Marx má čo povedať aj v súčasnosti

Eric Hobsbawm má reputáciu jedného z najväčších súčasných historikov. Ako odborník na marxizmus patrí medzi najpovolanejších, ktorí môžu hodnotiť dnešné oživenie záujmu o dielo Karla Marxa. Zdá sa totiž, že odkaz tohto veľkého mysliteľa 19. storočia po niekoľkých rokoch útlmu „vstáva z mŕtvych“. Marx sa znova prekladá, vydáva – a aj číta. Je to iba (staro)nová móda v akademických kruhoch, alebo je v tom aj niečo viac? Eric Hobsbawm, britský historik, spisovateľ a marxistický historiograf S hosťom sa zhováral Marcello Musto Dve dekády po roku 1989, keď bol Karol Marx rýchlym procesom odsúdený na zabudnutie, sa jeho dielo vracia do centra pozornosti. Dnes je už oslobodený od úlohy mocenského nástroja, ktorú mu udelili v Sovietskom zväze, aj od okov marxizmu-leninizmu. Dostáva sa mu nielen intelektuálnej pozornosti vďaka opätovnému publikovaniu jeho prác, ale sústreďuje sa naňho aj čoraz širší záujem. V roku 2003 francúzsky časopis Le Nouvel Observateur venoval Marxovi špeciálne tematické číslo Karol Marx, mysliteľ tretieho milénia? O rok neskôr v Nemecku televízna spoločnosť ZDF sponzorovala prieskum na tému „najväčší Nemec všetkých čias“. Viac ako pol milióna respondentov hlasovalo za Marxa. V konečnom poradí skončil „až“ na treťom mieste, v kategórii súčasných osobností však zvíťazil. V roku 2005 sa Marx ocitol na titulnej strane týždenníka Der Spiegel s nadpisom Prízrak je späť a poslucháči rozhlasovej relácie V dnešných časoch na stanici BBC 4 zvolili Marxa za najväčšieho filozofa. Paradoxne, vo svojom poslednom rozhovore s Jacqesom Attalím ste sa vyjadrili, že Marxa znovuobjavujú predovšetkým kapitalisti. Rozprávali ste o prekvapení, ktoré vám pripravil biznismen a liberálny politik George Soros, keď povedal, že nedávno čítal Marxa a myslí si, že na ňom niečo je. Čo je dôvodom tohto oživeného záujmu? Je Marxova práca odsúdená „iba“ na záujem špecialistov a intelektuálov, našla svoje doživotné uplatnenie len na univerzitných prednáškach o veľkom klasikovi moderného myslenia, alebo môže nový dopyt po Marxovi prísť v budúcnosti aj zo strany politických hnutí? – Oživenie verejného záujmu o Marxa v kapitalistickom svete je neodškriepiteľné. Pravdepodobne je stimulovaný skutočnosťou, že 150. výročie publikácie Manifest komunistickej strany sa stretlo práve s dramatickou medzinárodnou ekonomickou krízou uprostred éry závratne rýchlej globalizácie voľného trhu. Marx dokázal na základe svojej analýzy buržoáznej spoločnosti so 150-ročným predstihom predvídať, aký bude začiatok 21. storočia. Neprekvapuje ma teda, že na inteligentných kapitalistov, najmä v globalizovanom finančnom sektore, urobil Marx veľký dojem. Nevyhnutne si boli totiž lepšie vedomí ako ostatní, aká nestabilná je kapitalistická ekonómia, v ktorej prostredí sa pohybovali. Väčšina ľavicových intelektuálov dávno nevie, čo ďalej s Marxom. Nastal kolaps sociálno-demokratického projektu v 80-tych rokoch 20. storočia, ktorý sa odohral vo väčšine severoatlantických štátov, masová konverzia národných vlád na ideológiu voľného trhu, takisto pád politických a ekonomických systémov inšpirovaných Marxom a Leninom. Takzvané nové sociálne hnutia ako feminizmus nemali žiadne logické prepojenia s antikapitalizmom (aj keď ich jednotliví členovia s ním mohli byť individuálne spojení) alebo namietali voči viere v nekonečný pokrok v oblasti ovládnutia prírody človekom, ktorý tradičný socializmus zdieľa spoločne s kapitalizmom. Proletariát slabol a rozdroboval sa a tak prestal byť vierohodným adeptom na úlohu historického činiteľa sociálnej transformácie, ktorú mu prisudzuje Marx. Navyše, od roku 1968 najprominentnejšie radikálne hnutia uprednostňovali priamu akciu, ktorá nebola nevyhnutne založená na čítaní diel socialistických klasikov a rozsiahlych teoretických analýzach. Neznamená to, samozrejme, že Marxa prestali