Pravica pretláča skrachované nápady

Diskusia o návrhu štátneho rozpočtu mi pripadá ako déjá vu z roku 2006. Najnovšie Strana maďarskej koalície vyzvala predsedu vlády a ministra financií, aby návrh budúcoročného rozpočtu štátu stiahli z parlamentu a prepracovali ho. Neveria mu a považujú ho nerealistický, na čo síce majú právo, ale zároveň treba uviesť, že navlas rovnako pristupovali k návrhu rozpočtu na rok 2007. Béla Bugár napríklad vtedy vyhlásil: „Verejnosť zistí, že na budúci rok nebude mať vláda na vyplácanie vianočných príspevkov, a že neprišlo k valorizácii detských prídavkov.“ Podľa Júliusa Brocku z KDH bol zasa „návrh rozpočtu propagandistický, rizikový, nedôveryhodný a nereálny.“ No a Ivan Mikloš vyjadril „obavy, či bude rozpočet dodržaný a či maastrichtské kritériá splníme. Na jednej strane je možné, že vývoj príjmov bude lepší, ale zároveň je tam diera šesť miliárd korún.“ Realita bola v roku 2007, samozrejme, úplne odlišná. Vianočné príspevky k dôchodkom vláda vyplatila, maastrichtské kritériá sme splnili a žiadna „diera“ v rozpočte nebola. Pravicoví politici sa ukázali ako veľmi zlí prognostici vývoja rozpočtového hospodárenia Ficovej vlády, skôr sa odhalilo, že sa naozaj rýchlo „uhniezdili“ v pozícii opozičných populistov, kritizujúcich vládu naozaj za každú cenu. Mimochodom, nikto z nich si neskôr neuznal chybu a z lepšieho než očakávaného hospodárenia urobili zásluhu Dzurindovho kabinetu, hoci aj hospodársky rast bol vyšší, ako prognózy Miklošovho ministerstva financií. Rovnako absurdne však vyzerajú aj návrhy na to, ako oživiť hospodársky rast. Je priam neuveriteľné, že všetky vychádzajú z filozofie, ktorá evidentne skrachovala, pretože podľa nej fungoval ekonomický mechanizmus, ktorý sa dostal do zásadnej systémovej krízy. Mnohoročný „otec“ finančného trhu v USA Alan Greenspan napr. vyhlásil: „Som šokovaný, pretože približne 40 rokov som pracoval s odôvodnenou istotou, že systém fungoval mimoriadne dobre.“ A svetoznámy finančník George Sörös ho doplnil: „Nanešťastie, existuje myšlienka trhového fundamentalizmu, ktorá je teraz dominantnou ideológiou a ktorá hovorí, že trhy sa regulujú sami, čo nie je pravda.“ Vo svetle týchto a ďalších odhalení, kam vedie presvedčenie, že treba regulovať ešte menej, že treba znižovať dane a najmä treba znižovať vplyv štátu na hospodárstvo, čiže nechať trh, aby fungoval podľa vlastných „pravidiel“ pripomínajú najnovšie „ochranné“ návrhy SDKÚ trénera, prikazujúceho bežcovi, ktorý padne od vysilenia, bolia ho kĺby, zapália sa mu svaly a má natiahnuté šľachy od prehnaného tréningu, nech namiesto rehabilitácie a zníženia tréningových dávok behá ešte viac, „aby ho to prešlo“. Lenže to už nie je tréner, ale šarlatán. A presne takýmito šarlatánmi sú slovenskí opoziční politici a ich platení ideologickí obhajcovia z inštitútov ako INEKO či INESS, ktoré ani náhodou nie sú ideologicky (a napokon ani finančne) nezávislé. Ich skrachované ekonomické recepty sa preto hodia skôr do nejakého múzea. Autor pracuje na úrade vlády