Exportný nacizmus
Človek by ani nepovedal, čo všetko sa dá vyvážať. A dokonca v rámci Európskej únie. Už to nie sú len tovary a služby, už to nie je len zábava či politické programy, teraz sme svedkami, ako sa dá v „nádhernom“ historickom balení vyvážať aj nacizmus. Predviedli to príslušníci tzv. Národnej stráže z Maďarska, ktorých uniformy a názory akoby z oka vypadli smutne známym szálasovcom. A nie náhodou to spravili minulý víkend. Oficiálne vzťahy medzi Maďarskom a Slovenskom sa dostali na bod mrazu. Všetko sa začalo policajným zásahom proti chuligánom a výtržníkom na futbale v Dunajskej Strede, pokračovalo sériou protestných mítingov v Budapešti, ktoré sprevádzali násilnosti voči Slovákom a vyvrcholilo „návštevou“ pohrobkov maďarského nacizmu v Kráľovskom Chlmci. Vagabundi na štadiónoch nemajú národnosť Rekapitulácia nemá zmysel, lebo každej z tých udalostí venovali a stále venujú všetky médiá rozsiahly priestor. Zmysel však má poukázať na absurdnosti, ktoré sú s prípadmi spojené. Prvou je spochybňovanie bezpečnostného zásahu v Dunajskej Strede. Keby sa to stalo na ktoromkoľvek inom ligovom zápase, nebol by z toho nijaký problém. Bublinu však nafúkli maďarskí politici (na oboch brehoch Dunaja) iba preto, lebo „nakladačku“ dostali Maďari. Nikto pritom neodpovedal na zásadnú otázku: prečo na bezvýznamný zápas prišli desiatky fanúšikov maďarského tímu, ktorí sem inak nechodia? Čo vlastne hľadali v cudzej krajine na futbale – to si povedzme otvorene – nie bohvieakej kvality? Určite nie futbalový zážitok. Z tohto pohľadu je jedno, čo policajti a televízie nakrútili, dokonca je jedno, aké zástavy a aké nápisy títo fanúšikovia mali. Vo „výprave“ z Maďarska jednoducho prišli provokatéri, vagabundi, výtržníci a bitkári, ktorí len zhodou okolností prišli tentoraz „natrhnúť hubu“ niekomu v Dunajskej Strede. Jasné, že ich terajšie konanie malo nacionalistickú motiváciu, ale ide o ľudí, ktorí sa bijú aj s fanúšikmi maďarských klubov. Títo ľudia sa vôbec nemali dostať na štadión, na žiadny. A hoci policajný viceprezident zjavne nemá videozáznam, na ktorý sa hneď v prvý deň odvoláva, aj novinári potvrdili, že maďarskí „fanúšikovia“ vyčíňali. Okrem toho zo zverejnených záberov možno zistiť, že za veľkými vlajkami v dolnej časti hľadiska sa skutočne niečo odohralo a naozaj to vyzerá na útok na policajta. A z toho, čo sa dialo bezprostredne potom, možno vyvodiť podozrenie, že to bola pripravená akcia ľudí, ktorých cieľom je maximálne otráviť spolunažívanie Maďarov a Slovákov. Maďarskí politici k obuškom okamžite primiešali politiku, hoci neexistuje nič, čo by dávalo nárok aspoň na „dôvodné podozrenie“. Ak je niekto podozrivý z politických motívov tohto násilia, tak to nie je polícia, ale maďarskí extrémisti, ktorí ihneď spustili sériu protestných podujatí. Zľahčujú, čo by v našom prípade nafúkli Viete si predstaviť, čo by sa strhlo v Maďarsku, ba až v Bruseli, ak by pred maďarským veľvyslanectvom opakovane vystrájal dav zmyslov zbavených ľudí a ohrozoval by jej pracovníkov? Známy maďarský aktivista zo slovenského juhu Péter Hunčík vyhlásil, že mal po zápase – býva neďaleko štadióna v Dunajskej Strede – chvíľami naozaj strach. Čo by povedal, keby zažíval to, čo zažívali spolupracovníci veľvyslanca v Maďarskej republike Juraja Migaša? Alebo novinári zo slovenských médií, ktorým nepomohlo ani