pokladať za veľkého mysliteľa. No z politických dôvodov, hlavne v krajinách ako Francúzsko a Taliansko, kde boli kedysi silné komunistické strany, začala proti nemu, jeho prácam a jeho ideovým nasledovníkom vášnivá intelektuálna ofenzíva. Tento trend vyvrcholil v 80-tych a 90-tych rokoch a v súčasnosti už zrejme dobieha na koniec trate. Počas celého svojho života bol Marx dôvtipný a neúnavný výskumník, ktorý vnímal a analyzoval lepšie ako ktorýkoľvek z jeho súčasníkov vývoj kapitalizmu vo svetovom meradle. Pochopil, že zrod globalizovaného medzinárodného hospodárstva bol neodmysliteľne spätý s kapitalistickým spôsobom produkcie a predpovedal, že tento proces vyvolá nielen rast a prosperitu, ktorými sa chvastajú liberálni teoretici a politici, ale aj násilné konflikty, ekonomické krízy a rozsiahlu sociálnu nespravodlivosť. V poslednom desaťročí sme boli svedkami východoázijskej finančnej krízy, ktorá sa začala v roku 1997, argentínskej hospodárskej krízy v rokoch 1999 – 2002 a predovšetkým hypotekárnej krízy, ktorá sa zrodila v roku 2006 v USA a v súčasnosti prerástla do najväčšej svetovej povojnovej finančnej krízy. Je však napriek tomu správne tvrdiť, že práve kríza kapitalistickej spoločnosti vrátila Marxa do centra pozornosti? – Či sa budú budúce ľavicové politiky jedného dňa opäť inšpirovať Marxom ako za starých čias komunistické hnutia, bude závisieť od toho, čo sa stane so svetovým kapitalizmom. Neplatí to len pre prístup k Marxovi, ale aj pre ľavicu ako koherentný politický projekt a ideológiu. Správne ste poznamenali, že upriamenie pozornosti na Marxa z veľkej časti podmienila súčasná kríza kapitalistickej spoločnosti. Jeho vyhliadky sú dnes iste sľubnejšie, ako v 90-tych rokoch. Svetová finančná kríza dramatizuje zlyhanie teológie nekontrolovaného globálneho voľného trhu a núti dokonca aj vládu USA rozmýšľať nad krokmi, aké boli od tridsiatych rokov nevídané. Politické tlaky oslabujú presvedčenie neoliberálnych vlád o správnosti ničím nekontrolovanej, nelimitovanej a neregulovanej globalizácie. V niektorých prípadoch (Čína) veľká spoločenská nerovnosť a nespravodlivosť spôsobená rýchlym a masovým prechodom na trhové hospodárstvo už zapríčinila veľké problémy v oblasti sociálnej stability a vyvolala obavy aj vo vyšších vládnucich kruhoch. Je jasné, že žiaden návrat k Marxovi nebude skutočným návratom k Marxovej analýze kapitalizmu a jeho miesta vo vývoji spoločnosti. Žiaden marxista nikdy neveril, že raz príde moment (ako argumentovali neoliberálni ideológovia v roku 1989), keď liberálny kapitalizmus začne svoju večnú vládu a že dejiny dospejú ku koncu. Žiaden systém spoločenských vzťahov nikdy nebude definitívny. Myslíte si, že politické a intelektuálne sily medzinárodnej ľavice, ktoré rozmýšľajú o perspektívach socializmu v novom tisícročí a majú sklon prisahať na Marxove idey, dnes transformáciou spoločnosti strácajú svojho základného sprievodcu? – Žiaden socialista nemôže prisahať na Marxove idey, pokiaľ jeho viera, že kapitalizmus musí byť nahradený inou formou spoločnosti, nie je založená len na nádeji alebo zbožnom prianí, ale na skutočnej analýze historického vývoja. Marxova predpoveď, že kapitalizmus bude nahradený sociálne riadeným alebo plánovaným systémom, sa zdá rozumná, no istotne podcenila trhové elementy, ktoré prežijú aj v postkapitalistickom systéme. Keďže je zámerne zdržanlivý, čo sa týka špekulácií o budúcnosti, nemôžeme na neho zhodiť zodpovednosť za špecifické spôsoby, akými sa organizovali socialistické hospodárstva za reálneho socializmu. Marx pritom nebol jediným mysliteľom, ktorý žiadal spoločnosť bez vykorisťovania a odcudzenia, spoločnosť, v ktorej všetky ľudské bytosti budú môcť naplno rozvinúť svoj potenciál, no vyjadril toto úsilie omnoho silnejšie a pôsobivejšie ako ktokoľvek iný. Preto majú jeho slová stále moc inšpirovať. Marx sa však nevráti ako politická