 miliardy Sk), čo bude znamenať najnižšiu úroveň v histórii SR - 1,7% hrubého domáceho produktu (HDP). Osobitnú pozornosť venoval vládny kabinet aj tentoraz školstvu a vzdelávaniu, rozvoju vedy a výskumu, čo považuje za základ terajšej i budúcej prosperity krajiny. Hoci už v roku 2008 disponoval rezort školstva najväčším balíkom peňazí (55,5 miliárd korún), ten sa v rozpočte na rok 2009 ešte zvýši na 65,37 miliárd (2,17 miliárd eur). O takmer osem percent vzrastie podpora regionálneho školstva, učiteľom by sa o desať percent mali zvýšiť platy, o 30 percent viac financií poputuje na vysoké školy. Prečo je podľa Fica sociálny Celkove má rozpočet ministerstva školstva narásť oproti tomuto roku o 17,8 percenta. Na marcovom summite EÚ Brusel pozitívne hodnotil fakt, že investície smerujú tam, kde je to najviac potrebné – do vzdelania. To predchádzajúca vláda zanedbala. Ustavične síce zdôrazňovala potrebu zvýšiť výdavky na vedu a výskum, od slov k činom mala však ďaleko. Prakticky od roku 1998 podpora tejto oblasti z roka na rok klesala, takže Dzurindov kabinet bol napokon nútený priznať, že ani tento cieľ – napriek ôsmim rokom vládnutia – sa mu splniť nepodarilo. Súčasná ľavicová vláda, v zmysle svojho programového vyhlásenia, opäť plánuje zvýšiť podporu vedy a to až o 48 percent oproti roku 2008. Premiér Robert Fico označil návrh rozpočtu na budúci rok nielen za rozvojový, proeurópsky, ale hlavne za sociálny. Dokazuje to aj nárast zdrojov rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny o takmer osem percent. Na podporu sociálnej oblasti boli vytvorené osobitné zdroje vo výške 11 miliárd korún (361,8 milióna eur). Určené budú dôchodcom, invalidom, ale aj rodinám s deťmi, čo predošlý vládny kabinet podstatne obmedzil. Napríklad zákon o sociálnej pomoci stále novelizoval (v rokoch 1998 – 2005 až sedemnásťkrát), čo svedčí o nesystémovosti v sociálnej sfére. Súčasná vláda plánuje od januára zvýšiť o sto korún (3,32 eura) prídavky na deti, čím by sa mesačná štátna dávka pre asi 1,25 milióna detí dostala na 640 korún (21 eur). Z balíka verejných financií si zmena vyžiada asi 1,5 miliardy korún (50 miliónov eur). Štátna podpora v celkovej výške 25000 korún (828,85 eura) by sa zase po novom mala ujsť rodičom nielen pri narodení prvého, ale aj druhého a tretieho dieťaťa. Vyše miliardu korún (34,7 mil. eur) dostal aj rezort výstavby na podporu rozvoja bývania sociálne slabších skupín obyvateľov a mladých rodín s deťmi, celkove si však polepší oproti tomuto roku o 4,6 percenta. Dobrou správou pre občanov je i fakt, že viac peňazí (o 16 % oproti roku 2008) poputuje do zdravotníctva, pričom štát za svojich poistencov bude platiť poistné vo výške päť percent z priemernej mzdy, oproti pôvodne plánovaným 4,75 percenta. Naši farmári sú na tom horšie Opozícia už minulý rok kritizovala vládu za výdavky do poľnohospodárstva a na životné prostredie. Ak však naše dotácie porovnáme s krajinami Visegrádskej štvorky, alebo s Rakúskom či Slovinskom, zistíme, že tamojší poľnohospodári dostávajú oveľa vyššiu pomoc. A nehovoriac o USA, kde poľnohospodárstvo mohutne podporujú. Problémy slovenskému agrosektora narobila zlá rozpočtová politika v minulých rokoch, viaceré chyby počas prístupových rokovaní o kvótach a tzv. úrodovom koeficiente spôsobili nízku rentabilitu celého agrosektora. Predchádzajúca vláda rezort poľnohospodárstva jednoducho podcenila. Priame platby v poľnohospodárstve chce terajší vládny kabinet dorovnať na 90 percent priemeru starých členských krajín EÚ, teda na maximálnu možnú úroveň, čo umožňuje prístupová zmluva s Európskou úniou. Rovnakú sumu financií ako farmári zo západnej Európy by mali získať slovenskí poľnohospodári po započítaní štátnych platieb od roku 2010. O ďalšie tri roky by už mali pre staré a nové členské štáty platiť rovnaké podmienky bez potreby porovnávať platby z rozpočtov jednotlivých krajín. Rezort dostal možnosť minúť v budúcom roku navyše aj 800 miliónov korún (26,56 milióna eur), ak ich získa vlastnými silami, napríklad predajom málo využívaného majetku. Výdavky v oblasti životného prostredia budú v roku 2009 medziročne vyššie o 16 percent. Určené sú predovšetkým na protipovodňové opatrenia a ochranu pred ničivými prírodnými živlami. O tomto probléme predchádzajúca vláda veľa hovorila, ale málo konala. Súčasný vládny kabinet chce obmedziť možné škody v budúcnosti. „Nevidíme len čísla, ale predovšetkým človeka“, povedal v tejto súvislosti šéf parlamentu Pavol Paška. V zahraničí nás chvália V „zákone roka“ sa nezabudlo ani ďalší rozvoj podnikateľského prostredia a vytváranie priaznivej klímy pre investorov. Už v minulom roku sa podstatne obmedzili vládne zásahy do podnikateľskej slobody, investori podliehajú iba minimu regulačných predpisov, zjednodušila sa registrácia živností, atď. Podľa pravicovej americkej nadácie The Economist Inteligence Unit je dokonca Slovensko v rámci indexu ekonomickej slobody na tom lepšie, ako napríklad Francúzsko, naša krajina sa pri hodnotení kvality podnikateľského prostredia zlepšila aj podľa prieskumu The Economist Inteligence Unit (EIU) či hodnotenia Hannoverskej nadácie (piate miesto miesto medzi 125 krajinami v úrovni politického manažmentu). „Aj keď má SR najväčší investičný boom už asi za sebou, stále je pre investorov zaujímavá a môžeme očakávať prílev ďalších zahraničných investícií najmä do odvetví s vyššou pridanou hodnotou“, povedal v júli Stan Jakubek zo svetovej poradenskej spoločnosti Ernst & Young. Aj z toho dôvodu bude môcť rezort hospodárstva v budúcom roku disponovať s výdavkami o 1,3 percenta vyššími ako tento rok (268,8 miliónov eur, resp. 8,098 miliárd korún). Spokojnosť s rozpočtom vyjadrilo aj ministerstvo dopravy, ktorého celkový rozpočet predstavuje 1,378 miliárd eur (41,51 miliárd korún), čo je o 34,1 percenta viac finančných prostriedkov oproti roku 2008. Prioritou rezortu zostáva naďalej výstavba diaľnic a rýchlostných ciest a modernizácia železničnej dopravy. Poslanci NR SR by sa mali návrhom štátneho rozpočtu SR na rok 2009 zaoberať na poslednej tohtoročnej schôdzi začiatkom decembra. Vzhľadom na odlišnosť priorít súčasnej pravice na Slovensku a ľavicovej vlády len ťažko možno čakať, že opozícia bude za rozpočet spontánne hlasovať. Nie nadarmo sa totiž hovorí, že účel svätí prostriedky. V prípade opozičných politikov sa táto stará pravda už neraz potvrdila. Autor je publicista