to, že išlo o Maďarov, resp. plynule ovládajú maďarčinu a policajti ich poslali za kordóny. Nehovoriac o tom, aké hrubé urážky Slovenska a Slovákov sa na protestoch objavili buď v pokrikoch, alebo na plagátoch a transparentoch. V tomto prípade naozaj nejde o to, koľko týchto extrémnych nacionalistov je, a netreba nám vysvetľovať, že nereprezentujú väčšinu národa. Dobre to vieme. Ale rovnako vieme, že maďarskí politici zľahčujú v ich prípade to, čo by v našom prípade nafúkli do gigantických rozmerov. Možno to síce chápať pri vláde, ktorá bola pred časom atakovaná rozsiahlymi výtržnosťami, keď sa „v rukách“ demonštrantov objavil dokonca aj tank, ale nemožno prejsť mlčaním tento rozdiel. Práve teraz slovenskí politici a slovenská spoločnosť skladá skúšku z európskosti a civilizačnej dospelosti, keď na hrubé provokácie neodpovedajú rovnakým spôsobom. Vrcholom všetkého bol príchod uniformovaných príslušníkov v Maďarsku povolenej organizácie, ktorá nadväzuje na stranu najkrutejších maďarských nacistov. Príslušníci strany šípových krížov mali najmä na sklonku druhej svetovej vojny na svedomí najkrutejšie zaobchádzanie s nemaďarským obyvateľstvom, vraždili predovšetkým Židov. Ich „dielom“ bol napríklad pokus tesne pred príchodom Červenej armády kompletne vyvraždiť budapeštianske geto a – bohužiaľ – do istej miery sa im to podarilo, keď zakrvavené mŕtvoly hádzali do Dunaja. Neskrývaná provokácia Áno, je otrasné už len pomyslenie, že pohrobkovia takejto ideológie a takejto „praktickej politiky“ môžu beztrestne pochodovať po uliciach členského štátu EÚ. A bolo by otrasné, ak by proti nim polícia okamžite nezasiahla, keď vstúpili na naše územie. Mimochodom, podľa výpovedí svedkov i príslušníkov Národnej stráže boli na nich policajti oveľa miernejší, než na členov Slovenskej pospolitosti v minulosti. Vyhováranie na „kultúrnu akciu“ znie primitívnejšie, než názory maďarských „národných strážnikov“ i „gardistov“ o tom, že Slováci sú len hosťami na pôde Maďarov. Nemožno totiž považovať za náhodu, že veniec prišli položiť v čase 70. výročia viedenskej arbitráže, po ktorej Maďarsko zabralo veľký kus slovenského územia. A nápis na stuhe venca, vyjadrujúci nádej na „znovuzrodenie veľkého Maďarska (resp. Uhorska)“, iba zdôrazňuje, že tu ide o propagáciu revízie hraníc, priamo namierenej proti existencii Slovenskej republiky. Je absurdné, ak pri tom všetkom príde na tlačovú konferenciu Pál Csáky a zo zodpovednosti za napätie v slovensko-maďarských vzťahoch obviní každého slovenského politika, na ktorého si spomenie. Je absurdné, ak na nich pohádže všetku špinu, len aby zakryl vlastné zlyhania. Šéf SMK evidentne stráca nervy, lebo sa mu nacionalistické vyvolávanie nenávisti a napätia vymyká spod kontroly. Csákyho agresívne a netolerantné vystupovanie na pondelkovej tlačovej konferencii opäť potvrdzuje, že mu nejde o pokojný slovensko-maďarský dialóg, ale o nátlak a vyvolávanie ďalších vášní, aby sa SMK nasilu dostala do vlády. Preto ostro kontrastuje s pokojnou reakciou premiéra Roberta Fica, ktorý znovu vyzval svojho maďarského partnera, aby konečne navštívil Slovensko. Naozaj dúfajme, že nacionalisti na oboch stranách nebudú diktovať kvalitu a úroveň vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi ani na našom území, ani ponad hranice. Autor pracuje na úrade vlády. Text vyjadruje jeho osobný názor