inšpirácia ľavice, ak bude jeho dielo pochopené ako iba politický program alebo ako opis aktuálnej situácie svetového kapitalizmu. Je lepšie vnímať ho ako sprievodcu charakterom kapitalistického vývoja. Ďalej, Marx sa do svetovej ľavice nevráti, pokiaľ nebude medzi radikálnymi aktivistami zažehnaný súčasný antikapitalistický a antiglobalistický trend. Globalizácia je jednoducho tu, a to, čo treba kritizovať, je jej podoba navrhnutá kapitalizmom. Jedným z Marxových diel, ktoré vzbudilo najväčší záujem medzi novými čitateľmi a komentátormi, sú Grundrisse (v slovenčine Rukopisy). Vznikli v rokoch 1857 a 1858, sú akýmsi náčrtom Marxovej kritiky politickej ekonómie a tiež prvou prípravnou fázou práce na diele Kapitál. Obsahujú početné zamyslenia na témy, ktoré Marx už ďalej nerozvíja v žiadnom zo svojich diel. Prečo sú práve Rukopisy dokumentom, ktorý provokuje nové a nové diskusie? Napísal ich predsa iba preto, aby zhrnul dôvody kritiky politickej ekonómie. Čo je príčinou prekvapivej pretrvávajúcej odozvy? – Podľa mňa Rukopisy spôsobili veľký medzinárodný dopad na marxistickú intelektuálnu scénu z dvoch navzájom súvisiacich dôvodov. Pred 50-tymi rokmi 20. storočia sa prakticky nepublikovali a, ako ste povedali, obsahovali mnoho zamyslení, ktoré Marx nikde inde ďalej nerozvíjal. Vo svete sovietskeho socializmu neboli súčasťou silne dogmatizovaného súboru ortodoxného marxizmu, no sovietsky socializmus ich jednoducho aj tak nemohol obísť. Boli teda potenciálnym nástrojom marxistov, ktorí chceli kritizovať ortodoxiu alebo rozšíriť rámec marxistickej analýzy. Mohli sa tak odvolávať na text, ktorý sa jednoducho nedal obviniť z kacírstva alebo antimarxizmu. Preto od svojho vydania v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia (pred pádom berlínskeho múru) neustále vyvolávali diskusiu. V predhovore k tejto knihe, ktorá vyšla na 150. výročie vzniku Rukopisov, ste uviedli: „Možno nastala tá pravá chvíľa vrátiť sa k štúdiu Rukopisov a byť menej zovretí súčasným vysvetlením ľavicovej politiky.“ Navyše, aby sa podčiarkla veľká hodnota Marxovho textu, ste povedali, že Rukopisy obsahujú analýzy a vhľady napríklad na tému vývoja technológie posúvajúce Marxovu analýzu kapitalizmu ďaleko za hranicu 19. storočia – do doby, kde už spoločnosť nevyžaduje masovú prácu, spoločnosť automatov, spoločnosť ponúkajúcu množstvo voľného času a kde sa odcudzenie transformuje na základe nových okolností. Je to jediný text, v ktorom Marx prekračuje svoj vlastný tieň. Jednoducho, Marxove myšlienky vo svojej najkošatejšej podobe. Teda, čo môže spôsobiť opätovné čítanie Rukopisov v súčasnosti? – Možno tu nie je viac, ako len hŕstka editorov a prekladateľov, ktorí disponujú dostatočnými znalosťami v oblasti veľkej a notoricky zložitej masy Marxových textov. No opätovné čítanie, či lepšie povedané – čítanie Marxa, dnes môže pomôcť v jeho prehodnotení. Treba odlíšiť, čo je samotná Marxova nadčasová analýza kapitalizmu a čo je špecifické pre vtedajšiu situáciu v buržoáznej spoločnosti polovice 19. storočia. Nedá sa predpovedať, aké závery z tejto analýzy pravdepodobne vyplynú, iba to, že určite nebudú sprevádzané jednomyseľným súhlasom. Prečo je dnes dôležité čítať Marxa? – Každému, kto sa zaujíma o filozofické myslenie, či už je to univerzitný študent alebo ktokoľvek iný, je isto jasné, že Marx je a ostane jedným z veľkých mysliteľov a ekonomických analytikov 19. storočia. Zároveň aj majstrom vášnivej prózy. Je dôležité čítať Marxa, pretože svet, v ktorom dnes žijeme, nemôžeme pochopiť bez vplyvu, ktorý zanechali texty tohto muža na 20. storočie. A napokon, mali by sme ho čítať, pretože, ako sám napísal, svet nemôže byť efektívne zmenený, kým ho nepochopíme – a Marx ostáva skvelou rukoväťou porozumenia dnešného sveta a porozumenia problémov, ktorým čelí. Rozhovor bol uverejnený na www.zmag.org/znet preložila Eva Blažeková