Vyspelá kultúra
Prestíž kapitalistickej kultúry by mohol zničiť nejeden odkaz na nejeden fakt. Napriek tomu sa mýtus o výnimočnej kultúre, ktorá je údajne tým najlepším, čo kedy ľudstvo vytvorilo, u mnohých ľudí teší dobrému zdraviu. Mýty však nemajú skutočnosť odkrývať, práve naopak, často ich konštruujeme, aby sme ju aspoň z časti zakryli. Už viac ako päťsto rokov prebieha na americkom kontinente najrozsiahlejšia genocída ľudskej histórie. Argumenty, ktoré ju ospravedlňujú, sa počas storočí príliš nezmenili. Starší, skúsenejší alebo osvietenejší veľký brat musí mladšiemu pomáhať, aj keby to toho mladšieho stálo život. Taká je naša morálna povinnosť. Kapitalistická kultúra ako nositeľka tých najsprávnejších hodnôt v nej vytrvalo pokračuje. Jej príslušníci vyhladili amerických Indiánov na rozsiahlych územiach Severnej, Strednej i Južnej Ameriky. Permanentne s nimi podpisovali zmluvy, ktoré následne porušovali. Nie vždy a všade, ale často. Kradli im čoraz viac pôdy a zatláčali ich na čoraz menšie územie. Dodnes sú Indiáni pre svoj boj za sebaurčenie vystavovaní útlaku, vraždám a väzneniu. Sebapotvrdzujúci oslavný mýtus ale prestíž kapitalistickej kultúry chráni: Sme natoľko civilizovaní a kultúrne vyspelí, že musíme prijať zodpovednosť za rozvoj tých, ktorí sú menej šťastní/schopní. Keďže sme najcivilizovanejší, máme najničivejšie zbrane, tak zvíťazíme v každom spore o to, kto je naozaj ten menej šťastný. Víťaz získa právo (moc) vytvárať interpretácie. Po čase sa ukáže, že schopným sa darí ešte o čosi lepšie ako predtým a tí neschopní sa ku šťastiu nedokážu dopracovať ani s výdatnou a nepochybne úprimnou pomocou. Preto treba pomoc zintenzívniť a predĺžiť na poriadne dlhú dobu. Z nadradenosti jednej kultúry nad druhou sa stáva „fakt“. Zaujímavý je jeden paradox. Nepochybne šikovní a schopní vodcovia „vyspelejšej“ kultúry dokážu pre seba veľmi efektívne „vytvárať bohatstvo/šťastie“, no takmer nikdy sa im nedarí podobný výkon zopakovať so „zaostalejšou“ kultúrou, a to napriek tomu, že ich poznanie a metódy sú neotrasiteľne „vedecky univerzálne“ a preto by sa mali dať použiť v akejkoľvek kultúre. Kultúra liberálneho kapitalizmu sa usiluje rozsiahle utrpenie, ktoré jej globálna expanzia spôsobila a ešte stále spôsobuje, utajiť. Pripustila rovnaké zločiny ako ňou odsudzovaný komunizmus či fašizmus. Prestíž a moc víťaza jej však stále umožňuje pomocou novoreči skrývať svoju pravú tvár – interpretáciou útlaku ako pomoci a okupácie ako oslobodenia. Snaží sa zakryť, že nie je tým, za koho sa vydáva, mierumilovnou a tolerantnou kultúrou. Snaží sa utajiť, že už má za sebou nekonečný rad genocíd, vojen a veľa vykorisťovania a že si nezaslúži náš nebotyčný obdiv.
